Tak to má tvoj kabát ozaj úctyhodný vek a kabelka kus dobrodružstva za sebou. Akurát som včera rozmýšľala nad jednou blúzkou, čo mohla maž zo 15 - 20 rokov a stále je skvelá.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kabát
reklama
reklama
cesty do Poľska ma minuli.
Ale vieš čo mám? Trigovicu z Talianska (ZASA Talianko!!! - musím už o tom asi napísať 
) ktorý má 25 rokov! A nebyť toho, že je na nej purpena 
, tak je furt v super stave. Asi ju zabavím manželovi a dám do stavu v akom si zaslúži byť vzhľadom k jej veku.
Kúpila som si ju na dovolenke v 7mej triede. Vtedy sa nosili také flaušové - jak deka. Bola o hodne väčšia, mama mi ju vyhovárala, stála v prepočte 700 korún - no dosť na tú dobu aj tak, ako celkovo oproti tomu, čo sa nosilo z Poľska, Maďarska. Na prsiach má všité logo. Nosila som ju veľmi dlho, potom dostala status "oblečenie na doma" a "oblečenie na terénne úpravy" .. tak preto tá pur pena.
Apropo - kabát mám 2 roky. Budem ho mať aj tretí .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj tento kabát má pôvod v Taliansku :)
Čo je trigovica?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mikina.
Viva ITALIA - blog bude mať názor Všetky cesty vedú DO TALIANSKA!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
už som to našla - v trenčianskom nárečí mikina :D
no, začni písať. Ja už som tuším zo dva talianske blogy dala :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mám viac kabátov, rôzne ročníky, ale najstarší ma tiež už okolo 25 rokov. Kúpila som si ho v Poľsku, je to vlastne ovčí kožuch. Je veľmi teplý, ale okrem toho aj riadne ťažký,dlhý. Pamätám sa, keď som ho raz mala na sebe a veľmi som sa ponáhľala, tak mi bolo fakt teplo, ale to bolo zrejme aj váhou toho kožuchu. Posilňovňa nič proti tomu :D. Odvtedy ho nosím len v naozaj veľkej zime a zásadne na pomalé prechádzky :D. Takže nie každú zimu ho vyvetrám. Keď bola moja dcéra malá, veľmi sa jej páčil. Volala ho "snehulienkový".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ja rozmyšľam koľko ma môj kožuch a vetrovka rokov. Vetrovku som kúpila v 2000 a kožuch ked som si otvorila sekáč, 2003 bol v treťom tovare takže samozrejme že bol použitý ale veľmi rada ho nosím a je mi jedno čo si myslia aktivisti. Teraz ho už nosím menej, hlavne kvôli tomu teplu ak som vošla do obchodu, je najlepší na špacírky po meste no tie už sa nekonajú ako som sama a tak sa snažím aspoň 2x v zime vyvetrať . No ked ho mám oblečený tak sa cítim silná a úžasne. Takže je zrejme vtedy zo mňa ta šelma. Vetrovka sa mi nesmierne páčila, je bordová a ma bordové kvety, vtedy sme kúpili v zelenom aj našej mame a ona ju miluje tiež. Je to skôr len taká prechodná bundička, materiál je ihned ako keby špinavý a predsa ju milujem a cítim sa v nej skvelo. Minulý rok som stretla v obchode v meste jednu paniu v takej istej a skoro som sa jej aj pozdravila, neverila som že ich ešte niekto má okrem mojej mamy a mňa. Stala 330 korún, bola vo veľkej zľave.
Takže ja som dala preč všetky moje kabáty lebo som sa zmenila, jednoducho som sa do nich nezmestila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je super natrafiť na nejakú vec, v ktorej sa úžasne cítime aj po rokoch :-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To áno a vlastne ani neriešim či je modne ale ono je to asi klasika a ta je vlastne stále v móde.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja si kupujem kabat kazdu sezonu novy, ziada sa mi vzdy zmena. Lebo to jedine v zime na nas vidno, je v podstate jedno, co ma clovek pod spodkom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nemyslíš si ani náhodou, že tých 30 rokov nosím iba tento jediný kabát?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Prečítala som si na blogu niektorej módnej blogerky, že nosí kabát už 10 rokov.
Hlboko som sa zamyslela, koľko rokov nosím ja svoj zimný kabát. A nech počítam ako počítam, nie je to menej ako 30, skor už 35 rokov. Dostala som ho a už vtedy bol trochu nosený. Teda priznávam, je to kabát do absolútnej zimy. Ten vyťahujem iba v dňoch, keď je fakt fest zima. Ale stále je dobrý. Netuším, či je moderný, ale keď je zima, tak to proste neriešim.
A potom som sa zamyslela ešte hlbšie a zistila som, že mám rovnako starú aj kabelku. Tá ma za sebou aj tak trochu dobrodružný príbeh. Bolo to v časoch, keď sme nemohli chodiť ani do Poľska. Jedna z mála ciest bolo ísť vlakom do Nemecka, prirodzene východného a domov sa vybrať vlakom, ktorý ide cez Poľsko. Tak sme prvý deň nášho výletu strávili v Brne. V noci sme sa presunuli do Poľska. Skoro ráno sme vystúpili na stanici. Plán bol taký, že ponakupujeme a večer sadneme do ďalšieho vlaku smer domov.
Len čo sme vyšli z vlaku, hneď boli okolo nás priekupkyne. Dodnes netuším, na čo to potrebovali, ale ich prvá otázka bola - máš baretku? nebola. Máš čiernu ceruzku na oči? Máš Peniaze? Keď sme na všetky otázky odpovedali záporne, tak posledná otázka bola - a na čo si vlastne potom prišla?
No, peniaze sme mali, len teda, chceli sme aj dobrý kurz. Ono previesť vtedy peniaze cez hranice, to nebolo len tak. Ja som svoje mala skryte vo vnútri klbka vlny a cez hranice som veselo štrikovala. Ujo, ktorý bol s nami mal dômyselnejšiu skrýšu - poskladaná 500 korunáčka sa vkladala do štuplíka od ploskačky, ktorú mal pri sebe.
Spomínam si, že sme vtedy so sestrou veľmi dobre nakúpili, každá topánky, kabelku. Ešte aj nejaké oblečenie. Najdlhšie vydržali kabelky. Možno aj preto, že nemám veľa príležitostí, kam ich použiť. Sú to také menšie spoločenské.
Dobrodružstvo nás čakalo aj pri ceste domov. Darmo sme my mali kúpené miestenky, keď vlak bol tak plný, že sa do neho nedalo ani nastúpiť. Prvý krát v živote som videla, jak sa nastupuje oknom do vlaku. Nakoniec sme sa pomestili a naveľa sme aj niekde sedeli. Kde, to už netuším. Ale je pravda, že táto cesta za nákupmi sa nám hlboko vryla do pamäte.