Pôvodne som napísala reakciu vyvyke a lydushi, o tom, že im pripomínam keywest. Rozpísala som sa pri káve, a povedala som si, že by som to asi mala dať zvlášť. Ako vidím, nie som tu sama s predlhými riadkami
, nemám rada vysvetľovanie na "viackrát". Mám aj iné povinnosti, môžem zabudnúť o čom to bolo, potom sa opakujem a nudím. Nie je záruka, že nebudem nudiť aj vás
.
Odpoveď, či som alebo nie som tá a tá, som začala písať takto /bolo to v príspevku vachny "až ma striaslo", len pre info, aby ste vedeli k čomu "táram", lebo sa mi to nechce prerábať/:
Ale ona písala oveľa stručnejšie, nie
Rada sa s ňou stretnem ak bude možnosť, možno sme duchovné sestry, ktovie
Asi mám také obdobie, možno problém sama so sebou. Jednoducho ma štve ak okolo niekoho chodíme, donekonečna ľutujeme a nechceme vidieť viac.
Táto dievčinka potrebuje pomoc, tak ako potrebuje Ľubica a mnoho iných. Nejako sa to na tejto stránke "rozľútostilo", tak nebezpečne, že naša ľútosť narobí skôr zle.
Môžete sa na mňa kľudne hnevať. Neverím, že tú básničkú písala v 14, v takom znení ako to dala sem.
Romantizmus sa spája s tragédiou, či pochmúrnym vnímaním, a sme k tomuto najvnímavejší v období -násť. Dajme tomu, že začiatok básne napísala v 14, ten koniec už určite nie, alebo to teraz zmenila. Akokoľvek tragicky, romanticky, či ako mládež sníva, objaví sa tam bolesť, slzy, trýzeň, nesmierne utrpenie, straty...a čo ja viem čo. Ešte som však nikdy nečítala, že by ten druhý trpiteľovi nadával, a to som toho prečítala naozaj dosť, aj "profi" autorov,ale aj básničiek "len tak". Taký istý nezmysel sa mi zdá, že v básni použije výraz "naj-kamoškou" /v romantickom rozjímaní, výraz na hony vzdialený romantike v akomkoľvek veku/. Keby vtedy napísala s "inou", alebo tou "druhou", hociako inak. 14-roční môžu napísať krásne básne, nemusia sa držať pravidiel, môžu tam byť chyby, všetko pripúšťam. Pamätám si mojich 14, dokonca mládeži veľmi fandím. Myslím si však, že ak niekto začne báseň prudko romanticky, tak tam nevtrepne "takú haluz", jednoducho ani mu to nepríde na rozum, a použije iné výrazy, možno neokrasané, ale iné. Aj 14 by cítila, že to jednoducho nesedí.
Ak by to písal 14 ročný, či -ná raper, hip-hop boy, či v takom to štýle, tak tam potom sedí výraz "naj-kamoškou", aj nadávky, aj hrešenie, tam mi to vôbec rušivé nepríde, je to namieste. Existuje aj šanca, že Vachna je absolútna výnimka vo všetkom a žeby raperka?
Nepáčia sa mi posledné dva, či tri riadky. Nie, že sa mi nepáčia preto, že sú napr. "škaredé", mňa zase striasa pri nich, kam to dievča smeruje. Ak ste si všimli, na konktrétne podnety neodpovedá, na také, čo by jej mohli pomôcť, stále sa "zabára" hlbšie do niečoho čo jej veľmi uškodí. Nerada píšem, čo konkrétne sa môže vysomáriť, lebo mám názor, že netreba dopredu hovoriť. Chcem tu len písmenkovo "zakričať", že ju treba už zastaviť inou formou pomoci, ako pofukovaním, potľapkávaním.
Dovolím si povedať, že takmer 90per. ľudí v živote prešlo rozchodmi a stratami lásky, rozvody sú menej, no preto ešte život nezastal. Život môže zastať vtedy ak niekto kričí o pomoc, sám je zmätený, nepočúva sám seba čo hovorí, a všetci okolo ho len ľutujú aký to chudáčik.
Nikto nie je zodpovedný za svojprávneho iného dospelého.
Urobila som tu "laický, hrubý, možno neokresaný, literárny" rozbor. Môžete mať názory ako chcete. Toto je môj. Ako som spomenula pri Ľubici, možno zmením aj tento, ak sa objavia nové fakty.
Zdá sa mi, však, že tí ktorí potrebujú najviac pomoc sa faktom najviac vyhýbajú. Nehovorím o faktoch, ktoré by prezradili ich identitu. To je nezaujímavé, o faktoch, ktoré by nám pomohli vidieť ich príbehy a príčiny prečo sa dostali tam, kam sa dostali reálnejšie.
Je tu veľmi veľa žien, ktoré zažili, či zažívajú väčšie trápenia, keď nie väčšie, dlhodobejšie. A utrpenie sa často nemeria len veľkosťou, ale aj dĺžkou. Tieto ženy sa vyplačú, posťažujú, prečítajú príspevky, vyberú si to čo potrebujú, mám pocit, že sa poučia, potešia, pookrejú a idú ďalej. Sem tam nám tu oznámia niečo veselé, pozitívne. I keď majú mraky a búrky okolo seba takmer stále, nezabudnú sa usmiať niekedy na slnko, ktoré vykukne.
Moje doterajšie skúsenosti s ľudmi a problémami akéhokoľvek druhu sú, že čím naozaj väčšie, ťažšie, bolestivejšie problémi, či male, ale dlhotrvajúce, ľudia znášajú s pokorou, nariekajú, ale nie hystericky, usmejú sa pri slovku podpory, snažia sa, robia všetko možné aby sa dostali z lesa, či na kopec a uvideli slnko.
Asi je nejaká "iná" koncentrácia vzduchu, v poslednom období sa tu objavilo pár príbehov, ktoré sa v kuse ťahajú. Môj pocit je, že aktéri týchto príbehov síce natiahnu ruky, že potrebujú pomoc, no zostanú sedieť v tom lese, či jame a nebudú riskovať doškriabené nohy, či otlaky, aby konečne to slnko uvideli a začalo na nich svietiť. Do príbehu poloo som sa už pre istotu radšej nezapájala, lebo je to tiež na dlhé lakte, a aj iné.
Aktéri týchto "príbehov" a diskusií potrebujú zvyčajne naozajstnú odbornú pomoc, len ich problém je, že nechcú veľmi vidieť a počúvať, akoby im vyhovovalo stále dokola sa točiť na tom istom mieste. Určite im to nevyhovuje, len nemajú síl ako vyjsť a preto nevnímajú rady, a znovu sa opakujem, pofukovanie ich zbytočne drží v bludnom kruhu, to je to čo stále očakávajú, poznajú, že im to dočasne pomôže. Robíme doslova medvediu službu, a ja by som bola najradšej, keby sedeli niekde a riešili ich problémy s niekým konktrétnym, kto dokáže objektívnejšie zhodnotiť, čo potrebujú a kde začať najskôr. Za určitou hranicou net už nepomôže.
Napísala som, čo som chcela, v najlepšom treba prestať a dúfať, že sa niekto nájde kto pochopí o čo sa tu snažím, a možno bude pokračovať.
Keď už som sa toľko rozpísala, mohla by som aj niečo o sebe, že? Ak to teda niekoho zaujíma.
Rodičia sa rozhodli, že sa budem volať Hagar, tak sa aj tak volám, nie je to prezývka. Nič originálne mi neprišlo na um, tak som nešpekulovala.
Na stránku sa pozriem možno asi tak trištvrťroka. Chcela som pôvodne napísať, že som žena v “najlepších” rokoch, medzi 15 a 50. Pravdu povediac, mnohým maminám na stránke by som mohla byť mamou a ich deťom babkou. Stránka sa mi veľmi páčila, aj pestrým zložením, vekovým, ale aj typovo. Okrem chlapcov, ktorí sa tu mihajú stale častejšie a častejšie, sa mi páčilo, že sem pozrú naozaj ženy a dievčatá od 15 do nekonečna. Vidím v tom úžasný priestor na rôzno “generačné” názory a porozumenie.
K netu sa dostanem sporadicky, mám takú rozlietanú prácu, pár mesiacov mimo civilizácie, pár dní, či týždňov oddych v “civilizácii”. Aj preto som doteraz pravidelnejšie neprispievala. Priznávam, že prispievať ma “vyprovokovali” práve posledné príbehy, kde sa to točí v kuse na jednom mieste.
Veľmi sa to tu omladilo s prispievateľkami, a zdá sa mi, že aj názory sú preto trochu iné, niekedy radikálnejšie, niekedy vychádzajúce len z toho čo sme zažili v mladom veku.
Nechcem tu nikoho deliť na “mladých, či starých”, to záleží na tom ako sa človek cíti. Od mlada som neznášala neochotu “vyššej” generácie počúvať mladších, a agnoranciu “mladých” zobrať si akékoveľk ponaučenia od starších.
Bola som, a doteraz som zástancom minimálne vzájomné vypočutia, najlepšie je, ak si obe strany dokážu niečo zobrať.
Bola som aj ja radikálná, prudká, ostrá, chcela som spasiť svet, alebo aspoň okolie, no sem tam som sa snažila aj vnímať druhých.
Život prinesie všeličo, na človeka sa nalepia skúsenosti, vidí mnoho iného, rieši kopec problémov a samozrejme, že aj mení názor.
Aj ja som menila názory, obrusovali sa hrany. Svojím spôsobom som však zostala I tak radikálna. Vidím veľa vecí aj z inej strany, mládež sa mi zdá niekedy presne taka ako všetci o nej hovoria “iná”, niekedy nevnímavá, nepoučiteľná, že svet je gombička. Beriem to tak, že im fandím, sú mladí, musia sa učiť, získavať skúsenosti a aj trochu takí akí sú, aby tí starší nespali ako na vavrínoch, aby nestratili akúkoľvek akcieschopnosť. Dobré to je tak ako to, treba sa neustále pokúšať o rovnováhu.
Môj pocit bol, že na tieto ťahajúce sa príbehy častejšie reagovali mladší, ak nie častejšie, tak jednoznačnejšie, či sa snažili pomôcť, ale akoby sa báli kritizovať, či povedať niečo iné, alebo hľadať aj iné súvislosti. Nie som proti, je to super. Len kde sú všetky tie naničmamy, ktoré by mohli povedať, že chápeme, ale život je jednoznačný, môže sa udiať to či to, skús toto, alebo tamto.
Dalo by sa povedať, že som zástancom otvoreného dialógu na všetkých frontoch. Nie však monotónneho. Dialóg, ktorý posúva vpred by mal byť niekedy ukľudňujúci, plný porozumenia, niekedy konštruktívne kritický, taký ktorí ľudí postrčí. V každom prípade však musí zostať dialog, je zlé ak sa z toho stane monológ.
No už musím naozaj končiť, lebo som tu “monológ” vyprodukovala ja.
Keď som sa tu už tak rozbehla, chcela som “povedať”, že toto som ja. Môžete a nemusíte mi veriť, keywest nie som, a prečo vlastne už neprispieva? Niečo mi uniklo?
Pekný deň.
No dobrý príspevok Hagar a určite sú tvoje slová myslené v dobrom. A v mnohom máš pravdu, hlavne čo sa tých dlhýýýýýých príspevkov týka. Tiež som bola kdesi v živote tak domotaná že nie a nie sa vymotať, ale predstava by aj bola o tom ako to urobiť len to akosi záviselo od môjho partnera.Sú to také typy, čo sa stále krútia v bludnom kruhu a nie a nie z neho vystúpiť.Nejdem sa tu o mne zase rozpisovať, len som chcela napísať ako ma včera manžel pobavil, či vlastne aj syn.S manželom žijeme oddelene, ale syn mu cez deň volá aj niekoľkokrát a včera večer sa to zopakovalo. Samozrejme sa opýtal:tatinko chceš aj maminku k telefónu? Potom sa syn významne zatváril, že maminka tatinko ťa chce k telefónu. A potom som sa už len smiala a smiala- manžel si kúpil havina, no čo havina- írskeho vlkodava a rozprával zážitky. Ako sa mu vykadil v kancelárii a manžel práve čakal návštevu, takže čistili, vetrali a včetky papiere lietali po kancelárii a keď prišla návšteva havino sa jej tam obšmietal okolo nôh a smradu tam stále bolo dosť. Ale snáď sa to už roky nestalo aby som manžela počula takého šťastného a spokojného. nakoniec povedal že nie psychoterapia, ale PSÍKOTERAPIA je najlepčí liek na jeho boliestky.Vždy sa dá nájsť cesta ako nám môže byť lepšie...
Najlepšie psychoterapie sú tie "terapie", ktoré nás zamestnávajú niečím a niekým iným. Akékoľvek živé tvorčeky sú priam ideálne, a psíkovia, či mačičky bývajú navyše veľmi "rozumné" tvorčeky.
suhlasim s inou koncentraciou vzduchu, po niekolkych dnoch som nakukla a ... v podstate suhlasim s tvojim nazorom, neviem, len neviem, ci vo vsetkych bodoch 
vies, ale ludia su naozaj rozny. moj nazor je, ze ked niekto riesenie hladat CHCE, tak ho najde, aj keby 20m pod zemou lezalo, ak chce len kecat, nech keca ... ludi skutocne nezmenis, kym oni sami nechcu, ani im nepomozes, akokolvek dobre by si to myslela. ja osobne sa snazim nereagovat, ked sa mi da, ze ide len o vyplakanie sa ...
Skor na webe hladam inspiraciu a milujem to, lebo sa tu (myslim na internete ) da najst skutocne nekonecne mnozstvo informacii, o kt. sa ludom pred zopar rokmi ani nesnivalo 
Poklona za poklonu, alebo skôr súhlas za súhlas. S tým, že keď niekto chce, riešenie nájde.
Tiež v podstate nezvyknem reagovávať na také veci, no raz za čas ma chytí "nejaké divné" obdobie, že si poviem, že netreba stále mlčať. Asi to bude skôr terapia pre mňa. Tým svojím dlhým písaním, akokeby som chcela obhajovať sama seba, že nič nevidím len tak, či tak. Niekedy je v tých dlhých diskusiách nie sú "zamotaní" dokola len hlavní aktéri, ale aj tí čo sa pridajú k nim sa tiež často točia, či prešľapujú na jednom mieste a mňa potom naháňa taká myšlienka, že je toto možné? Niekedy tak veľmi chceeeem pomôcť, ale iba v tom, aby ľudia videli svet v širších súvislostiach, aby vnímali viac vecí naraz, aby striedali city a rozum, a nežili len s citmi, nechcem radiť, robiť sa najskúšenejšou a čo ja viem čo. Starší ľudia, alebo viac babinky zvyknú hovoriť: Pre zmilovanie Božie...
Ja si teda niekedy hovorím, pre zmilovanie Božie, ľudia prosím skúste používať trochu VIERY /nezáleží akej/, trochu POKORY /pred životom, jeho uličkami, zákutiami, jasnými cestami/, a trochu ROZUMU /na to nám ho Boh dal /.
Pravdou je, že každý si je strojcom svojho šťastia .
kazdy, skutocne kazdy clovek, cosi hlada ... alebo nie ?
hmmm .... slovo pokora veru ludia az tak casto nepouzivaju. mas ale pravdu, tiez to tak citim, aj ked som voci ludom casto asi navonok velmi tvrda, alebo to tak vyznieva ...
cosi ako pokora, pozretie sa do vlastnej duse a hladanie vlastnej "viny" na situacii, nedorozumeni, hladanie maximalne feroveho riesenia ... ci akot to vyjadrit .... je mi svate.
Ani ja som nepovedala ze si Keywest, to viem ze by neurobila, pisat pod inym nickom...najdes ju na www.ribisska.sk alebo na art mame, tam prispieva nadhernymi vecami a ma tam aj baner na ribissku....
Mne tiez pridu tvoje prispevky dost podobne jej , asi tak by mnohokrat napisala aj ona, len by to este okorenila morom smajlikov a cmukov a podobne
Jej web som už zaregistrovala a mrkla dávnejšie, len mi chýba aj tu, musím sa asi teda jej priamo spýtať prečo sa tu už sem tam nezjaví vysmiate more žltých smajlíkov.
Ahoj Hagar. fakt som to napisala v 14 presne v takomto zneni. ved prave to ma na tom zarazilo. nemala by som dovod klamat a pisat ze som si nasla staru basen, dodala tam veci aby to sedelo a potom ma z toho striaslo... sak to nema logiku. neviem preco som to vtedy tak napisala. mozno som v tej dobe videla nejaky film, alebo sa nieco take stalo v mojom okoli. fakt si nepamatam. v casti poetic mam hodenych viac basni, ak by ta to zaujimalo.
a to ze sa tocim v jednom kruhu. bohuzial sa neviem vymotat. rada by som. ked som sa o to konecne pokusila a odisla som, sam ma do toho vtiahol spat. a teraz mam strach ze sa to opat zopakuje. je to zlozite...
vachna, vy spolu uz zase ste .. sorry, necitala som este teraz ziaden tvoj blog, ale tie fotky ... hmmm, to bola silna kava 
nie sme spolu!!! ale ked som odisla s tym, ze je koniec a bola som odhodlana fakt skoncovat, zacal mi opat davat nadej do buducna, ze potrebujeme cas a nic nie je stratene a bla bla bla... a zrazu som zistila ze v tom vsetkom je ONA...
Veď hej, hej......viac hodených básní, čo by nezaujímalo, zaujímavý je dátum hodenia, všetky 13. marca 2008, nezarazilo by človeka toto? Žeby náhoda? Obhajoba? Dôkaz? Pre mňa nie je potreba, nepodstatné, ani dátum kedy si ich písala. Nedokazaj nám nič, dokáž sama sebe.
Úprimne, tej jednej básni neverím a neverím. To je ale môj problém, a nejdem hľadať kde je pravda. Len si trvám za "svojou logikou", lebo všetko má logiku . Aj to prečo by si tú báseň upravovala,šááák?
Nejde o to, či tá báseň bola v takom, alebo onakom znení, či si v básni klamala alebo nie.
Ty nevyvrátiš moju logiku, ja ani nechcem "vyvracať" tvoju. Sú rôzne druhy klamstva, aj milosrdné. Nie som principiálne proti, lebo "nikdy nehovor nikdy".
Sú ale klamstvá, ktoré najviac ubližujú tomu kto ich "tvorí". Nad tým by sa ľudia mali tak všeobecne zamýšľať.
Som si nejako nevšimla, že ste zase spolu! Som prehliadla niečo? To je už sranda, spolu ste a vyplakávaš tu? Nad čím? Ste spolu vy dvaja, alebo vy traja a preto vyplakávaš?
No fakt ma už prešla akákoľvek snaha "o otvorenie" očí, už mi je smiešno. To by človek čakal, že budeš konkrétnejšie informovať o "úspechoch".
Perún, Perún, boh vojny, či hromobytia? Nie som doma v slovanskej mytológii, idem "pogoogliť".
Aby sme mali trochu zmeny
PERÚN, vládca bohov. Je bohom búrky, blesku a hromu, ochranca pred zlým a symbol spravodlivosti.
V prírode ho symbolizuje dub ako najsilnejší zo všetkých stromov a aj vďaka tomu, že do dubov udrie najviac bleskov.
Všetko zasiahnuté bleskom sa stáva posvätným. Pre Perúna sa robili krvavé obete - hlavne býky, ale aj ľudia. Jeho symbol je ležatý kríž – X a atribútom sekera. Z dní mu je zasvätený štvrtý deň týždňa –PERENDAN [podobne je tomu aj u Germánov – Thursday(Thorov deň), Donnerstag(Donnarov deň) a u Románov - Dies Iovis/Jeudi...(Jupiterov deň)] . Jeho meno pozostava z korena per-(prát, biť ,tĺcť ) a zosilňujúcej koncovky –un; podľa oblasti sa líšilo: Perun(Rus), Parom(Slovensko), Piorun(Poľsko), Perkunas(Litva), Perkons(Lotyšsko). Okrem Slovanov ho uctievali aj Balti a pre Varjagov (Vikingov) žijúcich na slovanských územiach zastupoval Thora. Hromový boh je pre všetky indoeurópske náboženstvá spoločný (Perún, Thor/Donnar, Taranis (galský), Zeus, Jupiter). Perún bol hlboko vrytý do ľudského povedomia a ani kresťanstvu sa ho nepodarilo vymazať. Do teraz sa napr. kľaje:„do Paroma“. Zvlášť v Rusku bol jeho kult veľmi silný a pretrvával dlho aj po celkovej christianizácii krajiny.
hagar, tu mozem, vsak, to je tvoj blog ...
je fuk, ci vachna klame, aleb nie ... jej ten sposob hry nanajvys vyhovuje, fakt sado-maso .. no hold, kazdy sa zabavame po svojom. koniec komentarov z mojej strany k vachninej teme
Práve sa tu doslova rehocem a povedala som si presne to isté
Pôjdem sa zabávať inak.
ja som si robila poriadky a nasla tie basne, tak ma napadlo ze prispejem do poetic, hadzala som tam jednu za druhou, az som narazila na tu, co je v blogu. ja ich mam v kompe a zaradom ako som ich citala, davala som niektore sem. na tu "osudnu" som narazila medzi poslednymi. a fakt som v nej nezmenila ani slovo...
Hagar ahoj. Teším sa, že si tu a za seba poviem len toľko, že mi keywest vobec nepripomínaš. A veľmi vítam triezve komentáre, ktoré síce radikálne sú ale neubližujú tak, že človek sa po nich chce stiahnuť späť do seba. Mne si dievča sympatická. Určite sa ozývaj častejšie.
Na mladých babách tuto sa mi páči, že majú svojský názor, nech sa kľudne vyjadria k čomi chcú i ku všetkému ale niekedy to už preháňajú a mne sa zdá, že kuriatka prišli hovoriť sliepkam čo treba robiť (ja sama kurča už nie som a k múdrosti sliepok mám ešte ďaleko. asi som morka he-he)). Mne to vadí, keď sa niekto vyjadruje úplne ku všetkému a komentuje ešte aj každý komentár, ale toto neni moja stránka takže môžem držať hubu a predýchavať aj to čo sa mi tu začalo nepáčiť. Ale všimla som si, že sa to tu vyskytuje vo vlnách. Nové baby okomentujú všetko a vedia každému poradiť, po čase to ustane, ale zase prídu iné baby. No nič. MKD.
Vďaka. Sama veľmi fandím mládeži, aj tej násť ročnej. Často ich povzbudzujem, že môžu a majú prejaviť svoj názor, svôj pohľad. Je to prospešné a osožné, len ich upozorňujem, aby vnímali súvislosti, a podstata je v živote sa naučiť, že nič nie je nemenné. Všetko sa mení, ľudia, okolnosti, a preto nie je hanbou zmeniť názor, vyzrieť, alebo povedať, v tomto som sa mýlil, videl som to vtedy tak.
Rešpekt by však mal byť na oboch stranách. Starších treba naučiť, že aj mladí majú pravdu, a že tiež potrebujú a majú právo na "priestor", veď tiež budú prispievať a vytvárať život a spoločnosť okolo seba.
Skúsený pisateľ, či literát by to zhrnul do jednej vety: Zlatá stredná cesta.
kuriatka prišli hovoriť sliepkam čo treba robiť
baby okomentujú všetko a vedia každému poradiť
-Filipka, nechcem byt zase vyhodnotena ako vztahovacna a najradsej by som to tu neplietla do Hagarinej temy, ale chcem vediet, ako si toto myslela, presnejsie , ci si to myslela (aj) na mna. Pretoze, ak mam byt vnimana takto, tak sa radsej skutocne odmlcim a budem len citat. Ked prispievam, robim to zo srdca. Mam dojem, ze viac kladiem otazky, ako poucujem. Ak mas iny dojem, PROSIM TA, povedz mi ho. DIK.
Kľudne to sem pleť, mne to nevadí, možno uštrikujeme z toho aj niečo rozumné a pekné.
Konvalinka, nechceš byť označená ako vzťahovačná, no práve teraz to z tvojho príspevku doslova "vyčuhuje".
Nemám pocit, že by filipke až príliš niečo vadilo, iba inak povedala, to čo som tu aj ja rozpisovala. Za seba poviem, a môj pocit je, že ani ostatným nevadia názory mladých, starých. Nie je to o tom. Je to o tom, aby sa všetky generácie, stupne a čo ja viem čo, vzájomne od seba poučili, hlavne starší rešpektovali mladých a uznali, že aj oni majú pravdu, a "mládež" vo svojej búrlivosti niekedy nevníma čo rastie po ceste a šinie sa len dopredu. Môj názor je, že v živote je potrebné si všímať čo máme aj po krajoch našich ciest, a nielen za čím sa ženieme.
Spýtam sa ťa teraz ja. Prečo ti tak veľmi záleží na tom, ako budeš vnímaná na stránke takmer anonymnej? Píšeš, že prispievaš zo srdca. Tak prečo si do toho srdca a duše zbytočne robíš čierne bodky? Ak prispievaš zo srdca, chceš pomôcť, je to super. Stojí ti za to, otravovať sa s tým, že kto má na teba aký názor?
Keby som to robila ja, tak sa umáram v kuse, že čo si kto o mne myslí. Čomu by to prospelo? Akurát, že si zbytočne ubližujem sebe a sebe privolám všeliaké negatíva.
Ber to ako chceš, ale z iného pohľadu si práve dokázala dosť veľký stupeň detinskosti. Poznám dosť 15, či viac ročných, možno ich nazvať mládežou, povedia si čo chcú, prezentujú svoj názor a sú si istí sami sebou. Keby sa práve v tomto veku umárali otázkou čo si o nich tí vo vyššom vekovom leveli pomyslia, mlaď by nemala žiadnu revoltu, búrlivosť, nič čo by spoločnosť rozhýbalo.
Nie je to vôbec o veku. Je to o zrelosti. Niekto je v 18 zrelší ako človek v 50, a dokáže vnímať veci, robiť, rozhodovať sa s "múdrosťou" šedín hoci je na prahu dospelosti. Nikto učený z neba nespadol. Preto ani nikto neočakáva, cení sa, že mladí či starí sú vnímaví, ochotní poučiť sa, neustále nasávať informácie a rozmýšľať aj v 90tke.
Prečo prosíš filipku, aby ti prezentovala aký má dojem? Keby si bol človek istý sám sebou, tak sa ho taká odpoveď nedotkne.
Keby tu bol smajlík s krútiacou hlavičkou zľava doprava a opačne, tak by som ich sem dala celý riadok.
Takáto reakcia sa mi zdá zbytočná, možno ale pre teba dôležitá. OK. Všetko dobré.
Dvojčiatko nám tu tak pekne napísalo, ako sa máme cítiť, k tej kráse, úspešnosti..a čo ja viem čomu pridám, a cíťme sa sebaisto a tak sa tešme na pekný víkend.
Filipke prekazam - nadobudla som ten dojem po par jej akoby mimovolnych poznamkach. Tak tuzim po tom, aby povedala na rovinu, o co ide.
Sebaista nie som, to mi je jasne. A aj kazdemu, kto ma cita Ale nesnazim sa to skryvat, raz sa dostanem aj k budovaniu sebavedomia. Zatial riesim ine veci
Mne je štyri, či desať, alebo tisíc, či niekomu prekážam, to je jeho problém. Som si istá, že filipka nemá s tebou žiadny problém, ale ty s ňou.
Túžby naše sú nevyspytateľné!!!!
Ja určite túžim po niečom inom a nie malichernostiach, tie sú na každom kroku.
Kto túži po facke, nech nastaví líce, ruka čo si to všimne sa v živote nájde čoskoro. A ty potom budeš len nariekať, že kto a čo si o tebe myslí .
Rieš teda to čo je podstatné.
Hagar, plne s tebou súhlasím . Neveľmi ma zaujíma, čo si kto o mne myslí, úplne každému tak či tak nevyhoviem 
. Vždy, nech urobím čokoľvek, sa nájde niekto, kto si bude myslieť, že som to neurobila správne. A tak robím, ako uznám za vhodné v danej chvíli (netvrdím, že vždy dobre ), ale aspoň sa snažím. A keď neviem, kam z konopí, poprosím o pomoc, či radu. Niekto má taký postoj od prírody, niekto sa musí k tomu dopracovať a niekto sa stále stará len o to, čo na jeho konanie povedia iní - a potom nežije život podľa seba, ale podľa iných. Nie je to škoda?
je
hagar, nemam sloovvvvvvv ... 
ale vies ... tebe sa keca, ked sa ti tak dobre a lahko zije, ale co tie "zastupy trpiacich " ...
ja som dnes ale neprijemna ....
Ľahkosť žitia je vec pohľadu. Ja si to pokojne s tými zástupmi vymením, neviem čo by povedali, či by to rýchle nechceli späť vymeniť.
Tak, pekne si to napisala. Je to o respekte, nie je to o veku. Fyzicky vek nie je absolutny. Niekto moze mat aj "vela rokov" a stale nechape. Vsetko, aj to na tychto strankach, je o schopnosti cloveka pocuvat, respektovat nazory, triedit ich. Len vtedy to pre cloveka je prinosom.
Hihi, tak pekny vikend
Ale ked ja mam dakedy taky pocit, ze niekedy ludia citat a pocuvat nechcu, ze chcu len to svoje stale.. Ja teraz este nie som uplna morka, skor take morca.. Dakedy sa bojim, ze to nepochopenie bude stale a dakedy si myslim, ze ked uz bude zo mna morka a potom sliepka, tak sa voci tomu stanem imunna (ze mi bude jedno, ze sa niekto citi nepochopeny).. Kazdopadne oboje pre mna je uz teraz sklamanim.. (Myslim to tak vseobecne, zahrnam vsetkych ludi, nastastie viem, ze su vinimky, ktore ma vytrhnu zo sklamania..)
juj, ako som to zlozito napisala.. to je taka moja obava.. ale asi sa to sem nehodi..
Zložito, určite nie. Ja som mala také isté pocit pred x-rokmi. Podstatné je, spomenúť si a pripomínať si, ako sme sa cítili vtedy, nezapadnúť do "starešinovského" stereotypu a bude dobre.
No, tak. To je dolezite, nezabudnut
Dakujem
ja sa niekedy citim na vyzretu sestdesiatnicku
Môžeš aj 80, a určite vyzeráš na 20. Veď to je super, mať skúsenosti a pohľad kmeťa v tele škvrňata. Nech ti to vydrží čo najdlhšie.
Mne sa veľmi páčia aj naopak , babky, dedkovia, alebo lepšie povedané už starenky a starčekovia s milým šibalskými ohníčkami v očiach, pochopením a často super stručným podporným vyjadrením voči mládeži, že stredná generácia stráca slová.
ja mam takeho sefa, hmmm ... ma urcite cez 50-siat. ten ked zacne chrlit ten svoj humor (nerozumiem dokonca dokonaca, je to v cudzej reci) a zacnu mu blikat oci ...
hagar, presne!!! ja mam len necelych 33 a za mojich nastrocnych cias som povazovala za cool byt nezavisla v zmysle, ze som si vedela obliect batikovane tricko aj v situaciach, kde to bolo trolilinku otazne, mala som svoj nazor, do kt. som si nedala kecat a ked som ho nemala, tak som ho trvdo zistovala a za ziadnu cenu (alebo z principu ? ) som neplnila to, CO SA MA A MUSI.
a to niektorim ludom zostane do konca zivota - dufam
dodnes nenosim slusive kostymceky a topanky na vysokom opatku v situaciach, v kt. by sa patrilo ale to je len taky celkom hlupucky priklad
Si mi pripomenula, moja mama bola vždy "na vetvy", keď som s nimi v nedeľu nešla na prechádzku "vyštafírovaná" ako k prezidentovi. Kostýmčeky som alebo "naj" oblečenie som nosievala v týždni, vlastne to bolo moje pracovné oblečenie. Cez víkend som tak chcela byť navlečená v niečom inom. Po čase som to brala s humorom a nadhľadom. Ja som ich chápala, že celý týždeň sú v "obyčajných" šatách, pracovných a v nedeľu sa chcú trošku cítiť krásni, len oni nechápali mňa. Podozrievam otca, že aj áno, ale pre kľud v rodine sa tváril, že nie.
zeny to maju ale trochu jednoduchsie, ako chlapy, si ymslim .. v situacii, ked si chlap musi obliect sako a kravatu, zena nemusi byt az tak "klasicka". teda ja to neuznavam dodnes, vzdy volim nejaky kompromis.
Takže ku kuriatkam. Niekedy som si všimla, že radíš babám starším ako si ty sama a nie zo skúsenosti, ale máš len názor na vec. Ale vidím i to, že babám sa tvoje rady páčia, chvália ťa za to, páčia sa im tvoje názory. Asi žiarlim. Ja sama ak nemám skúsenosť, neradím lebo je to len také bla-bla-bla mlátenie prázdnej slamy. Nemusíš byť ticho, vyjadri sa, ale porozmýšľaj, či sa tvoja rada má aj o čo oprieť, alebo je to len rozmýšľanie mozgových závitov. Teórie a suché poučky nemá nikto rád. Naopak prax je vždy tak veľmi zaujímavá.
Teraz ku komentárom. To mi vadila Keywest s Lydushou. Obidve napísali aj kus veľkej pravdy, zaujímavý pohľad na výchovu alebo inak prežitý život... ale mne tie hory vyrehotaných smajlíkov v jej komentároch išli na nervy. Každý príspevok okomentovať! Ale budiž. Ja takisto so svojimi komentármi môžem liezť na nervy niekomu inému. Takže mier a pokoj, Lydusha, Keywest v pohode. Nemusí sa mi na vás páčiť všetko, stačí iba niečo.
Táto stránka neni o mne ani pre mňa. Aj ja sa mám ešte veľa veľa učiť. 
Filipka
celkom ma zaujal tvoj nazor na "radenie" oprete ci neoprete o skusenost.
Ked tak retrospektivne pozeram dozadu, co som komu poradila (nie len tu, ale aj v zivote) radila som od srdca.
Myslim, ze nie je vzdy mozne radit na zaklade skusenosti. V zivote je tolko situacii, ktore mozno ani nikdy nezazijeme. No rada (i ked neoprata o vlastnu skusenost), alebo skor nestranny pohlad ci nazor na danu situaciu moze tiez prispiet k rieseniu.
A co sa tyka radenia starsim ako sme my. Nuz ja mam velmo dobru kamaratku. Je starsia odo mna o 9 rokov. A nikdy nemala problem s tym, ze jej radi take ani nie kuriatko, ale skor vajce . Dokonca s tym nema problem ani bratova druzka (a ta by mi mohla byt mamou ).
Takze netreba to brat tak, ze mi vajcia chceme poucat vsetky kuriatka, sliepocky, morky a morcence. Nie. Radime,lebo chceme pomoct. 
No - uz som zacala lutovat, ze som to tu vytiahla, ale koniec-koncov aspon sa tu vyvinula pekna debata o odputani sa od nazorov ostatnych (je to o tom, ze si vazim "miestnych" ludi a kedze nie som neomylna, rada konfrontujem nazory ostatnych so svojimi) a som rada, ze nemas nic konkretne proti mne. Tak Hagar zasa uhadla. Som paranoidna 
S mojimi vyjadreniami nepodlozenymi skusenostami mas tiez pravdu. Na niektore moje vyroky spätne nie som hrda, ale mazat ich nebudem (ani sa to neda a dodatocne prepisovat nebudem)
- to pre vsetkych zapojenych
Paranoidná, to mi vôbec ani nenapadlo, od toho máš našťastie veľmi ďaleko. Sú tu však kandidáti, ktorí by mohli mať bližšie, aj k schizofrénii, a iným "tetám", na to treba dávať pozor.
Ja som bola asi v 13-14 ako ty, viac menej každý tým prejde. Podstatné je pochopiť, že ani štipka ješitnosti a vzťahovačnosti nás nikam neposunie. Niekto na to príde relatívne rýchle, niekomu to trvá o čosi dlhšie, sú prípady,ktoré na to nikdy neprídu. Neboj, s tebou to nevyzerá byť také zlé.
Zacnem tym, ze si nebudem brat k srdcu, ze si mi prave povedala, ze som zhruba 10 rokov pozadu v porovnani s tvojim "kuracim" obdobim
No nic, pohodka. Dnes som mala dietko na vylete s dedkom, tak som cely den sedela za kompom a mala cas kazdu chvilu reagovat. Neni to ani tak mojou jesitnostou, ako tym, ze sa tu zacali robit poznamky - nie narazky na konkretneho cloveka, ale v zmysle "niekto povedal", "niekto reaguje tak a onak". A kedze travim na NM vela casu, mam cas sa zamyslat, a tak sa vrtam v somarinach.
Prijemny vikend, baby. Jdu spat.
Keby si si to veľmi k srdcu nebrala, tak to ani neokomentuješ.
Môžeš si myslieť čo len chceš, aj to že sa tu "hrám" na super sliepku.
Ja len sama pre seba viem, že názory mnohých "kurčiat" bývajú aj zrelšie a hodnotnejšie ako moje. Je to o inom "veku". No nič.
Každé kura rastie rôzne rýchlo a každá sliepka starne rôzne rýchlo
Uf,Filipka, čože tak útočne,že ba sa Ťa niečo dotklo?A teraz ku komentárom.Keď Ti niekto lezie na nervy,tak ho nečítaj.A táto stránke je aj o Tebe,aj pre Teba,pretože keď ju čítaš a tvoríš,tak si jej súčasťou.A každý je nejaký,niekto radí stále,iný len číta........A je to v pohode.Tak neviem,čo tu stále robíte tie žabo-myšie vojny.Kašlite na to a povedzte si,že je fajn,že ide víkend.
Prevetrala som si hlavu vonku a rozmýšľala, či som si sadla na ježka či čo mi je a tak už len dovetok: Fakt na to kašlem! Sory že som mala narážky, ukľudnila som sa, budem čítať či nečítať a nové baby, cíťte sa tu ako doma.
Hiiiiiiii,Filipkaaaaaa, ja som ti vadila a aj vadim alebo len vadila? Ja som taky tvoj fanda, a aha, ze vadilaaaaaa. Ale ako by povedala key, klaniam sa pred tvojou kritikou, ktora ma posunula o kus dalej.
A preco si mi to nepovedala skor?
Este cosi...poznas Keywest osobne? Ta hora smajlov, to je ona....skratka ona sa stale smeje, stale ma dobru naladu a najma dobru radu ak ju potrebujes...
Mozem to tvrdit, pretoze ja mam tu cest poznat Katku osobne.
V tom obdobi ked ona prispievala, som prave ten smiech a u naladu potrebovala zo vsetkeho najviac a ona mivelmi, velmi pohmohla na nanicmame...mozno keby som zacala pisat v tomto obdobi, bola by som ako vachna, dokola, dokolecka by som mlela to svoje jedno....ale teraz uz vdaka Katke viem ako z takeho kolotoca vyskocit a ist dalej
Ja viem ze sem chodi malo, ale ak CITAS tak Kati, DAKUJEM
neviem, preco som to nepovedala skor, ved si mi poslala povzbudivý majl, vela vecí čo vypustíš z úst sú pre mňa zaujímavé a triezve, niektoré mi vadili až rozčuľovali. Ja sa furt radšej krotím ako by som mala hovoriť, ktoré výroky sa mi nepáčia a prečo. Lebo iných zase môžu kdesi posunúť, takže aj ja sa musím uvedomiť, že čo sa mne nepáči, osloví niekoho iného. Fakt som si asi sadla na ježka a možno som len na chvíľu chcela byť zlá a nepríjemná, nie len ten dobrý ťuťko. V pohode Lydush.
jaaaaaj som rada ze si mi to vysvetlila, az ma heglo, vies ja nie som dokonala a to co pisem som bud zazila alebo sa snazim byt taka...a kludne, ak mas s niecim problem, od teba to beriem a vlastne skoro od kazdej nanicmamy...ja nechcem aby sa niekto zdrziaval komentarov na moju osobu....preco?
A chapem, kazdy ma svoje dni, PMS a podobne ostary, xixi
Nejak cítim po búrke oveľa lepší vzduch, a nielen práve tu pri vás.
Vy hráte taký elegantný tenis, že sa tu vycieram ako slniečko, páči sa mi to.
Predstavujem si vás v bielom, na kurte, celý film je čierno-biely, atmosféra "elegánska", no super 30roky, už chýba do toho len Oldřich Nový, ktorý sa nevie rozhodnúť,pre ktorú z vás s rozhodne.
Vďaka kočky, je to pekné.
Hagar som normalne dojataaaa, Oldrich Novy je moj stary milaaassik a uplne som si to predstavila ako behame po kurte, uuces, sukna skoro po clenky, tak sa to patriii....jaaaaj, aj u nas prsi a cisti sa vzduch, vonku je uuuuzasne
Jeho filmy som mala rada, vlastne všetky tie staré klasické filmy. Jednoznačne však u mňa vedie Burian. Okrem toho, že bol úžasný komik, bol úžasný herec, ale mimoriadne inteligentný. Žiadny iný komik sa mi tak nepozdával, i keď tých dobrých bolo veľmi veľa.
Posledné roky som čo to zhliadla z egyptskej kinematografie, a tiež mám z toho najradšej tie staršie filmy. Je fakt, že sú väčšinou len po arabsky, sem tam fr. či ang. titulky, ale aj tak to pozerám hoci figu rozumiem. Na prekvapenie, egypt. kinematografia je podľa mňa rovnako kvalitná ako česká, či francúzska. A tiež je tam zopár komikov, ale jeden sa mi zdá výnimočný, takmer ako Burian.
hagar,pekny prispevok niejak tak som si ta z tvojich prispevkov vytvorila aj ja..nebudem sa opakovat,ze su mi sympaticke a velmi realne..
motto:nehovor,ze urobis urob!!!u teba plati nehovorim,robim....
naozaj si tu clovek precita kde co a uz len na nom zalezi co si z toho vybere... ja osobne to tiez beriem ako terapiu..vybrala som sa na cestu po ktorej chcem kracat bez padov a urazov...a skutocne som si citanim tejto stranky velmi vela pomohla...pretoze ja chcem zda sa mi nezmyselne hodit sem nieco a kazdu dobre mienenu radu spochybnit s tym,ze ano suhlasim ....ALE!!!!!!! niekedy mam pocit,ako by si ten alebo ta dotycna chceli len overit ci konaju spravne a ak najdu zapornu odpoved tak ju dehodnotia...neviem toto je moj nazor..
a co sa tyka podobnych reakcii tak mne sa polarka s konvalinkou velmi podobaju
ja to poznam a pouzivam este v lepsom tvare :
ja zatial iba chcem chciet a dufam, ze raz budem aj chiect a hned potom sa zaisto dostanem aj k cinom
vachna kde si mozem precitat tu tvoju basnicku ja sa tu moc v tom nevyznam zaujimalo by ma to.Dakujem
Cukrík, vpravo v okne najnovšie príspevky v blogu: "Až ma striaslo.." alebo choď na POETIC hore a tam sú všetky komplet.
Sorry, nie som vachna, hádam mi to prepáči
pdpustene
snad ano dakujem
Ahoj Hagar. Ja som uz Key zazila len z historie a mne sa nehorazne pacili jej odpisy.
Tvoje poznamky sa mi tiez velmi pacia, dari sa ti vyjadrit v jednom komentari to, co sa snazim napisat ja asi v desiatich.
Co sa tyka toho lutovania, k tomu mam len jednu vec - z mojich pozorovani som zistila, ze ludia si zacnu brat rady k srdcu az vtedy, ked sa citia byt pochopeni. Ked na nich vysypeme sprsku kritiky a vycitiek, povedia si: "Aaaale, ved oni vobec nevedia, o co ide..." a lutuju sa este viac, ze ich cely svet nechape a rada ide jednym uchom dnu, druhym von. Tolko k prejavovanej lutosti (hoci mam dojem, ze ja som prejavila "lutost"/"hlboku empatiu" snad prvy raz a to Vachne a to prave preto, ze ju skutocne NIKTO nelutoval - tak sa mi zdalo).
Filipka, PROSIM, PREPAC mi uz tu Miru-Mariu. Ja som to sledovala cele postupne, ako sa az v dvoch temach kydalo na Polarku a stale sa to nabalovalo-nabalovalo (ked si to citala dodatocne, mozno ti to take drsne nepripadalo), az som to nevydrzala - zapojila sa a do cesty mi prisla MM so svojim "Mladi nechape", tak som na nu vyštekla. Ak mas na mna este za nieco tazke srdce, povedz. Mozno robim veci, ktore si neuvedomujem, rada sa poucim a zmenim svoje vystupovanie (ak usudim, ze mas pravdu ).
Hagar
tak ja sa tiez pripojim do diskusie. Tvoje prispevky sa mi zdaju velmi trefne. Skutocne vela krat nabadaju k rieseniu situacie. No ako sa tu uz popisalo - pomoze si len ten kto si pomoct chce. Tiez mam pocit, ze len fukanie boliestok nepomoze. Urcite to ukludni, ale nic neriesi.
Viem z vlastnej skusenosti.
Ak si dievcata pamataju. Dosla som sem s ubolenou dusickou. Prispevok, ktory ma nakopol bol vsak ten kriticky. Ten ktory mi povedal, ze sa iba lutujem. No tazko mi to padlo, ale bola to pravda. Az potom sa mi ocka otvorili. Uz nezalamujem ruckami a neplacem kazdy den do vankusa nad tym aky je moj priatel a aky mam zivot. Sem tam sa sice postazujem, ale uz nad tym neplacem.
Co sa tyka "kauzy" Polarka . Cele to bolo podla mna jedno velke nedorozumenie. Myslim, ze obe odporujece si strany si v tomto pripade nemaju co vycitat. No nema cenu to otvarat.
Som aka som. Ak sa niekomu nepaci nevadi (nie som typ cloveka co musi byt s celym svetom kamarat). Jedno vsak viem. Pisem podla svojho najlepsieho svedomia a vedomia.
PS : ece raz Konvalinka DAKUJEM ze si sa ma zastala
Prajem vsetkym krasny i ked uprsany den !
Jarka, prestan mi uz dakovat!!!
ok tak nedakujem
mno...keď už ste ma opäť vytiahli, tak som tu... najlepšie asi bodovo:
- k úvodníku Hagar, SUPER nebyť teba asi sa odmlčím celkom;
- ľudia neradi idú s vlastnou kožou na trh, inak povedané - nikto rád dobrovoľne nenastaví tvár fackujúcemu životu... teda súhlasím, že kto sedí a čaká, zmeny sa nedočká;
- sebaľútosť je podľa mňa samovražda a alibizmus .. tiež mám básne, síce ako sedemnástka som bola nenapraviteľná romantička a melancholička, no nehrabem sa v tom, bolo to príliš smutné;
- ani tu nie sme celkom anonymné, ako mi aj nedávno ktosi odpísal, pretože ak si niekto dá námahu a prečíta o mne príspevky a komentáre za rok môjho skoro denného prispievania, dá sa povedať - vie o mne skoro všetko;
- tá PSÍKOTERAPIA je super vec, opäť súhlasím, sama som dvakrát bola vo fakt ťažkej dlhodobo neriešiteľnej situácii a láska a oddanosť tej mojej nemej tváre ma vždy vrátila medzi duchom prítomných;
- Svetla mala dnes 9:49h názor s ktorým tiež súhlasím;
- Filipka, som "vykopávka" a tiež všetko komentujem a spestrujem si tým prácu denne a neviem predýchať a stále iba chlácholiť a držať hubu máš pravdu;
- Konvalinka, uvoľni sa konečne... bolo tu v úvode povedané: " otvorený dialóg na všetkých frontoch..." !!!!!!! a P.s. to moje vlastné mládi tiež nechápalo... ale je zbytočné opäť o tom, pretože opäť budem nepochopená.
Písala som aj, že by som TU rada nažívať v mieri, nie som priateľ každému na svete a ani nemám záujem mať všetkých za priateľov. Mám ale svoj vlastný názor a sorry ... ale aj mne je TISÍC či niekomu prekážam.
Prajem tiež všetkým pohodový a báječný víkend.
Vďaka, teším sa, že si sa ozvala. Hoci som stránku dlho čítavala, prispievať som začala až teraz. Zopár ľudí mi tu "chýba", ktorí sa tu predtým sem tam ozvali. Ani sa mi preto veľmi nechcelo zapájať. Neviem aký vietor ma kopol. Veď ono ma po čase zase odfúkne, aj prifúkne.
Pekný víkend aj tebe.
hmm ... trochu by som oponovala , otvoreny dialog sa podla mna neda dost dobre viest na internete, ibaze si je clovek isty, ze komunikuje s clovekom, kt. "moze poslat aj do kelu" a toho cloveka to nepolozi.
Nejde o skryvanie nazorov, ci slabost ... ci ako to mam nazvat. Toto som si ja zadefinvala po rokoch na internete ako elementarnu slusnost, tak to teda vnimam.
Napriklad od vcera viem, ze Hagar mozem takmer na 100% bez okolkov napisat bez rozmyslu, co si mylsim, inak pouzivam takmer vzdy nejaky filter, aj to by sa casto hodil trochu silnejsi.
Ine je to v realite - tam tie slova vyznievaju trochu miernejsie si myslim ...
Net je net, a aj mne sa ťažko definuje čo a ako, aké správanie.
V realite pristupuje mimika, intonácia a iné veľavravné drobnosti. Za slušnosť som aj ja. Tvrdosť môže človeka položiť. No nemôže ublížiť až prílišná slušnosť? Svojím spôsobom si človek utvrdí to čo tu prezentuje. Kde je záruka, že tu niekto neprezentuje svoj vybásnený svet, to čo by chcel, alebo že mu všetci ubližujú. Realita môže byť na hony vzdialená, môže to byť tak, že dotyčnému pomáhajú všetci okolo, on má problém. Nie som za žiadnu selekciu nikdy. Život je mnohofarebný, a táto mnohofarebnosť je aj veľmi užitočná tu v diskusiách na stránke.
Nevieme, a pravdepodobne sa ani nedozvieme, či niekoho nepriamo nepodporíme v "blbosti". Nechcem prehánať, ale čo tak kopec liekov pre nepochopenie, alebo ešte niečo horšie? Vôbec to nemusí byť čo tu prezentoval problém a my sa nie kritici, skôr realisti, či snažíme sa upozorniť že to nemusí byť len tak. Veľmi veľa neprihlásených ľudí tu číta tieto diskusie, môže sa stotožniť s problémom, potvrdiť si, že ak urobí to čo urobí, nič až také odsúdeniahodné sa nedeje, veď sme ľutovali toho či tú a ľutovali by sme aj jeho.
Práve preto, že to je net, môj názor je nepofukovať a "dokopať" k skutočnej reálnej pomoci. Niekto tu chce len "cítiť" podporu, trochu pochopenia, vypočutia, a ide ďalej.
Nejde mi o sem tam "vypustenie" pary, to je v pohode a namieste.
Napriek všetkému, je toto mimoriadne slušácka stránka. Iné "mamko"stránky pôsobia na mňa napr. príliš úzkostne mamičkovsky a chýba mi tam ženskosť, a ješitnosti a urážania je tam až až.
A diskusie na "sme", tak tam teda vidno virtuálny krčmový výber, slovník a aj zlosť, či nenávisť.
V realite vyznievajú často slová aj miernejšie, je pravdou. Je pravdou aj to, že v realite sú tie slová často zahalené závojom falošnosti, od najpriesvitnejšieho až po ten najhustejší,nepriehľadný. Nič nie je ideálne.
Osobne som veľmi rada, že prišlo aj "pohodové obdobie", veľmi ma potešili najnovšie príspevky od dvojčata, kefary, ale aj ten o anglicku, či ceste, učiteľovaní. Naberalo to tu taký jednostranný spád, ale už sa to trochu rozriedilo. Ale aj o tom je život, raz to býva tak, či onak.
Svojím spôsobom som za otvorený, generačný, či akýkoľvek, hlavne dialóg.
Napr. svokry. Koľko sa tu o nich "pobásnilo", čo sú to za stvory. OK. Mohlo a malo by to byť inak. Človek by mal neustále pracovať na sebe. Ak nebude pracovať so svojou urážlivosťou, ješitnosťou, niekto chce mať napr. posl. slovo, či je príliš úzkostlivý, niekto je príliš ukecaný /ako napr. ja/. Na mnohé iné treba dávať pozor, veľmi ľahko, poľahúčky nám vyrastie prinajmenšom taká istá generácia svokier, ak nie horšia. A ďalšiu generáciu tu budú také isté príspevky našich neviest a zaťov. Príspevky o svokrách sa mi zdajú veľmi užitočné. Len - nezabudnúť sa z nich poučiť do budúcnosti.
Na niekoho net pôsobí ako zvýrazňovač osobnej úprimnosti, na niekoho ako vhodné miesto na "schovku" a prezentovania toho po čom túži, a nie aký je v skutočnosti.
To sú riziká a každý by si to mal uvedomiť, keď sa na net pripája a naivitu poslať preč, alebo sa o to aspoň snažiť.
hmm .. ja si mylsim, ze v tomto je kazdy zodpovedny za seba, na ake ucely internet pouziva. ked si potrebujes najst ospravedlnenie svojho konania, tak si ho tiez vzdy najdes. ale snad kazdy citi, ci klame sam seba, alebo nie. ked sa klame, mohol mu to odobrit ktokolvek na svete, moc dobreho mu to neprinesie.
mozno pamatnici pamataju, raz pisala Kamila (mylsim) jeden prispevok o tom, ako sa tu virtualne stretavame ako kedysi babky na priedomi. Ano, aj nie. Mylsim, ze som to tak vtedy nenapisala, pre mna to nie je uplne ekvivalentne.
Zit sa ma v realite, v realnom svete, nie cez pismenka. Internet ma byt odla mna len priestor na ucenie sa, nekonecne rychle ziskavanie informaii, inspiracie, trochu zabavy, uvolnenie sa ... ale skutocne zit a vladat vascinu energie sa ma podla mna radsej v realnom zivote.
Myslím si, že v podstate by sme sa aj mohli zhodnúť. Keď sa rozpisujem, skôr myslím na tých iných, ktorí to budú čítať. Ty si žieňa chápavé, rozumné, aj svojské, teda myslím tak, že vieš čo chceš...no dobre, poviem tak, že nevidím, že máš nejaký "problém" /určite viem, že tých problémov je živote dosť/, nechcem sa tu nejako zamotať, dúfam, že ma chápeš.
Inak ani ja nemám slovenský kalendár, a oslavovať meniny je mi už cudzie, tak pozerám, že ti dievčatá blahoželajú, tak sa pripájam (nie preto, že sa to patrí , ale pretože chcem)
Maj sa pekne.
Hagar, nemala si (alebo ešte aj máš) náhodou blog na sme.sk? To ma hneď napadlo, keď si spomínala oranžový kontinent a humanitárnu pomoc, či to nie si ty zo Sme.
Nie, nemám, nikde. Asi posledný rok sa snažím čítať niečo zo Slovenska, aby som nezabudla na slovenčinu, ale aj iný svet.
Potrebujem trochu vypnúť od iných problémov. Priznám, že ani sa mi veľmi nechce "zviditeľnovať", alebo prezentovať čo a ako. Chcem sa len tak obyčajne porozprávať. Sem tam niekde zareagujem, hlavne keď sa vyskytnú do neba volajúce blbosti, napr. raz za čas aj na "sme" v diskusiách. Lenže kým sa ja dostanem k netu, tak si nezapamatám, ako som sa prihlasovala, to by ešte šlo, ale vždy mám problém s heslom. Keď mi net sem tam padá, potom ma to nebaví. Tak to dopadne tak, že sa prihlásim pár krát pod iným menom, niežeby som chcela, ale to staré tam už mám zaregistrované, tak ma nepustí ďalej..a tak. No našťastie to nie je často.
S touto stránkou je to trochu iné. Chcela som mať kontakt so "ženským svetom" v "civilizácii" tak prečo nie rovno v slovenčine.
Možno však. To dám určite vedieť
Ľudia však často mávajú podobné názory. A keď nie podobné, vlastne spôsob akým sa aj vyjadrujú, ich názory, čo vedia, môže iných zavádzať. Viaceré nanič mamy sa tu niekedy vyjadria presne tak akoby som to povedala ja.
hej, Hagar, mylsim, ze teba veeeelmi dobre chapem. mame dost podobne skusenotsi a pocity. myslim.
ale pravdupovediach dost obdivujem tvoju trpezlivost - mne sa casto zda, ze to je furt o tom istom a mne sa uz proste nechce ... ale zas stale najdem aj tu nejaku inpsiraciu a o to ide.
To len dočasu, aj mňa to rýchle prejde, potrebujem len možno zmenu, určite ma to dlho baviť nebude.
teda mne by sa viac pacilo, keby si pisala aj o niecom inom ... napr. o svojim skusenostiach, pohladoch an svet, co ta tesi, co citas, co chapee po pojmom pokora ... a tak ,....
Prečo práve pokora? neboj, nechcem vrtať, ale posledný čas čo čítam na stránke, a potom vidím aj okolo seba, v kuse rozmýšľam o pokore a tak..no filozofujem, a prišla som na to, že mňa by zaujímalo tiež čo na to ostatní. Lenže ako si na to prišla práve teraz.
Na náhody už neverím, nazývam to inak, dajme tomu, že súvislosti, cesty..atď.
Ja len trochu "vypustím" paru, ako sa tu spomína, vychladnem na tak serióznu tému a skúsim sa ozvať..
cisto preto, ze slovom pokora si to tu tak trochu zacala, nic ine som nemala na mysli
pokora je podla mna skutocne velmi dolezita vec, len je vzdy trochu otazne, co tym clovek mylsi. nejako dobre sa to definovat neda ... aj ked som sa o to uz niekedy pokusala
Je pravda, ze ja som tu len velmi kratko a zatial len citam a robim si nazor. Ale k tomu vsetkemu len kratko: Kolko ludi, tolko chuti(nazorov). A je len na kazdej z nas, kto si co z toho pre seba zobere a popripade sa aj pouci.
Prajem pekny vikend
Hagar, žasnem nad tebou. V podstate máš pravdu (myslím prípad Vachna a podobné). Cítim to podobne, treba ísť vždy ďalej, vpred, poučiť sa z toho, čo sa okolo mňa deje. Všetko je na náš prospech, aj keď to v danej chvíli určite chápeme skôr ako niečo nedobré. Všetko nás má niekam posunúť alebo nás upozorniť, že niečo v živote robíme nesprávne a zmeniť to.
Máločo na naničmame už stíham čítať a len výnimočne prispievať, deťúrence dajú zabrať a nevyspaté noci tiež, ale túto debatu som si prečítala celú. Bolo tu spometnutých viac tém, čo bolo možno logickým vyústením siahodlhého rozoberania niektorých problémov.
Niektoré dievčatá napísali, že naničmama je takou dobrou psychohygienou, nejdem si tu fandiť, len chcem trochu nadviazať na búrlivejšie debaty, ktoré sa tu vyskytli a ktoré som aspoň okrajovo stihla zachytiť. Dlho vládla na naničmame atmosféra vzájomného pochopenia, relatívneho pokoja, bolo to možno aj tým, že nás bolo trochu menej. Potom prišla jedna väčšia búrka, a za ňou pár menších , rozoberali sa tu veľmi vážne témy aj tie trochu menej, ale zo všetkých strán, už to idem skrátiť.
Raz som nadhodila túto tému mojej fantastickej psychologičke, za ktorou mi je teraz dosť smutno. 
Ona ma vtedy upokojila, že aj takéto búrlivé debaty majú svoj zmysel, sú rovnako dôležité ako aj vzájomne pochopenie a virtuálne pohladenie. Ostrejšie výmeny, osobné súboje sú jedným z prostriedkou skupinovej terapie, aj keď tá je pod dohľadom odborníkov.Decká ma už odtiaľ vyhadzajú a ja som sa vôbec nedostala k tomu, čo som chcela vlastne napísať.
Bola tu spomenutá aj téma, čo kto hľadá na internete a hlavne na túto som chcela nadviazať. Aj, keď túto debatu začala Hagar, ja som dospela k záveru, že som úplný protipól Svetlany. Možno je to trochu odveci, ale je to o hlavne o mne, aj ja občas potrebujem vypustiť paru. Som tak neistá sama sebou, tak málo mám svoj život pod kontrolou, tak veľmi rozdielna od Svetlany. Ona hľadá na internete zaujimavosti, poznanie, nove informácie a ja pocit, že som dobrá. vrámci hesla, zúfalé ženy robia zúfalé činy vznikla aj naničmama. Aj keď to možno skôr vyzerá na prešlapovanie v jednom kruhu, viac sa mi páči verzia plávby v potápajúcej sa lodi, z ktorej už nie črievičkou, ale vedrom vylievam vodu. Verím, že keď ma dieťa nechá spať celú noc a od septembra pôjde robiť radosť aj učiteľkám v materskej škôlke, nájdem tu nešťastnú dieru na lodi, poriadne ju zaplátam a vyberiem sa pnou parou vpred za pokojom v mojej duši a nísledne ja v rodine. nemyslím, že je to odkladanie, života napotom, len treba zvládnúť dočasnú náročnú životnú etapu. ten môj výlev je trochu chaotický, je trochu vyustením toho, že zďaleka nepatrím k dámam, ktorým je jedno čo si kto o nich myslí a moje bytie je tak chaotické, že si pri Svetlane pripadám občas ako úplny zbabelec, bez štipky sebaovládania. Utekám, lebo ma už ozaj vyháňajú, možno sa večer zhrozím nad tým, čo za nezmysli som tu popísala.
hmmm, Kami ... tak to neviem, ale casto mam pocit, ze nazivo niet chaotickejsieho cloveka, ako som ja. sama so sebou v myslienkach byvam ovela pokojnejsia a vyrovnanejsia. Skutocne, ked zacnem chaosit nazivo .... ale to som robial odjakziva.
kricim po detoch tiez, len nemam potrebu o tom hovorit resp. mam vzdy vzor v mojom genialnom manzelovi, kt. sa stale dari vymysliet detom nejaku zabavku, aby konali to, co chce on.
a na to "vzdelavanie" fakt stale dost myslim ... a este na to, v akom inom svete zrazu vyrasta generacia o 30r mladsia od nas ... moja dcera pride a povie mi: napis tam, ze Kaorlinka chce malovat T.j. mam otvorit google a najst jej nejaku online malovaciu hru
Vcera som ucila syna povedat "po schodoch", tak sme si rovno klikli Müllera, no proste uzasne. Ked poznate tento Müllerov klip, tak sa pouskrnate nad klipami z minuleho storocia, ale pesnicka sa mi stale velmi paci. Nase deti to tiez doslova "zrali".
Svetlana tu bude pes zakopaný, ja sama so sebou v myšliekach som tak nepokojna až to bolí, neviem byť sama, večne utekám za sladkým alebo vystrájam horšie veci.Trochu mi pri tom pomáha môj takmer dokonalý manžel, ktorý vidí predovšetkým neporiadok v dome a počuje môj krik. Ja som sa ešte nenaučila púšťať jedným uchom dnu a druhým von, už by bolo načase. Inak sa mám ozaj dobre.
Kamila, táto stránka je výborná nielen obsahom, ale aj štruktúrou, vzhľadom, a všetkým, ako si ju vytvorila, a neustále vytváraš. Nepôsobí to na mňa ako potápajúca sa loď. Loď možno áno, možno má kapitán nejaké tie problémiky zvládnuť ju, lebo napozná cestu, oceán, všetky úskali. Svoju loď však pozná dokonale a aj ju vedie výborne. Veľmi umne zasahuje do sporov posádky. Zasahuje, nie nezasahuje, ozve sa v dobrom čase. Často sa tu odvolávam na moje pocity. Pocit z lode je, že ten kto ju vedie sa ukáže, vieme že tu je, cítime to a myslím, že je to v tých najsprávnejších rukách.
Tvoja psychologička mala pravdu. Búrky, prehánky, tajfúne patria k životu. Nejdem si tu robiť zásluhy, či nezásluhy, asi som k búrke, ale jednoducho sa to aj tak nazbieralo. Určite keby som sa snažila akokoľvek a neboli by na to "podmienky" nerozbúrila by som nič. Prišlo mi to tak, že jednoducho sa to tu aj chcelo rozbúriť, stačilo do obláčikov a mráčikov len trochu fúknuť.
Ja sa tiež necítim dámou na top úrovni s dokonalým sebaovládaním. Mám veľmi veľa chýb, dobré je ak človek vie o svojich chybách, alebo je ochotný vnímať upozornenia druhých na ne. Nie som si ani 100 sebaistá. Asi istejšia ako mnohé iné. Sebaistota sa buduje aj tým čo človek prežije, koľko nepríjemných situácií a problémov sa mu nevyhne, koľko náročných situácií zvládne, čo všetko musí riešiť a s kým všetkým. Áno, myslím si, že sebavedomie treba budovať, na druhej strane, neželám ľudom toľko zložitých situácií, len aby si boli istejší. Sebavedomie sa dá budovať aj "rozmýšľaním". Netreba na to žiadnu školu. Stačí "zdravý sedliacky" rozum, alebo niekedy len dolu z očí tie klapky a vnímanie súvisloti.
Jedna vec ako si pripadáš, ale nepôsobíš tak. To znamená, že ak aj sa nejako cítiš a považuje to za nevýhodu pracuješ na tom.
Milá naša "kapitánka", zdravím a želám veľa síl do ďalšieho vedenia lode.
/nie je tu smajlík čo salutuje? /
a sme zase pri pokore ....
pre mna osobne sebavedomie znamena dostatocnu pokoru, resp. nepritomnost strachu zo zlyhania, schopnost zit s otvorenymi kartami, byt si vedomi svojich chyb, nebat sa ich ukazat okolitemu svetu namiesto ich krcoviteho skryvania.
Ďakujem Hagar, vlajková loď napriek bojovým podmienkam, aspoň tým mojim napreduje celkom úspešne, podaril sa nám spoločne malý zázrak. Len tu svoju osobnú musím dostať po kontrolu, ale už je to lepšie. Ako si tu na stranke niekde spominala najlepsim liekom je zaujimava praca alebo zvieraci milacik, tých už mám dosť aj keď len dvojnohých , tak sa radšej držím tej práce a táto na stránkch ma neskutočne baví.
Jáááj Kami ... keby si vedela, koľké ťa tu žerieme!
Kefara to vystihla.Ja Ťa tak obdivujem.keby ja toto všetko dokážem,tak som sebavedomá asi tak,ako tá Ida1 ????/neviem presne,ale asi tak sa volá/ na art mame. Mňa teda inšpiruješ neskutočne a ver,alebo never,Tvoj prístup k ľuďom a celkove Tvoje názory mi pomohli.Takže ja na tvojom mieste vyhrniem nos do hora a už sa tu s nami nebavím. /len to nezober vážne/.
A ešte,Kefara,keby si vedela,koľké tu žerieme teba!
jooooj ... najsvetlejšia chvíľka dnešného dňa A zároveň najprekvapivejšia! Hm... čím som si to ... ??
No v každom prípade vďaka
Tvojími príspevkami a postojom k životu.
Ďakujem dievčatá, učím sa že pochvalu si treba pýtať. Strašná som a raz dúfam budem aj kus vrovnanejšia.
Mamky aj katky,
majte sa zatiaľ pekne, nech vám slnko stále svieti, užite si Veľkú noc tako ako vy chcete a super si užite vaše stretnutie a "strankovské narodeniny".
Ako vieš? A neprezradiš nám kam odchádzaš?
O.k.,sa mi páčia Tvoje názory, sa mi páčia,aj keď sú niekedy ostré,ale v podstate sa s nimi stotožňujem .Netvrdila som,že si Key,len máš proste presne také isté názory.Ak ju chceš spoznať tak tu má niekde napísanú webovú adresu a potom napíš,či sme sa sekli.