Sardely a kapary

Od malička som sa rada hrabala v kuchárskych knihách. Ideálne, keď mali obrázky. Vždy som to obdivovala. Aj keď u nás doma sa z kuchárskych kníh hlavne pieklo. Varilo sa v podstate stále to isté dookola. Také povedala by som obyčajné recepty. Nejak som si vždy myslela, že to tak bolo u nás, myslím na Slovensku, vždy a všade.

Recepty si stále rada prečítam. Pár rokov dozadu som si odniekiaľ vytlačila Bryndzové recepty, ktoré vydalo ako podporu predaja Družstvo pre predaj bryndze v Turč. Sv. Martine. Už podľa označeniai mesta je zrejmé, že pôvod receptov je starý.

V sobotu pri upratovaní odniekiaľ táto malá brožúrka na mňa vypadla. Začítala som sa a teda, už prvý recept ma dostal svojimi surovinami. Volá sa to garnírovaná bryndza a okrem iného sa používa 1/2 dkg kaparov a 1/2 sardelky. Musím povedať, že pre mňa, dievča z dediny sú to v detstve nevídané suroviny. Vlastne dodnes neviem, či som ich už niekedy použila.

Stále sa učím. Aj o živote našich predkov. Zrejme to vždy nebola iba chudoba a zemiaky s kyslou kapustou. Lebo môj obraz o minulosti bol hlavne taký. A vždy ma poteší, keď narazím na niečo, čo tento môj temný obraz minulosti rúca.

Mmch, ďalšie recepty z príručky sú napríklad Lososová bryndza, Humrová bryndza, Kaviarová bryndza, Lanýžová bryndza. Teda jedlá, o ktorých som ani len netušila, že sa jedávali aj v našich končinách. Samozrejme, nájdu sa aj recepty z bežnejších surovín - Jablková bryndza, Kapustový nákyp s bryndzou, Demikát...

 

Komentáre

Myslíš, že toto za u nás ozaj jedávalo? Či toto tam len natrepali kvôli reklamým receptom? Podľa mňa skôr druhé. Osobne netuším čo sú kapary a sardely, dačo budú asi ryby? Hambím sa

Ufff prekvapili ste ma Prekvapenie...teda kapary s rastlina a zavárajú sa ako chuťovka, ich náhradu si môžete urobiť z púpavových zelených púčkov...a sardely sú rybky špeciálne spracované filety v slanom olejovom náleve, používajú sa aj na očká, chlebíčky ...teda ja ako dieťa si ich pamätám aj v takej podobe a to je teda doba keď ste ešte neboli na svete Chichocem sa. No a napr. lanýže sa nachádzajú aj na Slovensku, olej z nich sa lisoval za studena bežne...

máš pravdu, spomenula som si na sardelové očká. U nás sa nikdy nejedávali, lebo tuším mama to vyhlásila za veľmi slané.

 

 

Trochu som pátrala, danú brožúrku niekedy okolo roku 1939 spísala Šára Alexy Bugánová, manželka Janka Alexyho.

Tak to je ozaj stará brožúrka Áno

No kanapky so sardelkami aj kaparami si pamätám aj ja ako decko - 80te roky. Nechutili mi. Rovnako dnes nechutia mojim deckám. Všetko mám v chladničke inak a keď fakt neviem, čo od dobroty do huby pichnúť a mám čerstvé pečivo, tak na taký maslový chlebík tá sardelka - no mňam mňam. Dokonca som tak mesiac naspäť uvažovala nad pizza cestom natretým len olivovým olejom s trochou cesnaku a po upečení obložiť kyslou smotanou, rukolou a tými sardelkami. Ktože by mi to spravil? Hambím saPohoda

Kapary som zrovna predvčerom videla ako dávali do receptu.

Veru. Večera dnes bude a la Italy.

Inak - hodne si myslím, že sa po 1.svetovej vojne toho sem povozilo a hlavne taký ten zlatý vek a smotánka veru bola kulinársky zbehlá. Napr. niekde mám recepty na mandlovú koláčiky Adiny Mandlovej a tuším nejaké fritaty Vlasty Buriana s krabími tyčinkami, ak sa mi dobre marí. To teda neboli bežné jedlá, toje fakt a bryndza bola asi viac dostupná komodita.

napísala som sem dlhýýý príspevok a neviem ako zmazala!!asi večer si to zopakujem..

no tak..stará  mama mojej najstaršej sesternice robila až do vojny v kuchyni v kaštieli..pamätám si ich len ako malá-ale to rozprávanie!hlavne ked sme sa zišli ženská spoločnosť..

raky,žabacie stehienka,slimáky...raky a žaby viem aj kde na konci dediny pravidelne chodili chytať.slimáky tie zas v doline.vedeli čo je kaviar-ten si pochvaľovali.poznali aj portské(to som ešte ani neolizla)vanilku,škoricu,pomaranče,citrony-ale tie byvali výnimočne.a pieklo sa štýlom-vezmeš 1/2l smotany a 12vajec a 1/2kg masla-pre nás v tých 70rokoch nepredstavitelné..

a biela káva a vianočka s maslom to ked nás tým ako deti ponukli v týždni to bola akože pocta.kysnuté piekli znamenito..teraz keď tak spomínam celkom mi je ľuto kde sa podel zošit s ich receptami..

a ešte nejako tiež v tých 70rokoch mama piekla jednej rodine na svadbu a oni sa chceli blysnúť tak sa podávali chlebíčky s kaviárom..doma sme mali potom veselo ked rozprávala ako si chodili svadobčania nenápadne vyplachovať ústa  do kuchyne a na WC-ko..

a kapary,sardely a treščiu pečeň to vôbec nemusím..ochutnala som pár krát ,pocválila zo slušnosti..ale nie je to to bez čoho by som  nevedela žiť.lebo slané ja celkovo nemusím.

Ach to onikanie Srdce. Nádhera. Díky, že si napísala - normálne mám lepšiu náladu.

 

Moja prababka ešte pred svadbou slúžila v Budatíne na zámku. Len teda asi nie priamo v kuchyni. A tak sa vždy rozprávalo o tom, ako sa kurence kŕmili chlebíkom namočeným v mlieku. Aby boli chutnejšie. Bolo to niekedy koncom Prvej svetovej alebo krátko po nej.

Mám veľmi rada také kuchynské spomienky, tuším načnem aj novú tému, aby to nezapadlo

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok