Poviem Vám, že čím dlhsie robím so ženami, tým viac som sklamaná z ľudí...
vždy mi dlho trvalo, kým som si našla kamarátku, a ešte dlhšie priatelku, ktorej mozem hovorit vsetko co ma trapi, tesi, zanadavat si a ona mi proste bude vzdy drzat stranu. kritiku mozem pocut aj inde, nie? a tak mi nikdy nenapadlo, ze problem nadviazat vztahy a kamaratstva je proste VO MNE.
Po skutocne dlhom case mam priatelku a kolegynu v jednom. Velmi si ju vazim, je velmi laskava a mila nielen ku mne, ale ku vsetkym ludom okolo.... Taky anjel. Ale vie povedat veru aj krute slova, aj ked myslene dobre.
Vdaka tomu, pre par konfliktov, podotykam nie medzi nami, zacalo nase priatelstvo chladnut.
Citim to z nej, a tak isto po par krutych no snad pravdivych slovach, som mala zacat odstup aj ja.
Mrzi ma to, pretoze fakt srz nu som spoznala ine nazory, radost, to prave priatelstvo.... ja fakt som asi taka, aku si z toho dedukujem... nemozna na styky s ľudmi. Casto poviem, co mi slina na jazyk prinesie a dosledky su casto strasne... aj ked ja to v podstate nemyslim zle, len slova nie su asi v tej spravnej konstelacii.... ci co. svoju intonaciu nepocujem, mozno aj tou... som z toho zufala, dost ze som casto znechutena aj zo zivota celkoveho, najma sukromneho.
Dnes mam pocit, aby sa zo mna uz energia stracala, a len prezivam.
Vzdy sa proste pytam, ako sa mam vlastne pozriet pravde do oci, ked ja nemam ani oci ktore by ju videli??? 
mam sa drzat len reakcie okolia, slov a hodnotenia kamaratok???
Pripada mi to, aby som sa len teraz zacala preberat z puberty a kladiem si tuto zakladnu otazku, ako zistit kto vlastne som???(brokenheart)
diky za povzbudenie, na tu druhu polovicu riesenia ho iste budem potrebovat.
a o tom, co inym das, dostanes dvakrat spat, som sa presvedcila nedavno, ked mi doniesli kvety.... bolo to mileeeeee a dojimave.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, no ako to čítam....tak mi to príde trošku....zvláštne - priatelia si hovoria veci pravdivé hoc akokolvek tvrdé - teda podla mňa, priatel nemá len odkývať aj keď vidí chybu...priatel je tu na to aby nás síce podržal, ale i zaviedol na správnu cestu ak je to treba - toť môj názor...
No ja tiež nemám moc kamarátiek...lebo z niákeho neznámeho dôvodu si so mnou ženy moc nerozumejú...proste nesmiem ísť k nim domov - lebo "keby ťa videl môj muž tak..." - a "ty tak dobre vyzeráš a ja tak hrozne" - toto nemusím počúvať od kamarátiek, a hrozne ma to deptá...a potom sú tu tie "kamarátky" ktoré hodnotia : "no ty dobre vyzeráš ty nemusím mať v hlave nič"...
Ja si viac rozumiem s chlapmi, robila som s nimi na páse vo Wolksvagene - a bolo to v pohode, a vôbec na nebalili, ani nemali blbé reči, boli proste asi viac ako ja...
Neviem či je dobré nutne sa meniť kvôli luďom naokolo, nech ťa majú radi takú aká si...a aj ty sa maj rada takú aká si... nepodceňuj sa !!!! Áno ja viem, mám málo rokov, čo ja môžem o tom vedieť....viem to že každý človek má svoju cenu...a mal by ju poznať! A vôbec sa za úprimnosť nehambi! Ja mám radšej úprimnosť ako diplomaciu povedanú falošným maznavým tónom.... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Childuska a co takto si s tou osobkou zajst na kavu a zverit sa jej "so svojim trapenim" tak pekne, ako si to urobila teraz pisomne ? Mozno by ti to cosi dalo (ak jej teda doverujes), nemyslim teraz len riesenie "vasho chladnuceho kamaratstva" ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
AHOJ CHilduška!!! mám pre teba tiež pár slov... nielen preto, že si blíženec, ale hlavne preto že máš za sebou dlhšie ťažké obdobie a zodpovednosť za drobcov na svojich pleciach ...sa dostávaš sa do situácií, keď oveľa citlivejšie vnímaš vibrácie zo správania sa ľudí vo svojom okolí...najmä ak očakávaš podporu a dostáva sa ti opaku od niekoho, komu dôveruješ... miesto láskavého slova ťa zraňujú... možno si viac než je potrebné pripúšťaš a pridávaš váhu slovám, ktoré ani vážne nie sú... a možno si unavená a tvoje energetické pole má medzery, cez ktoré unikáš...
...nájdi si čas sama pre seba a neodhaľuj sa celkom ani tomu, koho považuješ za priateľa...
objímam ťa a myslím na teba 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Childuš,si citlivá osoba, a asi to na teba nejako doliahlo.Ono nie vždy to je ako si predstavujeme a sklamú nás aj ľudia,ktorým sme možno verili viac ako sebe.Tie otázky a pochybnosti vnútri asi trápia každého,ak je vyčerpaný,sklamaný.Ale ty máš nás a preto a zajtra príde nové
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Mira-Maria, dakujem, vzdy vies povedat take povzbudzujuce slova... a hlavne trosku uz poznas moj "osud", a co sa tyka precitlivenia, praveze si pripadam chladna ako skala, aby som uz vsetky svoje city niekde pochovala... su chvile ked necitim nic, a su chvile ked citim ponizenie.
Neviem vela krat povedat, co sa deje v mojom srdci. A ked mi napr. moja priatelka hovorila o mojich chybach, tak som plakala, no vnutro vo mne kricalo: nerob to aj ty, nekritizuj ma, nesliap po mne... keby bolo vsetko jednoduchsie....vzdy sa vsetko zamotava, a ja mam popri tom rada priamociarost... zivota aj slov. Ukazuje sa vsak, ze to nie je spravna cesta? som uz taka domotana, ze uz si neviem dat dokopy nic...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Childuš a prečo tú hlávku nedvihneš a nepovieš nahlas čo cítiš a čo si myslíš?! Nikto nemá právo šliapať po tebe a posilňovať tak svoje ego, lebo mu dáš znať jeho prevahu... nezažívaš opäť svoje dejá-vú?
Pozri sa do zrkadla do svojich hlbokých očí a pozri sa hlbšie do seba Nie si korytnačka s pancierom, tam vnútri tvojej ušliapnutej duše je nádherná a silná bytosť a takou ťa vidia tvoje deti... aj vysušené kvety po letnej búrke dvihnú hlavy a usmevajú sa na slnko... tú spŕšku dažďa už máš za sebou a tak dvihni svoje sebavedomie k slnku a povedz ľuďom čo ti ulbižujú, čo si o nich myslíš, aj za cenu, že ich stratíš... priateľ, ktorý neustojí kritike - nie je priateľom,ako tu už ktorási spomenula... ty si tú kritiku ustála a aj keď ťa na chvíľu zlomila - ty si tým priateľom zostala... nemáš si čo vyčítať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
..childuš ja ťa len srdeeeečne pozdravujem dávno som ťa nečítala dievčatko, kde si sa nám stratila???
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj lienka, stratila som sa... uplne. Prestala som riesit problemy, a len tak som plavala zivotom... asi sa opat prebudzam, lebo zistujem, ze ani takto to nejde....
potlacila som samu seba, aby bolo vsetko tak ako ma byt, no v sukromi to je stale na bode mrazu.
jedinou zmenou je, ze som zacala chodit do prace.citala som,ze ides na stretko s celou family, to je super. tento rok tam ja nebudem. Zial, a tak vas vsetky pozdravujem aspon takto.... CAUTE NANICMAMy !!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Childuš, kto si? To je veľmi dobrá otázka.
Človek má 3 tváre. Jednu, ktorú ukazuje okoliu, druhú ktorú má v skutočnosti a tretiu, to je tvár o ktorej si myslí, že ju má. To ako vnímaš sama seba nemusí byť rovnaké s tým, ako ťa vníma okolie ani s tým aká si v skutočnosti. Nuž a ak sa hľadáš, počúvaj aj svoje okolie (len tu treba dosť selektovať kto to hovorí. Skús sa porozprávať s kámoškou ako ti radila Svetlana, nech ti povie ako ťa vidí ona a upozorni ju nech ti to povie jemne) a počúvaj i svoje vnútro. Možno sú veci, ktoré keď urobíš, máš potom blbí pocit. Prečo máš blbí pocit? Ako si to mala urobiť ináč? Urobíš to ináč, keď sa nabudúce dostaneš do podobnej situácie? Tak si predstav ako to urobíš.
Kto si?
Neviem. Nepoznám ťa. Ale otázku, ktorú si tu položila je za 100 bodov. Prajem ti, aby si sa našla.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
takéto chvíľky má fakt každý ... ja som zas taká, že nikdy nič nepoviem, každému prikývnem, aj keď s tým nie celkom súhlasím a potom si so mnou každý robí čo chce. a vnútri sa zožieram, že toto som mala povedať, inokedy zasa, že toto som nemala povedať. proste nikdy nepoviem nič, čo by sa druhého trocha dotklo a potom sa to nakopí a vybuchnem a poviem všetko, samozrejme v hneve. jednoducho niektorým neradno nič hovoriť, len aj to sa môže obrátiť proti tebe. s nami ľuďmi je to ťažko ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Trošku som sa tu začítala...vzťahy a komunikácia s ľuďmi ide celým našim životom, niekedy je to fajn a inokedy nič moc...Za tie roky, čo som prešla, som si osvojila jednu myšlienku : "Som jediný človek na svete, na ktorého sa možem spoľahnúť, keď zradím samu seba, nik mi neostane" Možno sa Vám zdá tvrdá, ale keď trochu nad ňou pouvažujete, je pravdivá. Ľudia, ktorých máme radi a oni majú radi nás možno práve v tej chvíli, kedy by sme ich potrebovali, nemajú práve na nás čas - možno riešia svoje boliestky, alebo nemajú svoj deň.
Staň sa sama sebe priateľkou, hýčkaj sa ...ono sa to ľahko radí, ale za pokus to stojí...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Childuš.
V dnešnej dobe je veľmi ťažké nájsť priateľku do pohody a nepohody. Ja som mala, teda mám problém podobný. Z domu som sa po viac ako 20 rokov odsťahovala na východ. Je to dobrých 250 km. Tam som mala, teda ešte mám kamošku s ktorou si rozumiem už viac ako 10 rokov. Naše priateľstvo síce už nie je také aké bolo pred pár rokmi, možno aj kôli tej ďiaľke a aj kôli tomu, že necestujem domov tak často. No a to na východe som sa ešte nezabývala. Nemám tu žiadne kamošky. Zo začiatku som kôli tomu dokonca som premýšľala, že sa presťahujem domov. Chýba my tu kamoška s ktorou by som mohla ísť von, pokecať o bežných veciach. A tak keď mám slabú chvíľu a nikto ma doma nevidí tak ešte stále . Je to smiešne, že stará 27 ročná žena reve kôli takej "hlúposti".
No od septembra idem do školy tak dúfam, že si najdem kamošku. Zatiaľ žijem pre svoju rodinu a svoje problémy riešim s "virtualnými kamoškami" na naničmame. Táto stránka my aspoň trošku rozbúchala a nahradila kamošku do pohody a nepohody.
PS: Kamilka ďakujem, že si dostala skvelý nápad vymyslieť NANIČMAMU.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Childuška,
nedá mi nenapísať Ti, veď sme spolu spali v jednej posteli 
!
Dievča moje, život nám vie dať poriadne na frak, neboj sa však ukázať, že pred ním do kolien nepadneš. Uvedom si základnú vec - všetci ľudia, ktorí sú v tvojom okolí ťa vnímajú rovnako ako ty vnímaš ich. Poniektorí sú ľahostajní, poniektorí majú potrebu obtierať si ústa o každého, iní potrebujú riešiť aj to kto sa ako nadýchne... Každý z nás si vyberá svoju tvár. Aj ty máš právo na tú svoju. To, čo je v tebe je plnohodnotný ľudský materiál presiaknutý človečinou. Myslím si, že môžeš byť smelo sama sebou, úprimná - keď sa ti chce hovoriť, hovor. Keď sa ti chce mlčať, mlč. To je tvoja vec. Pokiaľ nikomu neubližuješ nikto ťa nemôže nútiť správať sa inak... Možno ťa tvoje doráňané vnútro núti byť citlivejšou na svoju osobnosť, ale voči tomu sa obrň. Nauč sa mať všetko na háku. Naštvi sa a nahlas si povedz KEĎ NEJDE O ŽIVOT IDE O H...O! a nedaj sa! Držím ti silno palce. Život je príliš krátky na to, aby sme si ho nechali kaziť inými ľuďmi. A okrem toho, všetko sa spracúva len a len v našom vnútri. Môže sa ti rozliať pohár mlieka, no je len na tebe, či budeš mať rozliaty pohár a budeš nad ním slziť, alebo budeš mať rozliaty pohár, vezmeš handru, utrieš mláku a naleješ si ďalší bez depresívneho pocitu. Hádam rozumieš tejto hatlanine a dúfam aj, že sa už usmievaš. Lebo to čo tým chcem povedať je fakt, že nech sa svet okolo nás s..e akokoľvek, vždy máme dve možnosti. A je len na nás, čo si vyberieme. Prajem ti krásny deň! A pevne verím, že takým naozaj bude.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, Childuska...riešenie problému (akéhokoľvek) tkvie v podstate v jeho rozpoznaní a keď už vieme, kde je chyba, tak v snahe o nápravu.Ty už máš polovicu riešenia za sebou.Ak si to zhodnotila úprimne,tak si myslím, že celkom nebudeš od pravdy,že problém je v tebe...Svet okolo nemôžeš zmeniť, ale svoj prístup áno....Komunikácia s ľuďmi nie je jednoduchá vec (na tvoju obhajobu)a venujú sa jej odborníci na neviem akých úrovniach.Existujú celkom dobré knihy o komunikácii,o priateľstvách...možno na tvojom mieste by som navštívila psychológa, lebo tvoj problém je možno niekde inde ako si myslíš a má korene z dôb na ktoré si nepamätáš...Ja mám celkom dobrú životnú skúsenosť( dennne som v styku s ľuďmi pracovne)a ver je to o tom,,čo ty dáš,,...,,také isté sa ti vráti,, možno nie hneď, možno okľukou,niekedy aj trojnásobne...a týka sa to aj myšlienok
ver...Rozhodne ti fandím...nemá každý odvahu povedať ,,asi ja som ten vadný,,...