Ako sme vybavovali pohreb

Viem, nie každého v živote stretne táto skúsenosť. Len keď to príde (a je jedno, či to čakáme, či nie), môže byť problém. Príde stres, zmätok, ťažké chvíle.

Hoci som sa v živote zúčastnila na veľa pohreboch, nikdy som nezasiahla do vybavovania a organizácie. Vždy som bola iba pasívny účastník

No teraz som sa ocitla v inej situácii. Bola, respektíve s manželom sme boli my, kto musel vybavovať.

Aj keď sa pri poslednej návšteve v nemocnici naša teta zdala čulá a aktívna, opak bol pravdou. Často som počúvala o tom, ako pred smrťou príde chvíľka, keď sa zrazu zdá, že je všetko OK. Naozaj to tak bolo. Pred tým hlavne pospávala, dokonca prespala celú návštevu. A zrazu veľká zmena. Radovali sme sa predčasne.

Prišiel telefonát. A otázka, čo teraz. Okamžite sme sa vybrali do nemocnice. Žiaľ, nestihli sme to do dvoch hodín a tak sme už dostali iba vrece s osobnými vecami. Telo už bolo na patológii. Tam už nebolo možné žiadne rozlúčenie. Odporučili nám, aby sme si vybrali pohrebnú službu. Nedali nám ani zoznam, nemôžu.

Už cestou do nemocnice sme sa dohodli na kremácii. Veci na oblečenie sme mali so sebou.

Vybrali sme si konkrétnu pohrebnú službu a potom dostali veci rýchly spád. Usadili nás a začali bežné otázky meno, vek.....

Potom už len kopec rozhodovania:

-  aký obrad  - na výber bol katolícky, evanjelický, civilný alebo verzia bez obradu. Vybrali sme katolícky obrad, miesto a čas. Pracovníčka rovno telefonovala s kňazom a dohodla aj miesto aj kňaza.

- výber truhly. Rozdielne materialy sa používajú na kremáciu a na uloženie do zeme.

- výber kvetov na truhlu, vencov. Pri kremácii ponúkli aj možnosť požičať kyticu. Kvety sa totižto spaľovať nemôžu. Všetko mali nafotené, tak sme vyberali len z albumov.

-  parte, rovno nám ho vytlačili. V meste do vývesných skríň umiestnili sami, nám dali pár kúskov pre vyvesenie napríklad na  bytovku. Pridali k tomu aj lepky, aby sme nemuseli nič znáňať, iba rovno lepiť. Zabezpečili aj oznam o úmrtí v miestnych novinách.

 

Odovzdali sme občiansky preukaz a priamo pohrebná služba vybavila matriku. Matrika vystavila úmrtný list, poslala oznámenie na sociálnu poisťovňu. Originál úmrtného listu sme dostali do ruky. S ním odhlasujeme telefón, prehlasujeme elektriku....

Na druhý deň po obrade sme dostali potvrdenie pre Úrad práce sociálnych vecí a rodiny pre uplatnenie pohrebného. Nárok má ten človek, ktorý pohreb aktívne vybavoval. Jeho suma je 79,67€.

Celé to netrvalo ani hodinu. Cena za to celé - to znamená všetko od prevezenia tela z patológie, cez oblečenie až po záverečné uloženie do hrobu stálo cca 900€. Ukladali sme už do existujúceho hrobu, takže sme nemuseli platiť tieto výdaje.

Rozprávala som sa aj so známou, ktorá to isté absolvovala pred pol rokom. Postup pohrebnej služby v inom meste bol v podstate rovnaký.

Trochu iné to je samozrejme v prípade, že človek odíde doma.

Síce sa to nedobre píše, ale verím, že napísané niekomu pomôže. Nielen v tom, že vie, čo obliecť a pridať do truhly, ale hlavne v tom, že bude mať predstavu, čo to celé stojí. Lebo nie raz si musí rodina na posledné veci aj požičať.

 

Diskusie Naničmama.sk: 

Myslím,že tie pohr.sú už asi všetky na podobnej úrovni...aj my ked sme toto absolvovali tak to prebehlo takto-rýchlo,profesionálne a pani bola naozaj empatická nie ako robot,aj poradila,že kytice nekupovať že oni zapožičajú (tiež išlo o kremáciu)takže prístup bol k našej  spokojnosti..ešte mám dokonca z fotiek oni urobili taký mini film ktorý bežal v pozadí kým sme sa poschádzali v dome v smútku..

darmo aj toto patrí k životu...

Áno presne tak, patrí to k životu. S tým som to aj písala. Dá sa spoľahnúť na profesionálov.

Takáto profesionalita pohrebnej služby v našom meste je už dlhé roky. Je to akurát 21 rokov čo nám zomrel otec a všetko sme vybavili na jednom mieste...zomrel v  nemocnici. To isté sme zažili keď odišla mamina. Zomrela doma, obhliadajúci lekár ohlásil pohrebnú službu čo sme si vybrali a oni zariadili odvoz. Ešte aj kar zariadili, vybrali sme si miesto a ponuku jedál a všetko bolo pripravené. Pri tom šoku a strese je to veľká služba... na záver taká "perlička" moja sestra pracovala vyše 20 rokov ako matrikárka v tom čase už ako okresná matrikárka (vybavovaní pohrebov mala za sebou tisíce), keď sme vyšli z nemocnice celá v panike sa opýtala čo a kde ideme vybavovať... stres robí svoje.

Bodaj by bolo čo najviac takýchto služieb nielen na poslednej ceste. 

ja som už veľmi dlho nebola tak blízko pri pohrebe, ako teraz, tak som fakt netušila. A ked som hľadala, nedopočítala som sa ani sumy.

A hlavne, mám rôzne spomienky. Hlavne na dedinské pohreby. Časom je to už zábavná historka, ale veru vtedy to tak nevyzeralo.

Zomrela strýkova svokra. Úctihodný vek, mala viac ako 90.  Na dedine, jamu kopali dedinskí hrobári. A nedopatrením dostali fľašku dopredu. Prišli sme na rozlúčku a hrob nebol dokopaný. Tak dvaja chlapi museli dať dole obleky a kým prebiehal pohreb, jamu dokopali. Stihli to.

A máš veru veľkp pravdu v tom, keby bolo čo najviac služieb, kde naozaj myslia na všetko. A zariadia to za teba. Lebo je to vždy šok. Pre každého

Tak zážitku na pohreboch mám tiež dosť toto bola prvá priama skúsenosť a zaskočila nás. Nikdy sme o tom doma nerozprávali aj keď mali rodiča vyšší vek... a tak to bola "šoková terapia" a vtedy tie služby padnú vhod. No asi ešte svadby sa dajú tak na kľúč vybaviť.

Jeden zážitok z pohrebu mojej tety pred veľa rokmi tiež na dedine. Tam truhlu obložili kyticami čo nosili ľudia no a jedna takých lúčnych kvetov bola v sáčku z kurčaťa. Pekne na truhle položená a všetci sme celý pohreb čítali.. Kurča prvej akosti...  keď to celé skončilo tak jej sestra na cintoríne nahlas povedala, že ten nadpis mal pravdu, lebo ona bola také drobné žieň. Veru sme šli z cintorína aj s úsmevom... aj také sa stáva. 

pekne to tá sestra vyriešila. Veru je veľké umenie vedieť takto príhodu obrátiť 

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok