Joj tieto blogy treba písať asik mesiac predom, aby som to postíhala potom objednať, kúpiť a tak.
Takže ja som z tých, čo sa trápia tiež.
ALE!
Toho roku som postrehla, že otec mimo rečí spomínal, že si musí kúpiť palice na chodenie, lebo konečne mu zdravie dovoľuje vychádzky. A jemu sa nechce s mamou za ruky už chodiť . A spomenula som si na to tak mimovoľne, keď som si hlavu lámala, čo dostane. Konečne som sa zviezla do toho, čo spomínala roky naspäť Dulka - zdravím ju, ak číta.
Konečne nastala chvíľa, kedy sa aj moji blízki konečne preriekli!
Ale perla nakoniec - včera začal špekulovať, že si ich do Vianoc musí kúpiť, aby mohli teraz medzi sviatkami špacírovať. Mne zatrnulo, lebo palice na ceste z Nemecka už sa rútia. Perfektné, karbónik, nastaviteľná výška. No topka hotová. Tak som vyšla z pravdou von. To bolo radosti - asi viac z toho, že ma nachytal a musela som darček vyzvoniť .
Ale bude mať prekvapko aj - dostane riadne rukavice k palicám (dnes došli, už sme ich jasnačka museli obaja očekuvať ).
Mamina dostane klasiku aj vďaka vám - knihy. Veľa kníh, lebo keď som začala objednávať, tak ich bolo hotová sága a všetky skvelé, nevedela som ktorú prv.
Babka s dedkom tiež nič nepotrebujú - tak dostanú deku vyhrievanú. Každý svoju, nech sa nebijú .
A keby bolo a mne, dostali by lístky na ten vlak panoramatický v Rakúsku, čo som spomínala. Toho sa ešte nevzdávam. Idem to pozrieť, či by to stále nebolo možné. Moji rodičia napr poznávajú radi, svokra detto. Jasné, že idem aj ja . Vo vlaku sú 4 miesta v boxe. Bol by to nádherný spoločný deň.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ťažká, preťažká téma. A čím sú rodičia starší, tým je to ťažšie. Pamätám si na úplne prvé moje darčeky pre rodičov. V piatej triede ZDŠ sme začali chodiť na zemiakové brigády. Dostávali sme 5 Kčs za deň. Z toho som potom kúpila polovičnú zásterku pre mamu a papuče otcovi. Neviem, či si to pamätá moja mama. Ale ja si to teda pamätám. Zásteru vidím dodnes. Nepoužívala ju, lebo nosila iné, nie polovičné
Dnes sa s darčekmi pre mamu aj pre svokru dosť natrápim. A teda, snáď dva roky dozadu sme začali spolu so svokrou upratovať vrátane skríň. A tam bola väčšina darčekov v originálnom balení. Nepočúvala som, že ona nič nechce, nič nepotrebuje. Vlastne jej rozumiem. Lebo prísne vzaté, ja tiež nepotrebujem nič. A tak sme už pred rokmi darček pre nás zredukovali na niečo jedlé - ideálne nejakú lepšiu zrnkovú kávu.
Ako riešite vy darčeky pre svojich rodičov? Tiež sa s tým trápite alebo úplne jasne vždy viete, čo ich poteší? Či radšej idete za praktickými vecami?
Ešte pred nedávnom sme si malého prasynovca požičiavali na fotky na artmamu ako babätko. Dnes ako predškolák napísal Ježiškovi, čo má priniesť jeho mame pod stromček. Úžasne prajné dieťa mobil, rukavice, sati, sati, bunda, sveter - keby sa vám náhodou nepodarilo zmes normálneho a zrkadlového písma vylúštiť.