Kotúľa si hovniválik guľôčku ...

Milá Kamilka,stretla som sa s tým práve včera ked som si vypočula na svoju adresu nelichotivé slová o tom ako sa neeticky správam ked si dovolím ponúkat vo svojom podnikaní pre zákazníčky zlavy a ako to má potom niekto iný v tom istom podnikaní ťažké...len som vyvalovala oči a na moju pripomienku,že mám vlastný okruh zákazníkov a do"cudzieho rajonu"nechodím len akože prepáčte tak mi z toho vyšlo jedine to,že niekto asi závidí...kúpila by si si niečo za 100.sk ked to inde majú za 80.sk?Len tolko som chcela...budem rada ak mi niekto odpíše svoj názor...

Kamilka o susedskej závisti by som mohla toho napísať veľa, možno by to bol celý román . No viem, že by som sa pritom len rozčúlila, tak radšej nebudem konkretizovať.

Mám figu borovú, takže mi neni čo závidieť. A veľmi si to užívam (že mi nikto nič nezávidí).

Tak ma napadlo, ešte nikde som nepočula, že by niekto závidel druhému aký je múdry. Už vidím, ako nejaký ťuťko hľadí psími očami na toho múdreho že: -Aj ja chcem byť inteligentný ako ty!- Páči sa mi, keď človek svoju múdrosť nedáva na obdiv, je ticho, ale keď čosi povie, tak to možno vytesať do kameňa. Trochu som odbočila, to bolo len tak na zamyslenie, že to, čo človek skutočne vlastní, to mu nikto ani nezávidí.

Moje slová,ja tiež závidím len v dobrom,ako že ,Bože ,ale im je dobre,ale nech,veď aj mne bude,ale ja som sa stretla s toľkou závisťou,že by človek mohol písať aj tri hodiny,ale nechce sa mi.najlepšie je závisť odignorovať,alebo ešte lepšie,raz som jednému tak hnusne podrýpla,že mal si sa lepšie narodiť,skoro ho šľak trafil,lebo on by závidel aj lepru,keby mám,ale to sú typy ľudí a Tí sa nikdy nezmenia,celý život budú sami seba zhrýzať závisťou.........

No,však,ako sa tam pripojiť?????????????

nejde,píše,že ak to nejde,pripojiť ručne a to neviem.,nie ručne manuálne.

Neviem,kto to povedal,ale nejaký muž,že miesto zubov im amlo narásť toľko ..nisov.ha,ha,čo by potom s nimi robili?Kamilkamja Ťa obdivujemako to zvládaš,ja som z toho bola na nervy,psychiatriu,chvíľu som sa smiala,chvíľu plakala,mimochodom,je spln,takže zato sme nervóznejšie,tak možno aj tie deti na to už reagujú.vtedy je všetko horšie,aj bolesť.

Nam rastla stolicka minuly tyzden a spali sme na rukach, kazdu polhodinku hore. Ja som zase vytiahla z pamati vsetky pesnicky (od Cierne oci cez V hlbokej doline, Dedinku v udoli az k roznym z CD Velki herci malym detom... este aj v rustine som si daku spomenula), ale akonahle som stichla, uz bol zase hore. A na pesnicky z cd nereagoval. Tiez som uz ani nevedela cia som. A rano na siestu do robotky... Vyzerala som ako keby som usla z hrobu - cierne kruhy okolo oci (aj hore! jak take monokle), biely ksicht a vrazedny pohlad. Trvanie styri dni. Vysledok: zvazovala som hospitalizaciu s inaginarnou chorobou, len aby som si mohla trochu pospat. Dnes je to uz uspesne za nami.
Kamka, snad to uz dlho trvat nebude.

My ešte stále nemáme zadné stoličky,tak sa teším,je už dva týždne nervózny,ale nepripúšťam,stále tvrdím,že je obdobie hnevu a potom sa akože budem prekvapene tváriť,keď budú von,akože jéééééééj stoličky a to kedy,ani sme nevedeli.

aj mojmu drobcovi rastu zuby - stolicky spodne, a to asi idu riadne detske zuby mudrosti (ved zuby mudrosti u dospelych su povestne tym ze len galibu narobia ked lezu, vylezu, alebo nevylezu niekomu vobec) ...

no a zavist. ludia by si podla mna aj ehm ehm ... holu rit ozavideli: "aha ta je aka pekna ... nieee a tamta hola rit je eeeste krajsia, ako si to moze takto dovolit - nosit si ju taku holu? haa?!?!"

Závisť- to slovíčko nemám rada, no stretla som sa už z ľudskou závisťou. Pochádzam z dediny a tam nie je o ňu núdza. Hlavne staré babky, ktoré sedia doma a nemajú čo robiť tak kujú pikle ako by mohli niekomu ublížiť či rozniesť o ňom klebety. A mne sa to stalo tiež a veľa krát. Horšie bolo to, že rodičia niekedy viac verili klebetám ako mne a dali to patrične pocítiť. A tak som sa rozhodla odísť z domu - za lepšou prácou. No a keď som po nejakom čase prišla domov jedna s tých dôchodkýň sa ma pýtala či sa mám dobre a koľko zarábam. Tak som jej povedala, že mám viac ako u súkromníka. Nepovedala som konkrétnu sumu, len že je to asi raz toľko. Viac som sa s tým nezaoberala. Po nejakom čase na mňa moja mama vyletela cez telefón, že počula ako niekto pred obchodom hovorí, že jej dcéra zarába 50-60000 mesačne. Krásna suma, no môžem o nej len snívať. A tak som mame ukázla pásku, aby videla, že sa na to nešplhám a pochopila že tie klebety sú smiešne.
No a na záver len toľko, že som sa poučila a nikomu nehovorím nič o mojom súkromí. Pretože ľudská závisť vie narobiť horšiu katastrofu ako hurikán.

mávala som chvíle,kedy som závidela iným šťastnú rodinu.Ideálny manžel,vyradostené deti,výlety,zariadený byt,dovolenky a neviem čo všetko ešte.Časom sa tieto šťastné rodiny rozpadli či už pre nezhody pre peniaze,nevery alebo pre príčiny,ktoré som dosiaľ nepochopila.My sme stále manželia,dočkali sme sa aj druhého potomka,bývať máme kde,dlhy nemáme,zdravie nám slúži a aj keď sa občas povadíme tak sme spolu šťastní. Aj niektoré osudy na NM ma utvrdili,že nie je všetko zlato čo sa blyští.A tak si plnými dúškami vychutnávam život.

môj názor je úplne jednoduchý, radšej nech mi závidia než by ma mali ľutovať, samozrejme sa to netýka ešte malých detí.

ahojte. ja sa riadim takym mojim malym heslom - prečo by si zavidela, šak to môžeš mať tiež.
nám pár ľudí závidí že v takom "mladom" veku máme byt a 3 ročného forda a nový nábytok a a a... lenže zrejme im nedošlo že na to všetko treba zarábať a platiť a platiť a platiť. inak nám nieje čo závidieť
našťastie máme takú rodinu čo dosť pomáha, tak vlastne ja to beriem tak že to budem všetko vracať svojim deťom.
takže nezávidím /len slintám - hlavne nad tými super vilami hviezd /