Joj tieto blogy treba písať asik mesiac predom, aby som to postíhala potom objednať, kúpiť a tak.
Takže ja som z tých, čo sa trápia tiež.
ALE!
Toho roku som postrehla, že otec mimo rečí spomínal, že si musí kúpiť palice na chodenie, lebo konečne mu zdravie dovoľuje vychádzky. A jemu sa nechce s mamou za ruky už chodiť 
. A spomenula som si na to tak mimovoľne, keď som si hlavu lámala, čo dostane. Konečne som sa zviezla do toho, čo spomínala roky naspäť Dulka 
- zdravím ju, ak číta.
Konečne nastala chvíľa, kedy sa aj moji blízki konečne preriekli!
Ale perla nakoniec - včera začal špekulovať, že si ich do Vianoc musí kúpiť, aby mohli teraz medzi sviatkami špacírovať. Mne zatrnulo, lebo palice na ceste z Nemecka už sa rútia. Perfektné, karbónik, nastaviteľná výška. No topka hotová. Tak som vyšla z pravdou von. To bolo radosti - asi viac z toho, že ma nachytal a musela som darček vyzvoniť .
Ale bude mať prekvapko aj - dostane riadne rukavice k palicám (dnes došli, už sme ich jasnačka museli obaja očekuvať 
).
Mamina dostane klasiku aj vďaka vám - knihy. Veľa kníh, lebo keď som začala objednávať, tak ich bolo hotová sága a všetky skvelé, nevedela som ktorú prv.
Babka s dedkom tiež nič nepotrebujú - tak dostanú deku vyhrievanú. Každý svoju, nech sa nebijú .
A keby bolo a mne, dostali by lístky na ten vlak panoramatický v Rakúsku, čo som spomínala. Toho sa ešte nevzdávam. Idem to pozrieť, či by to stále nebolo možné. Moji rodičia napr poznávajú radi, svokra detto. Jasné, že idem aj ja . Vo vlaku sú 4 miesta v boxe. Bol by to nádherný spoločný deň. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a aj zvonil? 
Ťažká, preťažká téma. A čím sú rodičia starší, tým je to ťažšie. Pamätám si na úplne prvé moje darčeky pre rodičov. V piatej triede ZDŠ sme začali chodiť na zemiakové brigády. Dostávali sme 5 Kčs za deň. Z toho som potom kúpila polovičnú zásterku pre mamu a papuče otcovi. Neviem, či si to pamätá moja mama. Ale ja si to teda pamätám. Zásteru vidím dodnes. Nepoužívala ju, lebo nosila iné, nie polovičné
Dnes sa s darčekmi pre mamu aj pre svokru dosť natrápim. A teda, snáď dva roky dozadu sme začali spolu so svokrou upratovať vrátane skríň. A tam bola väčšina darčekov v originálnom balení. Nepočúvala som, že ona nič nechce, nič nepotrebuje. Vlastne jej rozumiem. Lebo prísne vzaté, ja tiež nepotrebujem nič. A tak sme už pred rokmi darček pre nás zredukovali na niečo jedlé - ideálne nejakú lepšiu zrnkovú kávu.
Ako riešite vy darčeky pre svojich rodičov? Tiež sa s tým trápite alebo úplne jasne vždy viete, čo ich poteší? Či radšej idete za praktickými vecami?