Nerozhodná ???

Na základe môjho prvého príspevku o starej láske som si za tie štyri mesiace uvedomila pár vecí. Ale rozhodnúť sa stále neviem, stále sa bojím prijať zodpovednosť nielen za seba, ale aj za život ďaľších štyroch ľudí. Týka sa to predsa aj našich troch detí a aj mm.

Neviem, či zvládnem sa presťahovať, a žiť s troma deťmi sama. To čo bolo kedysi neriešim - bývalého - to už som chvalabohu uzavrela aj vďaka psychologičke. Zmeniť život a priznať si klamanie sama sebe chce silu - a ja neviem, či ju mám. Necítim sa silná a obávam sa, že nie som odolná nátlaku.

Premietala som si prvý mesiac mojej krízy, všetky tie krásne pocity lásky, aj žiarlivosti a všeobecne všetkého, čo k láske patrí. A zistila som, že už roky som nič také ani z rýchlika necítila. Takže - buď je chyba vo mne alebo opäť chyba vo mne. Buď neľúbim alebo som celá zablokovaná a frustrovaná a neviem sa pohnúť ďalej / v definitívnom rozhodnutí - ostať alebo odísť? /

Začínam sa stávať na každú zmienku o mojej osobe mimoriadne citlivá. Vadí mi, že sa mi vytýka to či ono... Že mi robí otec šoféra - a zakaždým mi tí,o šprihne do oči / nemôžem šoférovať, kvôli očnej degeneratívnej chorobe - a jazdila som autom vyse 15 rokov / a do mesta sú síce dva kiláky, čo sa dá zvládnuť, ale späť s nákupom pre päť ľudí už nie....a dvojročným drobcom v kočíku. Pri spoločných nákupoch s mm - sa bojím do košíka niečo vložiť iné ako mám na papieriku. Zalieva ma hanba, keď mi posmešne vyhodí niečo na oči pred ĺudmi a dostatočne nahlas, aby to samozrejme počuli.... "toto? a to ti je načo? " prípadne - to nemyslíš vážne, taký drahý? tamto majú lacnejší ! Čo si myslíš, že kradnem? " Viem si peniaze zarobiť aj sama, istý čas sme mali skoro rovnaký príjem, načo zareagoval tým, že si našiel robotu, kde zarobí o dosť viac. No ešte to, aby zarobil rovnako. Dosť, že mi vyčíta, že míňam jeho peniaze, že  rodina ho stojí peňazí a bez nás by bol milionár... fakt to dobre padne....

Že sa sama neviem o ničom rozhodnúť / to ako vážne ??? / - slová mm....

Otázky okolia, kedy sa už budeme sťahovať / staviame už šiesty rok / a nie a nie sa dostať k sťahovaniu... Vadia mi komentáre mojej bližšej rodiny na každé zakopnutie, modriny a odreniny. Chvalabohu nie zlomeniny....

A najviac ma štve mm. Aj deti, ale dvaja sú v puberte, majú na to právo.

No mm... ja nemám v ňom pocit istoty. Takej tej osobnej, že ma chápe, že je empatický a rozumie, že potrebujem pomoc... nič... ticho. Keď som ho o niečo žiadala, predostrela mu s malou dušou svoje problémy, čo mi vadí a tak... zotrel ma, že všetko nafukujem, že problém mám vždy len ja... jeho sa to netýka. Sorry, ale ? 

Čo sa týka jeho prítomnosti.... mám zmiešané pocity. Niekedy si myslím, že ma šikovne psychicky týra... nie som si už istá ničím. Dostáva ma do fáz, keď si myslím, že len skočiť pod vlak ma zachráni a len tak sa oslobodím od neho a rodiny... a áno, psychologičku navštevujem.., 

Nič mi nepomôže, nezametie, neuloží riad do myčky, neoperie, neuloží si veci opraté, nezbalí kufor na služobku, neopýta sa, či si dám kávu, nepošle ma oddýchnuť si, vykričí mi čokoľvek z nákupu... a to nehovorím, že netrávime spolu žiadny čas sami, bez detí, sem tam, keď mu nanútim deti, ich niekam vezme - ale aj to musim naplánovať, vytelefonovať a zaistiť....  

Pripadám si nesmierne neschopná, debilná a zúfalá. Neľúbená, mrzutá a zlá na deti a aj celý svet. Všetko ma rozčuľuje, neváži si ma mm a mám pocit, že už ani deti...

Diskusie Naničmama.sk: 

Nie si vyskladaná sama so sebou, pochybujes o sebe? a okolie primerane tomu reaguje. Vieš zmeniť len seba, tazko ostatnych. Neviem, ako stale si s hlavou v oblakoch s byvalou laskou?

Nedavno som citala prispevok psychologicky, ktora riesila zufalstvo zeny zo ziarlivosti svojho manzela. Vsak ona nikam nechodi, nic nerobi, len stale spomina na svoju byvalu lasku ....

Verim, ze vztah s manzelom, tak ako ho popisujem, nie je v poriadku . Skus zajst za psychologom a spolocne ujasnit ako nalozit so svojim zivotom ...

myslím, že tam píše, že psychologičku navštevuje

To som prepasla Hambím sa

Myslím že si do manželstva už vstupovala dosť nešťastne, byť zamilovaná do iného ale vydávať sa za druhého. 

Človek nemôže budovať nový  a pevný vzťah ak nemá vysporiadaný predošlý.

To neznamená že nemôže byť šťastné aj také manželstvo, ale tam musia byť iné veci.

Ty si jednoznačne nešťastná, tvoj muž sa nechová najlepšie, možno je to už tak že sa nedá napraviť, ale skúsiť to treba. Tak ako píše Kamila ty nemôžeš zmeniť svojho muža ale môžeš meniť samu seba. Mám pocit že máš sama problém so sebou a potom ťa nerešpektuje ani manžel a nasledne ani deti, ale to je veľmi zlý vzor pre deti.

Ja som presvedčená že treba to riešiť, uzatvoriť to čo sa uzatvoriť da a začať stavať na tom dobrom ak ešte niečo ostalo. Ak chceš žiť v takom manželstve dalej, skús nájsť niečo pekné na manželovi, prestaň sa trápiť jeho chybami - nikto z nás nie je dokonalý a každý je nejako tresnutý ale vždy presne.

Potrebujete psychologa, myslím že ak by si aj hľadala nový vzťah tak si myslím že potrebuješ ustať samu seba, vidieť veci reálne a odložiť ružové okuliare Prajem ti aby ste všetko zvládli k spokojnosti.

Tak ako som ti už písala v prvej diskusií o osudovej lásky, daj jej zbohom a oprosti samu seba od niečoho čo nie je reálne. Ak sa od toho oprostiš a prestaneš snívať tak možno bude všetko inak a ty sa budeš vedieť rozhodovať sama za seba.Objímam

zameraj sa na jednu vec intenzívne, ostatné skús vytesniť

čo tak presťahovanie do nového domu

je to medzník, ...dá sa na novom mieste začať nanovo

deti budú mat prázdniny, tak si naplánujte nejaké spoločné činnosti

nemaj hlavu v oblakoch, žij tu na zemi

Prestaň byť OBEŤ.

Človek musí na svojom šťastí a spokojnom živote pracovať. Na konkrétnych cieľoch. Ty žiješ v snoch tuším podľa toho prvého príspevku a tohto.

Píšeš o manželovi: "Nič mi nepomôže, nezametie, neuloží riad do myčky, neoperie, neuloží si veci opraté, nezbalí kufor na služobku, neopýta sa, či si dám kávu, nepošle ma oddýchnuť si ..." Ak ti to vadí, povedz mu to. Vie to?

Add nákupy - prečo nechodíš na nákup s manželom? Zabila by si dve muchy jednou ranou - nevyčítal by ti, čo si nakúpila a aj by si nemusela žiadať otca o pomoc.

Vadia ti komentáre, otázky okolia a rodiny - tak im povedz, že ich do toho nič a nebudeš sa s nimi o tom baviť.

Fajn, že si to dopísala, lebo v pôvodnom texte to nebolo:

"Pri spoločných nákupoch s mm - sa bojím do košíka niečo vložiť iné ako mám na papieriku. Zalieva ma hanba, keď mi posmešne vyhodí niečo na oči pred ĺudmi a dostatočne nahlas, aby to samozrejme počuli.... "toto? a to ti je načo? " prípadne - to nemyslíš vážne, taký drahý? tamto majú lacnejší ! Čo si myslíš, že kradnem? " Viem si peniaze zarobiť aj sama, istý čas sme mali skoro rovnaký príjem, načo zareagoval tým, že si našiel robotu, kde zarobí o dosť viac. No ešte to, aby zarobil rovnako. Dosť, že mi vyčíta, že míňam jeho peniaze, že  rodina ho stojí peňazí a bez nás by bol milionár... fakt to dobre padne...."

Nerozhodná? Ako si to pekne nazvalaMrkám

Podľa mňa sebecká.

Ja neviem či dobre rozumiem...vydala si sa za chlapa, hoci si nechcela, hneď po svadbe si to oľutovala, celý život máš v hlave svoju prvú lásku, pri problémoch doma akiste všetko porovnávaš aké by to bolo s "pánom dokonalým" a na druhej strane ťa hnevá že nemáš u manžela pocit istoty, nerozumie ti...

Vieš prečo ťa všetko štve čo sa týka tvojej osoby?Pretože niekde v nútri stále riešiš a porovnávaš aká moc šťastná by si bola s prvou láskou.

Ale...žiť s niekym a túžiť a snívať o niekom inom je sebeckosť.Nie nerozhodnosť.

Ako ti môže dať manžel pocit istoty keď od teba sa ho nemôže dočkať?

Ak chceš manželstvo zachrániť, bez toho aby si uzavrela vzťah k bývalej láske, to nepojde.Si už veľká a asi si uvedomuješ že nie si zaľúbená do prvej lásky, si zaľúbená len do predstavy o ňom a do spomienok.Kludne sa s ním stretni, porozprávaj, urob čo musíš, urob hocičo, čo ťa niekam posunie.

Hlavne niečo urob.

Pretože v tvojom manželstve je jeden, ktorý je roky porovnávaný, od začiatku nechcený, klamaný... a ten jeden ešte stále môže mať šancu v živote že bude mať ženu, ktorá ho bude ľúbiť a nebude myslieť na iného, ženu, ktorá bude očakávať od vzťahu len to, čo do neho dá Mrkám

Ale vlastne, ty si prepísala a pripísala toho hodne do pôvodného textu ....

Nestihla som si to už dopísať a spätne prečítať, malý sa zobudil, tak so to rýchlo uložila. Dnes som si to prečítala, a pochopila som, že tam dosť podstatných vecí chýba na celkový opis.... ospravdlnujem sa, skôr som nestihla....

Mareka, reaguj na komentáre, možno ti to viac veci vysvetli, to nie je o tom že ti  neveríme či niečo iné, ale aby si videla trošku aj do seba.

Vieš čo? Ja jej verím. Akurát sa mi zdá jej správanie nefér. Prešla som si celý blog ešte raz - po tom ako upravila pôvodný text. Všetky komentáre (max tak Lienkin) vyznievajú akoby sme padli z jahody, lebo poukazujeme na niečo, čo v podstate nie je už problém, resp. riešenie ktoré navrhujeme už bolo bezúspešne skúsené.

Podľa nás rieši furt prvý vzťah - dopísala do textu, že to s psychologičkou už vyriešila, že žije v snoch o bývalom - detto, že má skúsiť s manželom sa nejak znovu dohodnúť - dokreslí ho ako škroba, ktorý SA (nie JU!!!) zhadzuje na verejnosti, prezentuje ho ako osobu, ktorá v podstate "ľutuje" že má rodinu (mohol byť milionárom), je zakomplexovaný ( čo ak by náhodou zarobil rovnako ako ona ). No .... človek má svoje hodnoty pod ktoré nejde, je možné, že sa nájde nejaká žena, ktorej by takýto manžel nevadil, ale PREDPOKLADÁM, že ak by si vedela tieto fakty, Gitka, tiež napíšeš niečo iné.

Vieš ako teraz čítam tie naše komentáre? Jak také z debilákova, keby ich písali. Sorry baby.

Presne ako si napísala. Stačilo to dopísať pod komentáre.

...z debilákova :-D

Mala som silnú dilemu, či veľké D nemá byť, ale pod pojmom "debilákovo" si možno predstaviť aj nejaký ústav, tak som nechala malé, nech to geograficky neobmedzujem. Mrkám

prečítala som si to znovu aj s komentármi, no čo už občas treba byť aj za "D"Veľký úsmev

Vsak toto reagovali sme na povodny clanok, ktory bol o inom  ..., alebo zdaleka nie o vsetkom ...

No však to - článok bol podľa mňa menený ešte aj predtým. Po tom, ako si ty reagovala. ... doplnený o psychologičku v texte.

Jááj, neviem ja nič múdre k tomu povedať, len to nakupovanie mi pripomenulo nášho syna - ísť nakupovať s ním, to je zážitok - mama, na čo to kupuješ, to nepotrebujeme, to nekupuj, to nechcem, to netreba, to je drahé.....

Teda samozrejme, to sa netýka jeho PC sféry, celkom ma potešilo, keď minule sám od seba povedal, že pc router za 500€ je veľa :) Inak, tak sa nikdy nedopočítam ceny....

Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

jaaj, možno predsa len by som niečo povedala. Tisíc krát som si uvedomila, že mnoho reakcii môjho manžela by ma mohlo rozčuľovať. Keby som to pripustila. Ja som sa rozhodla, že práve toto budem mať na ňom rada. To že presne viem, aké budú reakcie. Aj keď sa ostatným zdajú divné. Uvedomujem si aj jeho chyby. Ale zároveň si uvedomujeme, že ja mám chýb ešte oveľa viac. A on ich tiež toleruje, nevyčíta. Lebo ani ja by som si nedovolila ani slovíčkom niečo vyčítať.

Je to proste o tolerancii. Nie o živote v snoch. Lebo povedzme si pravdu, kto je v živote dokonalý? Bavil by nás život s dokonalými ľudmi, jak by sme sa pri nich cítili?

 

 

"To že presne viem, aké budú reakcie."

Ha! Do nôty si mi trafila. neni nad to, keď máš prečítaného partnera. To nemusí byť ani manžel, to tak všeobecne. Obchodný partner, kamarátka, dieťa, rodič.

Proste vieš čo bude, vieš sa na to pripraviť.

No mne keby niekto nákup vyčítal a viem, že mi bude ten vanilkový cukor vyčítať, tak sa pripravím dopredu. Proste odpoveď takú, že druhá strana na to môže zas niečo povedať, ale neprivedie ma do rozpakov tej prvý moment. Ak sa niečo opakuje a je predvídateľné, tak predsa niečo z toho vyplýva - minimálne pre mňa ponaučenie.

Ja poznám "dokonalých" ľudí viacero. Hlavne dokonalých vo vlastných očiach. Váľam sa od smiechu po podlahe

Aj s tými je radosť žiť. Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev

Nuž ďakujem za komentáre, názory a aj vytknutia... asi najviac ma zaskočilo, že som sebec.  Premýšlala som nad tým takmer celú noc, čo som bola hore pri chorom malom.... a naozaj ešte aj to, že som obeť.... musím si to naozaj prebrať v hlave zo všetkých strán. Prosím ale, uvedomte si, že aj keď sa nepoznáme, každý jeden komentár som si prečítala, a každý mi zasiahol nejakú strunu v duši. To, že sa nepoznáme a ja som použila Naničmamu nato, aby som si uľavila boľavému srdcu a trpiacemu svedomiu.... je kus mna... Ze som doplnila, resp. dopisala text bolo vysvetlene, nebolo to myslene aby som vas vykreslila ako d... ako ste to niektora napisali. vazim si kazdy nazor. Mrzi ma, ze takto som vykreslila aj seba zle. 

 

Mareka naničmama funguje trošku inak ako iné podobné stránky, tu sa reaguje na komentáre a teda bolo by lepšie ak by si bola tie veci rozpísovala pod komenty aj ty by si si viac ujasnila aj by to nevyzeralo tak hlúpo pre nás. Na druhýkrrát budeš vedieť. Podľa mňa sa naozaj hľadaš a ver že najskôr musíš nájsť samu seba a byť so sebou stotožnená a potom môžeš na tom stavať. Ja viem že všetkého je veľa a ty už nevládzeš, lenže sama vieš máš deti, aj ked určite musíš riešiť svoj život a určite rozhovory aj s manželom. Lebo potrebuješ vedieť kam smeruje váš vzťah a čo sa dá či nedá opraviť. Myslím že do tej role obete si už išla s tým že si nemala ukončenú prvú lásku. Ak si myslíš že si jediná, mýliš sa. Do každého poznanie musí človek dôjsť a záleží len od každého z nás kedy to prekoná a kedy to pochopí. Ja som nebola výnimkou. ŽIaden komentár tu nebol preto aby ťa odsudil či niečo iné, ale ukazal ti videnie inou stranou, nezainteresovaného na tvojom živote. Ja som rada že si našla odvahu napísať o tom, lebo ak to je vyslovené môže sa začať riešiť. Prajem ti a to z celého srdca, aby si dospela k nájdeniu samej seba a nech  je všetko dobreObjímamSlnkoKvietok

Mareka, to, že ti to zasiahlo nejakú tú strunu, bude asi znamenať že na všetkom kúsok pravdy bude... btw pravda....tú poznáš a odkryješ v sebe len ty. Ja som reagovala na to, čo som prečítala. Mne môže byť úplne jedno ako to v skutočnosti je.Som ale rada že vždy sa na tejto stránke nájde viac názorov, pohľadov a ty si už len môžeš vybrať nad čím mávneš rukou a nad čím budeš premýšľať.

"To čo bolo kedysi neriešim - bývalého - to už som chvalabohu uzavrela aj vďaka psychologičke. Zmeniť život a priznať si klamanie sama sebe chce silu - a ja neviem, či ju mám..." Necítim sa silná a obávam sa, že nie som odolná nátlaku."   Podľa týchto slov mám pocit, že stále riešiš...tak neviem...či  je to len "skrývanie sa "  za psychologičku, ktorá Ti údajne pomohla.  Podľa mňa keď hovoríš, že" priznať si, že klamanie sama sebe chce silu a ja neviem, či ju mám..." znamená to, že  si stále tam, kde si bola pred 4 mesiacmi - Ja osobne si myslím, že by si sa v súčasnej dobe mala hlavne zamerať na riešenie terajšej manželskej krízy, ktorá podľa mňa nemá nič spoločné s Tvojou bývalou láskou.  Naopak,  v kríze sa "utiekaš" do príjemných spomienok z mladosti. Pozri racionálne na svoj život, svoju rodinu, deti, manžela, uvedom si svoju  hodnotu, neľutuj sa, nepoddávaj sa spomienkam, uvedom si, čo vlastne chceš a  na čom a na kom v živote Ti najviac záleží...Nešpekuluj nad tým, či máš silu priznať si klamanie seba samej a nestrácaj energiu na "zbytočnosti..." Píšeš, že máš dvoch puberťákov a tretie malé dieťatko - nestoja  oni za to, aby si intenzívnejšie rozmýšľala o ich šťastí a životoch, ako o nenaplnenej láske spred x - rokov?   Máš to vo svojich rukách a vo svojej hlave , marina, tak Ti držím palce. ...Nie je pravda, že nemáš silu . Každá normálna žena a matka má silu bojovať o svoju rodinu...len si musíš veriť...tak,  toto  je môj názorÚsmevSlnkoSlnkoSlnkoSlnkoKvietok

" nestoja  oni za to, aby si intenzívnejšie rozmýšľala o ich šťastí a životoch"

ICH šťastí a životoch ????

Prečo má riešiť niekoho iného zas?

Možno to bolo myslené tak, že rozbitím rodiny by v záujme šťastia jedného človeka stalo sa nešťastnými dosť veľa ľudí. Deťmi počínajúc.

Ono je to celé špatne od začiatku.

Vytvorili - nie! Mareka vytvorila rodinu, ktorá nemôže byť nikdy šťastná. Lebo ak je nešťastný jeden článok celku, nemôžeš ten celok považovať ako harmonický a šťastný.

Keď ja mám stále pocit, že to šťastie hodne závisí od tvojho vnútorného postoja a nastavenia. Pokiaľ samozrejme nejde o nejakú ťažkú psychickú poruchu typu depresie....

Aj v tých najťažších časoch boli ľudia šťastní, rodili sa deti. A aj v tých najlepších časoch boli veční nespokojenci. Aj takí, čo sa búrili, aj takí, čo svoju nespokojnosť len dusili v sebe. Prípadne ju pretavovali napríklad do mnohých diel. Literárnych, maliarskych, filmových....

" to šťastie hodne závisí od tvojho vnútorného postoja a nastavenia" ÁnoÁnoÁnoÁnoÁnoÁnoÁnoÁnoÁno

Presne.

Od toho VLASTNÉHO nastavenia. Musí si uvedomiť, kedy bude spokojná ona. Nie za akých podmienok som spokojná ja, ty, mariajana či hocikto iný.

Nemyslím, že má riešiť niekoho iného, ale kto iný bude riešiť rodinu a pekné detstvo pre svoje neplnoleté deti a malé dvojročné dieťatko, ak nie mama?  Tak som to myslela, nech rieši aby ona bola šťastná so svojimi deťmi - neviem, ak bude šťastná bez nich....... nuž -  tak či tak, ona sama sa musí rozhodnúťÚsmev

Pôvodne si to napísala totiž tak, že má hľadieť na šťastie svojich detí. A podľa toho sa rozhodnúť. Jedno jej neplnoleté dieťa má podľa mojich výpočtov cca 17 rokov.

Rodinu majú riešiť s manželom spolu. Nie ona sama.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.