Od malička som sa rada hrabala v kuchárskych knihách. Ideálne, keď mali obrázky. Vždy som to obdivovala. Aj keď u nás doma sa z kuchárskych kníh hlavne pieklo. Varilo sa v podstate stále to isté dookola. Také povedala by som obyčajné recepty. Nejak som si vždy myslela, že to tak bolo u nás, myslím na Slovensku, vždy a všade.
Recepty si stále rada prečítam. Pár rokov dozadu som si odniekiaľ vytlačila Bryndzové recepty, ktoré vydalo ako podporu predaja Družstvo pre predaj bryndze v Turč. Sv. Martine. Už podľa označeniai mesta je zrejmé, že pôvod receptov je starý.
V sobotu pri upratovaní odniekiaľ táto malá brožúrka na mňa vypadla. Začítala som sa a teda, už prvý recept ma dostal svojimi surovinami. Volá sa to garnírovaná bryndza a okrem iného sa používa 1/2 dkg kaparov a 1/2 sardelky. Musím povedať, že pre mňa, dievča z dediny sú to v detstve nevídané suroviny. Vlastne dodnes neviem, či som ich už niekedy použila.
Stále sa učím. Aj o živote našich predkov. Zrejme to vždy nebola iba chudoba a zemiaky s kyslou kapustou. Lebo môj obraz o minulosti bol hlavne taký. A vždy ma poteší, keď narazím na niečo, čo tento môj temný obraz minulosti rúca.
Mmch, ďalšie recepty z príručky sú napríklad Lososová bryndza, Humrová bryndza, Kaviarová bryndza, Lanýžová bryndza. Teda jedlá, o ktorých som ani len netušila, že sa jedávali aj v našich končinách. Samozrejme, nájdu sa aj recepty z bežnejších surovín - Jablková bryndza, Kapustový nákyp s bryndzou, Demikát...
Ufff prekvapili ste ma ...teda kapary s rastlina a zavárajú sa ako chuťovka, ich náhradu si môžete urobiť z púpavových zelených púčkov...a sardely sú rybky špeciálne spracované filety v slanom olejovom náleve, používajú sa aj na očká, chlebíčky ...teda ja ako dieťa si ich pamätám aj v takej podobe a to je teda doba keď ste ešte neboli na svete
. No a napr. lanýže sa nachádzajú aj na Slovensku, olej z nich sa lisoval za studena bežne...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
máš pravdu, spomenula som si na sardelové očká. U nás sa nikdy nejedávali, lebo tuším mama to vyhlásila za veľmi slané.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Trochu som pátrala, danú brožúrku niekedy okolo roku 1939 spísala Šára Alexy Bugánová, manželka Janka Alexyho.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak to je ozaj stará brožúrka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No kanapky so sardelkami aj kaparami si pamätám aj ja ako decko - 80te roky. Nechutili mi. Rovnako dnes nechutia mojim deckám. Všetko mám v chladničke inak a keď fakt neviem, čo od dobroty do huby pichnúť a mám čerstvé pečivo, tak na taký maslový chlebík tá sardelka - no mňam mňam. Dokonca som tak mesiac naspäť uvažovala nad pizza cestom natretým len olivovým olejom s trochou cesnaku a po upečení obložiť kyslou smotanou, rukolou a tými sardelkami. Ktože by mi to spravil?
Kapary som zrovna predvčerom videla ako dávali do receptu.
Veru. Večera dnes bude a la Italy.
Inak - hodne si myslím, že sa po 1.svetovej vojne toho sem povozilo a hlavne taký ten zlatý vek a smotánka veru bola kulinársky zbehlá. Napr. niekde mám recepty na mandlovú koláčiky Adiny Mandlovej a tuším nejaké fritaty Vlasty Buriana s krabími tyčinkami, ak sa mi dobre marí. To teda neboli bežné jedlá, toje fakt a bryndza bola asi viac dostupná komodita.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
napísala som sem dlhýýý príspevok a neviem ako zmazala!!asi večer si to zopakujem..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no tak..stará mama mojej najstaršej sesternice robila až do vojny v kuchyni v kaštieli..pamätám si ich len ako malá-ale to rozprávanie!hlavne ked sme sa zišli ženská spoločnosť..
raky,žabacie stehienka,slimáky...raky a žaby viem aj kde na konci dediny pravidelne chodili chytať.slimáky tie zas v doline.vedeli čo je kaviar-ten si pochvaľovali.poznali aj portské(to som ešte ani neolizla)vanilku,škoricu,pomaranče,citrony-ale tie byvali výnimočne.a pieklo sa štýlom-vezmeš 1/2l smotany a 12vajec a 1/2kg masla-pre nás v tých 70rokoch nepredstavitelné..
a biela káva a vianočka s maslom to ked nás tým ako deti ponukli v týždni to bola akože pocta.kysnuté piekli znamenito..teraz keď tak spomínam celkom mi je ľuto kde sa podel zošit s ich receptami..
a ešte nejako tiež v tých 70rokoch mama piekla jednej rodine na svadbu a oni sa chceli blysnúť tak sa podávali chlebíčky s kaviárom..doma sme mali potom veselo ked rozprávala ako si chodili svadobčania nenápadne vyplachovať ústa do kuchyne a na WC-ko..
a kapary,sardely a treščiu pečeň to vôbec nemusím..ochutnala som pár krát ,pocválila zo slušnosti..ale nie je to to bez čoho by som nevedela žiť.lebo slané ja celkovo nemusím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach to onikanie . Nádhera. Díky, že si napísala - normálne mám lepšiu náladu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja prababka ešte pred svadbou slúžila v Budatíne na zámku. Len teda asi nie priamo v kuchyni. A tak sa vždy rozprávalo o tom, ako sa kurence kŕmili chlebíkom namočeným v mlieku. Aby boli chutnejšie. Bolo to niekedy koncom Prvej svetovej alebo krátko po nej.
Mám veľmi rada také kuchynské spomienky, tuším načnem aj novú tému, aby to nezapadlo
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslíš, že toto za u nás ozaj jedávalo? Či toto tam len natrepali kvôli reklamým receptom? Podľa mňa skôr druhé. Osobne netuším čo sú kapary a sardely, dačo budú asi ryby?