tuzim po romantike

Čo sa týka romantiky,môj manžel na to veľmi nie je,je veľmi pragmatický.A ak mu náhodou niečo nadhodím z mojich predstáv,pozerá na mňa,asi štýlom,že moc pozerám romantické filmy.Pritom,ja pozerám filmy minimálne,keďže som častejšie na internete.Musím sa priznať,že mne to ani veľmi nechýba,hoci niekedy by nebolo na škodu,ale stačí mi aj nežné objatie,túlenie sa k sebe a podobné nežnosti.Dá sa nazvať aj toto romantikou ? A nezabúda na moje meniny a narodeniny,kedy ma zvyčajne prekvapí peknou kyticou kvetov.
Búbatko a čo všetko si skúsila ?

Bubatko,no tých chlapov,to ani nenapadne,čo sa týka napríklad kúpiť nejaký darček,ako spomienku na narodenie dieťaťa.Ja som sa dodnes nedočkala a malá bude mať teraz rok.Musím priznať,že mňa tento rok manžel prekvapil,čo sa týka darčeka pod stromček,ale doteraz,resp.po svadbe nič moc.SMS - ky mi niekedy posielal,ale teraz už nie,no ani ja jemu.A povie Ti,že ťa má rád,niekedy ? To je tiež veľmi dôležité.

Bubatko, ja som naozaj romantik ťažkého kalibru a vzala som si veľkého realistu. To jest, darčeky na Vianoce, narodeniny, výročie svadby si kupujem sama, ale raz za dva roky sa podarí aj nejaká ruža. Objatia som si zvykla pýtať, asi tak že som sa mu postavila do cesty a keď ani to nepomohlo, tak som použila menšie násilie . Občas aj z motyky vystrelí a dozviem sa, že má ma rád. Ono to bude tým, že sme obaja uštvaní pri štyroch deťoch a žijeme jedno väčšie šialenstvo. S tým som sa už ako tak vyrovnala.
Problém je v niečom inom, my nepotrebujeme veľké slová,občas ani záplavu kvetov, pre nás sú dôležité mimovoľné pohľady, každodenné slová, kradmé dotyky občas aj skutky, ktoré nemajú veľa spoločné s romantikou, ale sú pre nás najväčším dôkazom lásky. Ak tieto chýbajú v každodennom kontakte, potom sa cítime nedocenené, nemilované, opustené, nešťastné ...
najdôležitejšou súčasťou vzťahu by mala byť vzájomná úcta ak tá chýba

Ja romantiku hľadám v knihách, aspoň trochu naplnení prázdnu citovú nádrž

bubatko, strašne všetko riešiš a skáčeš z extrému do extrému:)strašne mi pripomínaš mňa, celé prvé štyri roky manželstva som nerobila nič iné, len si balila kufre a rozvádzala sa, alebo som bozkávala aj zem, po ktorej starý chodil:)
Kdesi som čítala, že pre mužov je najväčší dôkaz lásky to, že s nami žijú:)neuspokojilo ma to, ale prestala som riešiť. Došlo mi, že najťažie sa získava to, po čom najviac túžime. Proste som prestala starého uháňať večnými túžbami, esemeskami, debatami....a napodiv zabralo. Dostanem sms,ked ju nečakám a veľmi ma poteší. Aj darčeky som začala dostávať, a už to nie je mop alebo sada hrncov. Tento rok som dostala pod stromček podväzky a sexy prádlo:)waw, to som nečakala....
a tak, veľa vecí dokážeme zmeniť sami, ak práve nemeníme niekoho iného:)

Ja sa pridávam ku Kamile, mne tiež chýbajú tie mimovoľné pohľady a dotyky, aby som cítila, že som stále Tá prava, a musím povedať, že ani vekom sa nič nemení, stále chceme byť milované manželky a milenky, a nie iba matky a spolubyvajúce, ale musím priznať, že môj dokáže doniesť kvety bez toho aby som si ich vydupkala.

Bubatko,
tazko radit, lebo kazdy sme ini, ale jedno je iste, ze treba povedat co citis a co Ti chyba, len asi treba vediet ako ....
Muzi nemju radi, ak ich k niecomu nutime a prave minuly tyzden sme debatovali s mojou polovickou na tuto temu a dozvedela som sa, ze oni nas radi pochvalia, pritulia....len my sme casto rychlejsie ako oni a potom maju pocit, ze uz pochvala nema vyznam, ked si ju pytame alebo sa sami pochvalime...
Suhlasim s dievcatami, ze caro zivota spociva v dennej pozornosti a prekvapeniach...
Moja polovicka nie je z tych, co by denne nosili kvety, ale je pravda, ze darceky dostavam cely rok, skoro stale, lebo som tu uz pisala, ze okrem spodneho pradla-toho vrchneho, ktore musim poctivo skusat.... mi vie nakupit vsetko....obliect a aj obut...a to nielen mna, ale aj deti...ma neskutocny dar....vdaka...
Zober si to co je dobre na Tvojej polovicke a snaz sa z toho tesit, lebo stala nespokojnost a hladanie len negativ....aj ked je mi jasne, ze to nemas lahke....Ti prinesie len smutok, depresie a len Ti ublizi...
DRZ SA A HLADAJ SLNIECKO VO SVOJOM ZIVOTE!!!!!

Bubatko, ja by som ti tiez poradila neriešiť všetko do detailov. U nás doma sme skôr naopak. moj muzicek je romantik a ja som asi ten realista. mužíček sa chce mojkať, mňa to otravuje... ale, keď ma chce veľmi mojkať, tak ma jednoducho nepustí. Keď si predstavím, že by to mohli byť aj jeho slová... že by chcel mať doma romantickú polovičku.
Inak bubatko, neviem, ci sa mi zda, ale este som tusim od teba necitala ziadnu pozitivnu reakciu na manzela. Fakt je to také zlé s ním? A nechce sa mi veriť, žeby bol až také trdlo. Aj ked ja som dostala pod stromcek tiez papuce, ale ako taku recesiu.. i ked krvi by sa vo mne nedorezal, ako velmi som sa prelakla, ze sme presli do druhej/prudko neromantickej fázy násho zivota.
inak, neprestavaj s tymi drobnymi darcekami. Aj ked mu to mozno nedochádza, urcite ho to potesi. a mozno by som este skusila šťuchnúť do neho prípadne pred kamaratmi, pred rodinou. že "aha, akého mám romantického chlapa! Papuče som dostala! už druhého takého na svete určite nenájdete!" možno mu to dojde z inej strany.

Bubi, ešte ťa toho veľa naškrie. Ale s tými zaľúbenými odkazmi to urob fakt polopate; napíš mu:ĽÚBIM ŤA a ako PS: Kde mám hľadať takýto lístok od teba? Lebo som prevrátila byt hore nohami a stále nič...

To, že oni neprídu na veci, ktoré od nich očakávame, to je fakt. Teda - nie všetci, nech tu nedotknem tých našich dvoch skvostov, na ktorých komentáre sa neustále teším. Čaute chalani!

Nič sa neboj, raz si udrie gebuľu a bude z neho úplne nový chlap! Len dúfaj. Prípadne tejto "náhode" trochu pomôž (napr. lopárom?...)