Vďačnosť?

dreya nieco podobnee maame v rodine...svagor straazi financie a svagrinej daava len tak ako uznaa za vhodnee...nic moc teda..dost sa skrz to haadajuu a tak...velakraat zabudne nechat doma peniaze a svagrinaa nemoze iist na naakup ani zaakladnyych vecii ako chlieb a tak... ja by som to nezniesla...u naas veci do domaacnosti kupujem ja a aj ked manzel zaraaba, vyyplatu mi daa a ja nou disponujem...

Dreya,
je to ekonomicke tyranie
Eva

bože, toto poznám aj ja Materská chodí na JEHO účet, ON má bankomatovú kartu, síce platí tým pádom všetky účty, lenže ona je tým pádom zavretá doma a každý cent si musí vypýtať. Samozrejme si občas vypočuje riadne "brblanie", ale nejaké drobné dostane vždy. A potom tŕpne, keď deti v obchode chcú nanuk a ona sa rozhoduje, či kúpi im alebo kúpi pečivo aby mohla raňajkovať a ešte aj váha, či bude mať dosť A keď ON povie "dnes som si kúpil na destiatu parížsky šalát" a ona div že jej nezostanú oči pre plač, že jak by si aj ona dala Je mi ich v tomto veľmi ľúto, ten môj síce brble že moc míňam, ale inak si uvedomuje, že KAŽDÝ nákup v obchode dole stojí minimálne 5EUR A aby som nebola za tú, čo si musí pýtať všetko, z materskej vyplácam iba svoje účty- napr. za telefón, občas za domácnosť, občas platím veľký nákup. Okrem toho plne financujem oblečenie pre nás aj pre malú, bežné nákupy tiež. Ak zaplatím niečo väčšie, vypýtam si väčšiu čiastku- aby som nemusela denne chodiť, že nech mi dá 2Eurá.

Je to blbé a nesprávne, ale len ONA môže niečo spraviť, mala už dávno..
Dreya, je to o tebe?

peniaze by mali byť spoločné.ja tiež niekedy miniem na somarinky viac ako treba,ale také veci ako dečky,obliečky,vázičky,tričká,ponožky...potrebuje domácnosť tiež.keby som to nechala na môjho muža,tak jemu netreba do domu okrem jedla asi nič.ale domov sa skrášľuje aj takými maličkosťami.niekedy sa preto chytíme,ale si myslím,že muži sú v tomto rovnakí,praktickí a čačky-mačky im netreba.preto si treba na začiatku vzťahu určiť aj v tomto pravidlá.ked muž odíde ráno do roboty,deti pýtajú odo mňa na desiatu,knihu,časopis,autobus...si neviem predstaviť,že by som nemala pri sebe hotovosť.

1)nechápem, prečo sa vôbec muža pýta, či môže peniaze použiť na to či ono, či si môže natrieť chlieb atď., je snáď nesvojprávna? treba na to súhlas chlapa?
2) prečo nemá táto domácnosť, ak má jeden účet, dve platobné karty, aby si nemusela peniaze pýtať, keď ich potrebuje?
- je to nesmierne dehonestujúce a netreba to tolerovať, aby o peniazoch rozhodoval len jeden partner...

Dievčence,podla mna je to čudné,ak si žena musí peniaze pýtať.Ja mám kartu od manželovho účtu,aj od bežného,čo je spoločný,každý si vyberie peniaze ked potrebuje,veď sme normálni,povieme si vždy,na čo sa minie.A ešte na môj mobil chodia sms z banky takže ja všetko viem,a manžel sa ma aj opýtať zvykne z ktorej karty má vybrať.

zvyk je zelezna kosela. kam ho pustila, tam ho ma. ked sa naucil, ze aj vydavky z masla v chladnicke sa musia s nim konzultovat, on ich musi odobrit... nech sa nedivi, ze zacal mat pocit, ze sa len z jeho mina.

a uvedomuje si ona, ze odkedy robi, tahaju domacnost pol na pol? ona seky, sipo, elektriku a on stravu a ine veci? uz ju zase az tak nezivi.
ibaze jej to zhltne cely zarobok a jemu len cast. tak nech sa s nim porozprava, ci je podla neho normalne, aby potom zazeral, ze si pyta od neho, ked do ich spolocnej domacnosti investuje vsetko, co ma.

a keby stratil pracu a ostal na podpore, nejakych 200 eur mesacne. co potom? pojde on pytat od nej alebo sa zmieri s tym, ze vsetky jeho prijmy zhltne domacnost a on bude ticho. vsak ostatne peniaze su zenine.

alebo nech si pyta a jeho zazeranie nech ignoruje. proste sa tvarit, ze normalne, aby jej te peniaze dal. mozno ho postupne prevychova k tomu, ze jej ich da bez zazerania. proste to bude bezna prax ich domacnosti.

...mala som spoločný účet s bývalým manželom...a dve karty...Fór bol ten, ked ten druhý vybral peniaze skor, a na účte nič!...Už nikdy viac....
S Cibkom máme každý sám...On platí všetky šeky a plus robí niekedy velké nakupy, či mi natankuje.
Ja nakupujem jedlo...také to bežné, a platím si mobil, či oblečko pre seba a deti.Som názoru, že každý má mať vlastný účet...

neviem pochopiť, prečo sa niektoré ženy dobrovolne stavajú do role prosebníčky. niekedy si myslím, že to nieje ani tak z vdačnosti, ale preto aby mal ich chlap pocit, že on je pán božský a iba on rozhoduje. a tento pocit v chlapovi živia a jemu to tak aj vyhovuje. ony samé sa potom lutujú a stažujú. po rokoch sú už tak závislé a vyčerpané, že už nemajú síl to zmeniť. veci okolo financií by mali byť vyjasnené hned na začiatku vzťahu. som za dva účty a spoločné hospodárenie, spoločné šporenie ak je z čoho a spoločné utrácanie ak je z čoho , všetko je o komunikácii a chuti žiť.

lebo si neverí a nedopraje a sama má pocit viny a jej partner len hrá jej hru

ahojte,aj my doma mame dva ucty - kazdy svoj,ale peniaze su spolocne.Nie JEHO,nie MOJE ale nase.Zijeme z jeho platu,ktory postupne vybera ( na najom,inkaso,telefony,poistky,uver,vsetky nakupy a stravu) a ked sa minie,ide sa na moj.Popri tom sa snazim este nieco usetrit ak sa da,(vlastne poistky su nasim setrenim) je nas pät, tak je to pomerne dost.Zijeme ako väcsina domacnosti od vyplaty do vyplaty.A manzel si denne dopraje 4 piva(niekedy aj viac) ,obcas sa poriadne pochytime pre peniaze,lebo ON - pan tvorstva ich musi mat pod kontrolou vsetky.Mame v kredenci na peniaze salku do ktorej sa daju a odkial sa aj beru.Vzdy si povieme na co sa pouzili,ale uctenky z pokladni berem vzdy,lebo "co ak nahodou mal zly den a bude ich postradat"?!Deti na sviatky väcsinou dostavaju peniazky,ktore si odlozia ku mne,a to je taka moja rezerva(ak treba,poziciam si z nich a na vyplatu vratim ale potajme,ze pozicka je od nasich - tym sa musi vratit vzdy,nechcem mat u nich dlhy).Je to blbe mu akoze klamat ,ale tato nutna loz neublizi. Povedala som mu,ze financne som zavisla na nom,a on,ze nie,lebo po spolocnej neznej chvilke ma na RD dostal on.NO aj toto je pristup,hoc niekedy zaskripe.Ved niekedy ma kazdy zly den.

pokial je vztah v poriadku a nehrozi nejake podozrievanie alebo gamblerstvo a alkohol tak nevidim dovod preco by manzelia nemali mat dve karty na spolocny ucet a o podstatnych vydavkoch informovat svoju polovicku. ak je jedna strana nutena si pytat peniaze povazujem to za nieco nezdrave vo vztahu a ci to uz zacalo vdacnostou alebo cimkolvek inym, tak to treba riesit.ak samozrejme dotycna zena nemina na hluposti.ale to asi nie je tento pripad.takze nech da priatelovi alebo manzelovi na starosti kazdodenne nakupy jedla plus hygienickych potrieb.nech si to skusi na mesiac a potom nech si znova vsetko prepocita ked sa mu nieco nezda...

ja to vidim takto - jej byt, jeho peniaze.
na zaciatku mala ona byt a nemala ani korunu. pravdepodobne mu bola slepo vdacna, za to, ze ma co jest.
on mal peniaze, ale nemal kde byvat/teda neviem/. on s vdakou prijal, co sa mu ponuklo a prestal nad tym rozmyslat. mozno bol sebavedomejsi, mozno jednoducho len muz.
problem je jednoznacne v zene. tiez mala zobrat, co sa jej ponuklo a bodka. isto mala od zaciatku pocit ze na to nema narok, citila sa natolko vinna, ze isto si namastila chleba s maslom s otazkou v ociach - mozem? ked sa ona sama dala do roly prosebnicky, jej muz ju v tom len podporil.
podla mna si potrebuje uvedomit, ze su rovnocenni. nie ziadne 2 ucty, jeden ucet, potrebuje uverit tomu, ze ma NAROK. len tak si kupit casopis, ved zaraba, ci hocico.
pozriet sa na svoje ucty, hodit nieco na muza - nevychadza mi zlato, zober to na seba - a bude mat trochu penazi pre seba.

Keď som bola vydatá,mali sme len jeden účet-môj,lebo môj ex dostával peniaze na ruku v robote.No mali sme ten môj účet akože spoločný,on platil zo svojich vyššie platby a z účtu som si vyberala ja,sem tam on,až kým mi nezačali peniaze miznúť,keď začal s automatmi a ja som nemala ani na plienky,ani na mlieko,dokonca mi kartu ukradol a klamal a zvalil to na moju sestru...hajzel.Teraz s priateľom máme každý svoj účet,ja platím školu,obedy,šeky,kredit deťom a ostatné podľa potreby a môj drahý platí všetko ostatné,potraviny na striedačku,aj oblečenie,kedy ako,lebo na 99%chodíme na nákupy spolu,aj na potraviny,aj na oblečenie,aj pre nás aj pre deti.Ale nemám problém,ak mi neostanú peniaze(môj zarába viac ako ja),tak si opýtam,alebo mi dáva "vreckové"a necítim sa hlúpo,lebo mi dáva aj keď vie,že ešte mám peniaze,ale dá mi,aby som mala viac,lebo ako povedal:tebe a deťom aby nič nechýbalo,aby som nepočítala,či im kúpiť drahší alebo lacnejší nanuk,alebo hocičo.Ale vždy máme prehľad,kto čo nakúpil,kde minul a tak,bezhlavo nemíňame,ale ani ušetriť veľmi neušetríme,základ je,že vieme vyžiť,že nehladujeme a máme všetko poplatené.A ja poznám prípad,keď jeden pýta bločky z obchodov,čo mu žena nakúpi...A kontroluje,či si nenechala niečo pre seba,či ho neokradla...

Tak našťastie toto nepoznám...od začiatku ako sme začali spolu žiť mi manžel dával celú výplatu-dostával na ruku.ked zmenil zam. začal dostávať na účet peniažky,v rámci šetrenia sme jeden účet zrušili-jeho-a všetko chodí na môj účet.Chodím nakupovať,platiť šeky....a drahému peniažky vydelujem-každý týždeň určitá čiastka........na velké nákupy chodíme spolu,takže vie zhruba čo kolko stojí-to aby nebol prekvapený,že vela míňam.Tiež poznám pár žienok,ktorým polovičky prispejú na domácnosť smiešnou sumičkou a chcú mať za to doma Interhotel s fullservice.