Ahoj Monika, prečítala som si nejaké Tvoje blogy. Super, že finišuješ s dlhmi. A k tomu nadpisu - keď máš deti, nikdy nie si sama
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Monika, prečítala som si nejaké Tvoje blogy. Super, že finišuješ s dlhmi. A k tomu nadpisu - keď máš deti, nikdy nie si sama
.
dulka,
![]()
nie si sama :)
pekné... obdivujem ťa,a držím palce![]()
Monika,
nemyslim si, ze jedina stastna zivotna cesta zeny je zit vo zvazku s muzom (alebo zenou, podla preferencii). Ked si spokojna a stastna takto, tak si to uzivaj, zasluzis si to. Len kompletny a vyrovnany clovek ma co ponuknut do rovnocenneho vztahu.
A ak ti vztah nechyba, je to uplne v poriadku ![]()
linda©
ahojky
neviem či si dobre pamätám, ty si tá Monika čo si odklada z keždého minutého nákupu 10%???
ked sa mýlim, tak sorry ![]()
Ked´ si takto spokojná tak ti tlieskam, myslím, že vzorec na šťastie neexistuje
Pamätáte si ma ešte? Zrejme nie, ale ak by mal niekto záujem, mám tu nejaké príspevky, tak pri troche váčho času sa môžme zoznámiť.
Chcela by som sa s vami podeliť o moju skúsenosť, ale od môjho prihlásenia sa toľko udialo, že by som sama nevedela, kde začať...
Prešla som všeličím, heh, ved mám na to vek:)
Od môjho ex som odišla pred štyrmi rokmi, chvíľočku po tom ako som tu opisovala moju lásku a neisto som dúfala, že môj šiesty zmysel sa predsa len raz mýli....nemala som to šťastie, ako vždy, fungoval stopercentne...
Ked som opustila svoje sny a postavila sa pevne na nohy, život vôbec nezačal byť ľahší, ba práve naopak. Možno....ak by som vedela, čo všetko budem musieť prežiť, od sklamania z toho, ako ma manžel s tými mojimi drobcami hodil cez palubu a len pozeral, či sa utopím alebo nie, po šok z rozvodu, neviem,či by som do toho znova skočila....ešteže nikto nepoznáme svoju budúcnosť....
Milujem svojho manžela, ktorý nikdy nebol môj, tak veľmi, že mi srdce puká, ked sa mi niekto predstaví jeho krsným menom a predsa ma strasie odporom, ked si predstavím, že by sa ma mal ešte niekedy dotknúť.
Sama si nerozumiem,alebo si rozumiem až príliš...ktovie...asi by poradil psycholog:)
Ked som zozbierala odvahu a zbúrala ten zámok z piesku, ktorý som si s manželom začala stavať, ked som nabrala odvahu postaviť si nový život z poctivých tehiel, prečo ju nedokážem zozbierať a pozrieť na iného muža s dôverou?
Prečo si posledných pár rokov užívam, ked som konečne doma, mám upratané, požehlené, opraté a navarené, ja aj malí voniame šamponom, máme spojené postele a ja si hoviem medzi nimi ako Ali paša a je mi skvele?
Som žena, ktorá nedokáže žiť v trvalom zväzku?Som uletená, samostatná, tvrdohlavá, rozpišťaná a náročná?...alebo mám len strach?Ktovie. Viem, že čas tento môj hlavolam rozlúšti, ale dnes si nedokážem odpovedať.
Tak sa vám pochválim. Konečne s tými našimi dlhmi finišujem a pretože už môžem, dnes som malým a aj mne kúpila korčule na ľad a na budúcu sezonu už budeme mať možnosť tráviť spolu čas:)
Tak zatiaľ dobrú a hľavne dievčatá, všetko je vo vás a o vás.