u nás je to večný boj Chlap čo neuvarí, lebo potom "nie je hladný", chlap čo si nenaloží lebo "odo mňa mu chutí lepšie", chlap čo si neodnesie ani za 3 dni ponožky od postele do kúpeľne lebo "čo je to taký problém?", chlap čo neumyje riad lebo "on chcel umývačku", chlap ktorý ....... budem pokračovať?
A presne poznám ten kyslý ksicht, ale po siedmych rokoch sa ho pomaličky učím znášať- asi ako on ten môj, keď povie "ideme k mame" (svokre)
Ale aby som nerezignovala, musí ma strááááááááááášne znechutiť- to sú tie okamihy, že "dobre, nepovysávaš ty, ani ja. A budeme tu žiť ako v chlievy. A radšej sa ku mne nepribližuj, lebo ťa pichnem s vidličkou"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pri čítaní blogu o pomáhaní manžela mi napadla jedna vec
U nás môj milovaný mužíček vie zrušiť každú moju prosbu, požiadavku, žiadosť o láskavosť jednou vecou: kyslý ksicht. Zatvári sa (príp. aj prehodí vetu), že ho to prenáramne otravuje/nezapadá do programu/rozčuľuje/nevyhovuje a podobne a keďže o TAKÚ pomoc s odutým fejsom nestojím, urobím/zariadim si radšej sama. Používa sa aj u vás táto technika? Zaberá? Či máte na zreteli konečný cieľ a takéto veci viete odignorovať?!
Ja to proste neviem. Alebo nechcem. Nestojím o pomoc, keď má byť robená akoby to bola najväčšia láskavosť na svete. A komu tým škodím najviac?
Dokonca to niekedy zájde tak ďaleko, že ma už prosí, aby to mohol urobiť/zariadiť on, to však býva len veľmi málokedy a to už musím byť brutálne vytočená, že mi ani v takej základnej záležitosti nevie byť nápomocný. A keďže to už musím byť na pokraji zúfalstva, tak ja ešte just už od neho tú vec nechcem a zariadim si to inak. Áno, áno - ako malé deti
Takže čo - ako je to u vás? Dajte fundované rady