Halloween k nám nedošiel z Ameriky

Ďakujem, zas som u kúsok múdrejšia a plne súhlasím. Veru aj ja si spomienky nosím v srdci a niet dňa bez nich, ale aj tak je pekné zájsť domov, či tam kde všade máme svoje korene, pripomenúť si ich a podľa možností si spoločne zapáliť sviečku.

Pekné:) Že by som predsa len vystrúhala nejakú tekvicu?

Súhlasím s tým, že pamiatka na tých ,ktorí už z nášho života odišli je predovšetkým v našich srdciach. A priznám sa, že halloweenským párty nijako nefandím, neviem, pripadá mi to morbídne, divné- ale koľko ľudí toľko názorov , ja som skôr stará škola. Radšej zapálim sviečočku, pospomíname, často krát práve na rôzne milé story ako opísala vo svojom blogu Dzeny ...

Mne osobne je milší sviatok Pamiatka zosnulých ako Halloween. Ale pokiaľ sa chce niekto zabávať, tak nech sa páči. Ja mám rada toto obdobie, pre to krásne "svetlo" čo ide z našich cintorínov. Spomeniem si na všetkých, čo sú tu neni a tekvice môžem vyrezať tiež . Tento rok sa im nejak nedarilo, tak nemáme... ale synátor spravil v škole krásny svietnik z pohára a papiera farebného, vyzerá "tekvicovo".

Nuž nejako ma netrápi odkiaľ tento hlúpy sviatok prišiel, mne sa jednoducho nepáči.
Aj ked nie som fandom cintorínov a strašia ma tie kopy kvetov, predsa je to pre mňa prijateľnejšie a som za to že ta ticha spomienka na našich je oveľa krajšia a k tomu modlitba.
Raz som bola na stretnutí a tam ma ponukali mrtvolnými prstami a pod. cukrovinkami a mne bolo na vracanie. Je to pre mňa neskutočne morbídne a myslím že je to rúhanie voči darom jedla, ktoré dostávame. Takže som staromodná
Milé strašidielka to je v pohode, kto chce nech vyrezáva a zapáli sviečku, ja to skôr beriem ako rozlúčku s úrodnou jeseňou, niečo ako dožinkový veniec - viem tiež je to od našich predkov, ale nemusíme ísť do morbídnosti.
Ďakujem za osvetu

pekný článok Mňa fascinuje, že vlastne takmer všetky sviatky, ktoré slávime dnes, majú pôvod v ďalekej minulosti, v časoch pohanských, keď zažili zrejme svoju najduchovnejšiu podobu. Asi je to prirodzené, ale aj trochu škoda, že nepoznáme už tú úplne pôvodnú podobu, sviatky si "požičala" cirkev, pokrútila ich ako sa jej hodilo a v našich časoch, len čo registrujem ja za posledných 30 rokov sa menia na gýč a nástroj komercie. Ja sa tomu vyhýbam tak, že sa nezapájam do sviatočných hystérií Čo sa týka Halloweenu, tak na srandu sa to obrátilo až v USA, v tej pôvodnej verzii to s tými zlými duchmi mysleli vážne, zimu bolo treba prežiť, veselilo sa až na slnovrat. V USA v časoch hojnosti tieto súvislosti už ľudia nemohli vnímať podobne a tak si z toho urobili zábavu a mne osobne to tiež vôbec nič nehovorí. Takže ja som na tom podobne - jeseň a zima je pre mňa čas sa stíšiť, na dušičky obzvlášť.

... si mi pripomenula tie čarovné jesenné dni môjho detstva, kedy sme o halloweene ani len netušili, s babkou sme na dvore vyberali jadierka z tekvíc, ruky nás oziabali od studenej dužiny, povyrezávali sme tváre, nastokli tekvice na plot, zapálili do nich sviečky a takmer celá dedina žiarila do tmy ksichtíkmi svetlonosov ...

Pak toto je ten pravý čas, keď mi hneď napadne Ľudmila Podjavorinská a jej Svetlonos

"Jožko - veľký umelec

majstrovskú raz spravil vec.

Podarenú velice

panáka toť z tekvice.

Oči vám mal ani vrah

Zuby ceril, že až strach.

Keď v ňom sviecu zažal tak

strigôň to bol ?

a či drak? ...."

(Ak by bol záujem, môžem aj dokončiť

Je to krásny sviatok. Pre niekoho Halloween, pre iného Pamiatka zosnulých. Ja osobne mám rada ten pokoj, ticho, tie zvláštne blikajúce svetielka. Spomeniem si na tých, čo už nie sú s nami... 

Našla som tu svoje príspevky spred pár rokov a zisťujem, že sa mením, možno starnem? Dozrievam? Múdriem?