Nemožem tomu uveriť....

 Verím, že Ti je ťažko. To čo sa stalo už nezmeniš, výčitky teraz nepomôžu nikomu. To čo môžeš urobiť teraz je byť oporou svoje dcére a byť rázna pri riešení situácie v škole. Máte sms, máte dôkazy, ak sa zajtra vo vašej škole ešte učí, sú učitelia, jednoznačne by som sa vybrala do školy, ešte raz za triednym, zistiť ako to bude riešiť, šla by som aj za výchovnou poradkyňou, riaditeľkou. Teraz kým je to aktuálne, nie po sviatkoch, keď všetko vybledne. Myslím, že táto téma sa teraz na školách berie dosť vážne, verím, že ju tak vezme aj vedenie školy a zabrani sa pokračovaniu. Držím vám obom palce.

V ktorej triede je dcéra? Musíš veriť tomu, že sa to otočí a dcéra bude mať pokoj. Najviac to závisí od učiteľov, či budú stať na jej strane alebo k tomu pristúpia len tak "vlažne". Len musíš dcéru povzbudiť, aby sa nedala zastrašiť. To je najdôležitejšie. Tie kofy budú skúšať všeličo... Vieš, riešili sme minulý mesiac podobné. Mladšieho otĺkal chalan z vedľajšej triedy. Nikdy nie tak, aby mu ublížil, ale chodil zablatený. No a ja som samozrejme zúrila. On nič nepovedal, lebo sa mu chalan vyhrážal. Náš je zo všetkých štvrtákov najmenší. Prasklo to, keď mi jedného večera volala učiteľka, či je malý v poriadku. Zavolala jej mamička, ktorá išla pre dcéru, videla bitku, bitkára odohnala, a nejako donútila malú povedať, ako sa volali aktéri, aj že to nebolo prvýkrát. Doriešilo sa to minulý týždeň, keď aj napriek vyhrážkam išiel mladší "žalovať", keď sa do neho chalan znova pustil. Po tom telefonáte som sa dohodla s učiteľkou, že spraví aspoň nejakú výchovnú hodinu, aby sa decká nebáli povedať, keď sa niečo takéto deje. Vyzerá to, že sa jej to podarilo. Buď rada, že je to vonku - teraz sa to môže riešiť a čím skôr, tým lepšie. Nečakaj po sviatkoch, nemysli na to, že niekomu pokazíš Vianoce a ani si to nenechaj nahovoriť... NAjviac pokazené Vianoce už (asi) má Tvoja dcéra, lebo kým sa to nedorieši, bude myslieť na to, čo bude po prázdninách, či bude musieť ísť znova do tej školy, kde jej robia zle (a zrejme vie, že bude musieť). Držím palce! Sú to desné pocity, keď vieš, že niekto Tvojmu dieťaťu ubližuje a v podstate mu nemôžeš pomôcť, leda že by si s ním bola celý deň.. a to nejde.

Zuzka , moc držím palce , nech všetko dobre dopadne. Žasnem, že niečo takéto je vôbec možné. Určite to treba riešiť , aj kvôli dcérke aj kvôli tomu, aby to tým dievčatám neprešlo beztrestne

Keby som bola veľká sviňa (ospravedlňujem sa za výraz), tak dcére dohodnem stretnutie s psychologičkou, ktorá vypracuje správu, aké traumy a ujmy jej spolužiačky spôsobili šikanovaním, a ďalej by som to riešila na polícii. Od 14. rokov sú "deti" aj trestnoprávne zodpovedné. 

No ale toto je fakt na políciu. Keď pre nič iné, tak aby dievčatá zastavili v tom, čo robia. lebo keď si ako 17 ročné myslía, že môžu čokoľvek, bude sa to len zhoršovať. Raz im musí niekto určiť hranice.

Dúfam, že sa ozveš a dáš nám vedieť, čo na to v škole.

Budete sa mnohé diviť, ale v mojej najbližšej rodine sa riešil podobný problém s 11 ročnými deťmi na zš a nie hociakej. V tomto prípade to dobre zobrali v prvom rade rodičia JEDNÉHO dievčaťa, ktoré za tým všetkým stálo. Vyhliadla si mimoriadne citlivého chlapca-spolužiaka. Tiež ho šikanovali SMS-kami, vyhrážali sa na FB, slovne urážali v triede, odhánali ho v triede od seba. Organizovala to sama dievčinka. Chalan bol už na pokraji, bohužiaľ si to rodičia tiež nevšimli. Tiež sa jeden večer zrútil, rozplakal a otec ho prinútil priznať sa čo sa deje, nakolko doma je všetko v poriadku. Toto čo vyrastá dnes, to je des. Držím palce.

Nie tak ďaleko od nas sa stalo niečo podobne , ze dievčatá na strednej sikanovali mladšiu spolužiačku, ktorá to nezvládla a spáchala samovraždu. Dievča malo len pätnásť rokov. V terajsiej dobe su to nie zarty . Ty musíš žiadať aby tie dievčatá vyhodili zo skoly a nie aby tvoja dcera zmenila školu ona nerobi nič zle ale jej spolužiačky .

Deti vedia velmi dobre ukryvat taketo veci pretoze sa za to hanbia aj pred rodicmi. Nemusis si nic vycitat ze si si to nevsimla. Ja som mala podobny problem a kym som to rodicom saa nepovedala ani by ich to nenapadlo. Je dobre ze uz sa to v skole riesi. Pri najhorsom ju mozes prehlasit na inu skolu. Mne to pomohlo bol tam ovela lepsi kolektiv a konecne som bola stastna a nebudila som sa rano so zaludocnou nervozitou. Mozno to aj v skole vyriesia ale kamaratky z nich asi nikdy nebudu.