Čo zapaľujete na hroboch?

Už dlhšie nad tým uvažujem. Kedysi sme na cintoríne pálili obyčajné sviečky. Boli dva druhy, jedny tenšie, druhé o trošku hrubšie. Moc dlho nevydržali, spodok sa zvyčajne trošku roztiekol. Sem tam sa od nich chytila aj ozdoba. Ale veľa škody to nebolo. No a ešte boli kahance. Nízke, širšie. Dve farby.

Ani neviem kedy sa to zmenilo. A na hroboch sa zrazu objavilo kvantum rôznych kahancov. Niektoré vydržia aj 72 hodín. Niektoré miesta je priam prehliadka druhov. Hlavne kde je širšia rodina. Odpadla starosť, či celé sviatky horí sviečka, lebo však tak sa patrí Nezhasí vietor ani dážď. Zdá sa, že samé výhody.

Na prvý pohľad. No neviem. Pôvodne som si myslela, že veď vyhorené kahance sa dajú separovať. No keď som o tom začala čítať, tak som zistila, že žiaľ, všetky kahance nesú na sebe stopy vosku. A tým sú na recykláciu nevhodné. Jasne, nekupujeme nové obaly, stačia aj náplne. Ale aj tak.

Tak som začala uvažovať, či by nebolo lepšie vrátiť sa späť ku sviečkam. Nemyslím iba tie tenké, ako boli kedysi. Existuje mnoho druhov. Len teda, nie je to použiteľné asi všade. Ideálne je, keď je na hrobe "domček na sviečky". Tam by to šlo. Aj keď na druhej strane, tieto sviečky podľa mojich skúseností nikdy nedohoria do konca. Vždy po nich niečo ostane.

Jak to píšem som si spomenula na jedného nášho príbuzného. Bývali hneď vedľa cintorína a také chýry o ňom išli, že sem tam prejde cintorín, pozbiera takto stečený vosk na hroboch, staré kahance  a doma z toho odleje nové. A potom to predával. Proste kto šetrí ma za tri Alebo inak, bol podnikavý.

Používa ešte niekto tieto obyčajné sviečky bez obalov?