dasa_
Jedno z najjednoduchších jedál. Začína sa ním kariéra mnohých kuchárov.
Na prvý pohľad úplne nudné. Nič, len vajíčka, štipka soli a panvica s kvapkou tuku.
Lenže, skoro každý dom má svoje vlastné verzie. Niekto iba na masle. Iný mieša maslo aj olej, najčastejšie sa asi používa iba olej. Pre ďalšieho je základ cibuľka. Prípadne so slaninkou či klobáskou. Niektorí sú puristi a vyžadujú iba čisté vajíčka.
A čo také vajíčka? Niekto pridá kvapku mlieka, či smotany, niekto vodu. Niekto nič. A ako veľmi treba vyšľahať? Úplne alebo len tak zľahka?
A potom príde veľká alchýmia miešania. No a rozhodnutie o tom, či to budé mäkké a štavnaté (s jemnými obavami na pozadí, že čo keď salmonela) alebo vysušené a z tohto pohľadu bezpečné.
Tí, čo strážia svoje kalórie, robia praženicu len z bielok a znie to neuveriteľne, ale žĺtka vyhadzujú. Alergici zas dávajú preč bielko.
Minule som niekde čítala recept na prípravu praženice a naozaj ma prekvapil. Vraj na panvičke miešajte iba bielko až do stuhnutia. Snažte sa neporušiť žĺtko. A keď už je bielko pekne hotové, panvicu odstavte a rozmiešajte žĺtko. Praženička ostáva jemná a nadýchaná.
No a nakoniec treba ešte vyriešiť rébus, čo k nej. Chlebík? Rožtek? A čo zelenina? Kyslá uhorka alebo radšej sladká paradajka?
Ako chutí vám najlepšie?
jáj vidíš, koľko ľudí, toľko receptov. To varenie pri počúvaní Jánošíka ma pobavilo, živo si to viem predstaviť 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám rada takú nevysušenú. Dočítala som sa, že top praženica má byť taká "kašovitá". Má to aj nejaký zmysel to vyhlásenie. Bielkovina keď sa dlho tepelne prehrieva je taká "gumová". No a v recepte, ktorý som sa dočítala ja bolo, že sa má z 2 vajíčok urobiť takmer "dohotova" a potom vmiešať tretie surové a keď zhustne ihneď odstaviť. A čuduj sa svete, je to presne to, čo ľúbim.
Praženica u mňa patrí k letu. S rajčinami horúcimi od slnka. No mňam.
A bolo leto, kedy sme si so sestrou každé ráno robili praženicu so salámou - malokarpatská? čingov? Niečo také pikantné, slané a chuťovo dosť výrazné. Neviem, čo to mohlo pred tými 3
- 35 rokmi vlastne ani byť. Ráno sme mali rituál. Pustili sme si Radošinské naivné divadlo na platni a kým sme došli k "Jánošííííík", tak sme mali dojedené. Už si to dobre nepamätám, ale presne v určitých momentoch - slovách hry, sme mali klepnúť vajíčko, presne odstaviť, pohnúť varechou. Och - to leto padlo hodne vajec a nikto neriešil cholesterol
. Vidíš. A takú so salámou mám rada málo pomiešanú.
A ešte si pamätám jednu - na dovolenke na Šumave. So slaninkou a cibuľkou. Najprv som sa tej slaninky ani dotknúť nechcela a potom som sa jej objedla.
Hádaj čo si dám na večeru?
... chute si mi narobila