Sladká upomienka leta

Včera mi do mailu prišla pošta, kde bolo slovné spojenie “jesenná módna kolekcia”. Pozerám … to vari preklep musí byť a či čo.
Veď ja ešte striehnem, či nočné teploty neuškodia Džidži, Kiki, Filovi a Bilovi … to sú rajčiny na mojom balkóne.
A potom si uvedomím, že do schránky a na stánky dorazilo už ďalšie číslo Tort od mamy a tam sa na mňa usmieva titulka – Leto.
Páni, žeby fakt skončila už jar?
A tak listujem novým časopisom plným skvelých nápadov s príchuťou prázdnin.
Morom voňajúce torty s morskou pannou či tropickými rybičkami, miska plnučičká prekrásnych čerešien či kytica sladkých lúčnych kvetov ma už nepustí z reality. Najviac ma do nej, ale vráti Maťo, keď zabodne prst do obrázka štvorposchodovej torty na dvojstrane s výsledkami súťaže svadobných tort. “Upečieš mi takúto?” “ Nie, neupečiem.” Smutne pokrútim hlavou. Tak na toto je moja varecha prikrátka. “Ale upečiem ti takéto!” Z radosťou mu ukazujem tri plné strany zákuskov, ktoré zvládne aj ja (hádam, možno, snáď ). Mňa nadchli ale torty dýchajúce lesom a horou. Storočný peň, Hlava muflóna či Poľovnícka idylka .
Pri maku zo želatíny som už nevychádzala z údivu. A to som ešte netušila, že ma čaká krehký čokokvet!
A za ním poklady – teda pokladničky z medovníka a 3D kvet. No čo tie ženy nevymyslia?

O tom, že je tu fakt leto, ma ale naplno presvedčila predposlednú stránku. A vizualizovala som maliny z obrázka a skúšala, či silou myšlienky tú dobrotu nezhmotním. Lebo leto je skutočne tu. A s ním aj všetky dobroty k nemu patriace.
A ak ešte sa držíte zubami – nechtami jari ako ja, tak si treba zaspomínať a nalistovať dvojstranu s reportážou zo stretnutia na Sliači, kde sa podaril husársky kúsok. A tím pre mňa osobne nie je ani tak zápis do knihy slovenských rekordov, ale samotná myšlienka dať do hromady toľký počet žien, aby sa tento sen zhmotnil.
A tak privieram oči a vychutnávam si Kamilkinu titulku – Postoj chvíľa, si krásna.
A mne je tak sladko smutne na duši. Lebo ten čas šialene letí…...