reklama

Neviem co dalej

Lenuska567 , 08. 01. 2020 - 09:50

reklama

Neviem co dalej so zivotom uz par rokov si hovorim ze bude to lepsie a nic. Spravila som vela veci pre zmenu nie som clovek lenivy stale rozmyslam nad niecim novym skusam ale dako sa mi nic nedari a som z toho jedine demotivovana. V mojej terajsej praci bolo fajn az doteraz. Ako som prisla po dovolenke nazad cele zle. V skratke robim tu na oddeleni este s jednym kolegom a koelgynou. Nejdem sa o nich rozpisovat ale su to najhorsi ludia vo firme podrazaci bonzaci hnusaci a nik ich nema rad. Na to som prisla casom a ludia mi to tiez uz teraz hovoria ako to tu bolo aj predtym. Robim pre nich vsetko este aj to co by mali oni niekedy ale zjavne sa im nepacilo a idu proti mne. Dokonca chyby ktore oni urobili este kym som tu nepracovala chcu teraz pripisat mne. Doteraz to tak nebolo az kym som nesla jediny krat ako som tu na firemny vecierok kam oni dvaja jedini nechodia lebo ich nikto nevola a stve ich ze som tam bola ja to mi potvrdili aj ostatni. A dalsia vec ja neriesim intrigy ako oni takze to je zle ze som nepresla na ich stranu no proste musim ist prec aj ked to tu nebolo najhorsie. Samozrejme hladam nieco ine rozmyslam ako dalej aby bolo lepsie. Viem ze mam na viac ako na takuto robotu ale vsade kde som aj bola na pohovoroch ich zaujima preco nemam VS a tam to pada. Byvam s priatelom v podnajme a bojim sa ak pridem o robotu a dlhsie nic normalne nenajdem ze sa budeme musiet vratit kazdy k rodicom co nie je velmi idealne ale o tom sa nechcem rozpisovat. Bojim sa ze nenajdem po tolkych zlych skusenostiach normalne miesto kde by nebol zly kolektiv alebo despoticky sef mam toho naozaj uz za tie roky dost. A co pocuvam aj od znamych tak je to tak aj na lepsich miestach...tu ostat nemozem preplo by mi a ti dvaja neodidu lebo su tu po znamosti a donasaju sefovi sleduju cely den kamery co kto robi a takto to tu funguje. Cele zle. Odchod do zahranicia mi teraz velmi nepride spravny nakolko pomaham aj nasim doma kedze sme dlhsiu dobu bez otca a kasle na nas. Museli sme sa ako deti alkoholika naucit zit samostatne a skor aj dospiet. Okrem tohto si pridem uplne ina na tuto dobu niekedy chcem zmiznut ztadeto toto vsetko mi pride jeden cirkus kde sa vsetci na nieco hraju a uhanaju sa kvoli peniazom a inym veciam...je mi z toho nanic. Prepacte za dlhy prispevok

reklama


reklama

dasa_, St, 08. 01. 2020 - 10:11

Problémy v práci nie sú jednoduché. To dá človeku zabrať. Dobrý kolektív je na nezaplatenie.

Na druhú stranu, už mám dosť za sebou a tak viem, že všade sa niečo nájde. V každej práci. Furt je niekto otravný, donáša, intriguje. Žiaľ, je to v našej ľudskej povahe. Prvé mesiace super a keď sa človeka spýtaš po dlhšej dobe, už je zle.

Potom je možnosť hľadať inú prácu. Aj ju nádješ, ale po čase sa zvykne situácia opakovať. Zas sa niekto ukáže ako intrigán, donášač. Alebo len obyčajný flákač, ktorý to vie dobre maskovať. Alebo zistíš, že si slabo platená.

Ciest je niekoľko. V prvom rade sa treba prestať báť. Veď ide iba o prácu. V najhoršom o ňu prídeš. Čo bude potom, nerieš. Času dosť až potom. Možno by bolo ideálne začať tvoriť aspoň minimálnu rezervu, aby si mesiac, dva, možno aj pol roka vydržala aj bez práce. Ja to ťažké, ale dá sa to z každého platu. prinesie to trochu pocit istoty.

V práci sa treba obrniť a robiť všetko tak, ako sa má. Potom ťa nemôžu rozhodiť kamery, ktoré sledujú čo robíš. Do intríg a skupinkovania sa podľa možností nezapájať.

No a dlhodobá cesta je možno aj zvýšenei vzdelania, ak máš pocit, že ti to pomôže s inou prácou. neviem, ako si na tom s jazykmi, ale možno popracovať v tomto smere. Moja kamarátka po 50-tke rieši novú prácu. Bola by to dlhá téma. Má aj vysokú školu, aj dobrý smer. Ale napriek celoživotnému učeniu angličtiny ju neovláda. A tým prudko padajú jej možnosti na trhu práce. Možno to nei je tvoj prípad, ale vždy sa dá pribrať ďalší jazyk.

 

Lenuska567, St, 08. 01. 2020 - 10:30
Ahoj dakujem za odpoved. Ja som myslela ze sa mi po dlhej dobe podarilo nastavit na to pozitivne nezaoberat sa stale vecami ktore neviem zmenit a fungovalo to ale iba do casu. Teraz sa citim zle ze som nespravila viac ze som sa uspokojila s priemerom a doplacam na to mozno. Vsade z kazdej strany sa na nas valia motivacne kecy ktore mi uz poriadne lezu na nervy lebo vacsina z toho aj tak nefunguje si myslim. Skusila som uz vselico rada citam knihy aj mi niektore pomohli pozerat sa na veci inak ale zeby prisla nejaka pozitivna zmena no co ja viem. Zacala som robit aj to co ma bavi ale nevyslo to neuzivila by som sa v tejto oblasti a nemyslim si ze to robim zle moja praca sa ludom pacila ale ked bolo treba platit prisiel problem..velka konkurencia a ceny nizke mi celkom podkolli nohy. Nechcem hladat vyhovorky ale riesenia. Co sa tyka jazyka ovladam anglictinu tak ze sa dohovrim aj v zahranici a chcem sa este zlepsit v tomto uci sa ju aj priatel. Samozrejme skusam hladat aj tymto smerom ale ked clovek nema jasnu predstavu ze presne toto chcem robit tak je to len tapanie. Ja mozem premyslat kolko chcem ale zatial som nic nenasla nemam ziadny smer ktorym sa ubrat a z premyslania mam potom len zle myslienky. A presne ako si napisala tak som to mala aj ja doteraz. Robota fajn a po case to prislo mozno to je aj mojou povahou chcem pomoct nechcem byt s nikym za zle ale to sa hold asi neda. Oed uz som si aj povedala ze si skakat po hlave nenecham nic sa tym nezmenila a musela som jedine odist lebo by som v praci len trpela. Viem ze stratou prace sa zivot nekonci ale mala som nejake plany a toto som necakala no budem sa musiet adaptovat na zmenu. A mozno to bude aj zme a k lepsiemu ktovie. Uvidime. No ten pocit ze nemusim ist sem a riesit nieco s tymi ludmi mi pride az oslobodzujuci. Niekolko krat som zvazila ci tu ostanem druhi ludia by mozno boli radi aj za toto ale ja mam ine priority. Asi tolko
dasa_, St, 08. 01. 2020 - 10:40

Ak ti idu dobre jazyky, tak skus k angličtine niečo pridať. Španielčinu, ruštinu..... Niečo, čo zvýši aj tvoju cenu.

Jasne, ked je to už moc, nedá sa inak, iba tú prácu zmeniť. A v ďalšej sa trochu obrniť, nepripúšťať si to až tak k telu. Je to len práca.

A motivačné kecy vypnúť Veľký úsmevVeľký úsmev Pozrieť sa na to tak trochu z nadhľadu.

Možno by bolo dobre ujasniť si, čo ťa vlastne baví, čo by si chcela robiť. Tak úprimne, sama pred sebou. Bez ohľadu na okolie. A frajera Úsmev

aramana, St, 08. 01. 2020 - 10:38

"vsetko mi pride jeden cirkus kde sa vsetci na nieco hraju a uhanaju sa kvoli peniazom a inym veciam" No a takto to tu fungujeMrkámVeď aj ty sa niečo hráš a si v práci kde byť nechceš a tiež kvôli peniazom sa tam uháňaš aby si mohla ostať v podnájme.Áno

Neberieš to moc zbytočne tragicky?No veď sú v robte reči a keci - tak ako v každej (alebo vo väčšine robôt). Tiež sú to len ľudia a nevedia inak fungovať.Musia donášať, ohovárať, robiť prieky...ale ty sa do toho namočíš len tak, ako si sama ochotná sa do toho namočiť.Všetko sa dá ignorovať, vždy sa dá usmiať, vždy sa dá len pokývať hlavou, bez toho aby sa musela ku niektorej strane prikloniť.Ak ťa tá práca tam drží, ak si vieš že tú samotnú prácu nerobíš s nechuťou (odhliadnúc od ľudí v nej), obrň sa trošku.Nauč sa nejaké tie frázy a používaj ich.Niečo ako "Prepáč, toto ma nezaujíma., Nehnevaj sa, do tohoto ma nič, toto nechcem riešiť., Ále no čo narobíš, každý sme nejaký."A vždy všetko s úsmevom.Mrkám

Naozaj sa totiž môže stať že nájdeš úžasnú robotu ale po čase zistíš že ľudia v nej sú horší ako zlí a to ešte len bude fackaMrkám

Neviem čo by ako prvé pomohlo...možno popracovať na asertivite?A viac veriť tomu čo dokážeš sama, bez podpory ľudí ktorých "nemusíš"?

No a hlavne úsmev!To ti je zbraň jak sviňa proti všetkému!ÁnoÁnoÁno

dasa_, St, 08. 01. 2020 - 10:49

áno, presne tak. trochu sa obrniť a nebrať to aý tak vážne. Veď ide iba o prácu. Jak hovorievala babka - všade je chleba o dvoch kôrkach.

Lenuska567, St, 08. 01. 2020 - 10:58

Dakujem za nazor ano mas pravdu ja sa snazim nepripustat si inych ludi co hovoria a co si myslia o mne ma fakt nezaujima, jedine sa bojim toho ze sa fakt budu snazit ma do niecoho namocit a aby som platila za ich chyby este tak to uz je moc. Bude teda asi najlepsie odist a skusi nieco na vlastnu past. No a s usmevom viem ze vsetko ide lepsie doteraz ma to tak nezralo neviem co sa to so mnou porobilo zrazu som zo vsetkeho znechutena a sama nechapem co to so mnou je. Mozno len nejake prechodne obdobie

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama