Som tu nova,a musim sa priznat,ze tato stranka ma ocarila.A preto mi neda nepodelit sa zo svojimi pocitmi.Uz len to,ze to pisem,mi velmi pomaha.Mam 2 synov,ten starsi ma 3 roky,a ten mladsi 7 tyzdnov.A problem je v tom,ze mam pocit,ze toho starsieho velmi zanedbavam.Okolo babatka je vela prace a neraz mi rupnu nervy.Ten starsi sa stal ukricany,upistany,prave ked dojcim,tak vzdy nieco potrebuje,ked mu hned nevyhoviem tak zacne strasne jacat,tahat ma,a je to horsie ked mu vysvetlim,nech chvilku pocka.Neraz aj dostal na zadok,ale ani to nepomaha.Potom mam vycitky svedomia,vecer ked spinka,neraz ho drzim za ruku a placem,a slubujem si,ze sa to uz nestane.Ale na druhy den je to iste.A strasne ma to boli.A pritom sa mu snazim venovat,ked malicky spinka.Ale treba aj v domacnosti nieco porobit...Vsetky dni sa mi zlievaju do jedneho uvrestaneho.Je toho vela co by som chcela napisat,ale to by bolo na dlho.Mam pocit,ze som ta najhorsia matka,a pritom svojich synov tak strasne lubim.
Ahoj Adri, my mame doma presne to iste len v ruzovom, syn bude mat 3 rocky a mala 4 mesiace a mame doma presne to co pises ..... vtedy ma najviac potrebuje ked kojim, ked mala place..... a ked "nevyhoviem" do 1 sekundy - rev, vresk, plac .....
Neboj nie je to nic vazne, je to obycajna ziarlivost .... ver ze ani ja si neviem rady a tak sa modlim aby to coskoro preslo...
Takze si vzajomne drzme prsteky a spravme z tohto prispevku aspon kustik odlahcenie a pisme si porovnania co ti nasi vymyselnici vyviedli ...... Moj si dnes popisal ruky ciernou fixkou (BABY PLS!!!! CIM TO ZIDE DOLE?????? 
).......
Posielam objatie 
A jeje citam ze si z KE - aj ja ....... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vei už ste tú fixu umyli? Ja som to skúšala solvinou. No a moja mamka sestru čistila od pera indulonou a vatou. Tak možno to pomôže 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adrika, čím viac sa snažím nebiť uvrešťaná matka, tým menej mi to ide. Takisto každý deň s presvedčením, že dnes to už zvládnem a nevybuchnem. Keď som ale videla, že to nefunguje a mne rupnú nervy 2 aj 3 x denne, povedala som si: Ano, som zlá a proste neviem sa ovládnuť. A viac sa nesnažím. Dovolila som si biť uvrešťaná. Niekedy sa zadarí a 3 dni som kľudná, ale vždy viem že ten moj vresk raz príde, nečakám že som sa toho zbavila. Ostáva mi fakt len jediné, počkať že keď decká podrastú, zmení sa to. Možno k horšiemu, he-he. Alebo k lepšiemu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adrika viem o čom hovoríš.Mne kedysi pomohla veta jednej mojej kamarátky-učiteľky/ to spomínam preto lebo teoreticky by mala byť fundovaná v oblasti výchovy
/, ktorá keď ma počula ako vrieskam po deťoch cez dvere v našom paneláku tak mi súcitne povedala : máte vrieskacie obdobie? Vieš nezbavila som sa svojich "nervičiek" pri deťoch dosť rýchlo ale pomohlo mi to pochopiť, že si takýmto obdobím prechádzajú viaceré maminy. A keďže moji chlapci sú už dosť veľkí- 10 a 11 rokov a dokážeme denné situácie zvládať bez vreskotu tak si hovorím, že nie som ani zlá matka, len to vtedy fakt bolo veľmi náročné....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj. No ja mám medzi deťmi 5 ročný rozdiel, ale niekedy si tiež poviem, že som hrozná hrozná matka. Starší má 5 rokov a ten mladší 2 a 1/2 mesiaca. No a darmo mu nakazujem nech je tiško, lebo Lukáško práve zaspal. O minútu na mňa vrieska zo svojej izby Mamííííííí... no niekedy ma to dokáže vytočiť. A tiež ma vytáčajú jeho nebudem, nechcem,neurobím, neidem, ty mi to urob a pod. Takže naozaj neviem ako ti poradiť, snáď len vyčkať...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj babenky,ako vidim nie som jedina s takym problemom a pocitmi.Ostava mi len naozaj dufat,ze moj potomok sa coskoro prehupne do dalsieho levelu
Som zvedava co za obdobie mi to prinesie.Mozno je to zapricinene aj tym,ze teraz tak tak casto nie sme vonku,predsa len je este zima na ihrisko,dufam,ze ked bude teplejsie,tak sa vonku dosytosti vyblazni a na vreskot nebude cas ani energia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, Adrika,
ked bude vonku teplejsie a budete castejsie vonku, budes mat viac slniecka aj ty... a to tiez pomaha...
Synove reakcie ty nezmenis, ale svoje mozes a ak je mama v pohode, deti su tiez kludnejsie...
Inak - mas celkom v poriadku krcnu chrbticu? Nespravna pozicia krcnych stavcov dokaze naozaj silne ovplyvnovat nase reakcie na rozne podnety a aj obycajne "naolejovanie" - ponatieranie sije trezalkovym olejom uvolni stuhnute svalstvo a dost pomoze, ked reagujem podrazdene a som nervozna. Len pozor, olej farbi a zle sa vypiera. (Prip. sa da pouzit obycajny slnecnicovy s par kvapkami silice).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ja mám medzi deckami troj ročný rozdiel, a malá bola prvé vnúča ktoré malo problémy s rečou, takže všetci sme okolo nej skákali, napodiv mne práve pomohol malý, ktorý zrazu ju dokázal vytrhnúť z toho že sme za malú pomaly aj dýchali....hej tiež sme prežívali také stavy zúfalstva, ale na druhej strane - keď sa tu teraz svorne naháňajú a spievajú si alebo kričia - tak je to paráda - taký malý cirkus 
...keď malá dostane tie svoje záchvaty žiarlivosti - tak jej pomaly vysvetlím že "Aleček je ešte bábo, malilinkaté a ona je velká" (moja dcéra má poruchu porozumenia tzv. disfúznu poruchu žihnutú ADHD a hyperaktivitou - takže jej mozog ťažko rozumie slovám, nedokáže to preložiť) ale toto chápe, hovorím jej to pomaly a jednoducho...takže keď to pochopila naša malá tak to pochopia aj ostatné detičky....musíš staršieho súrodenca potrebovať, neustále mu hovor ako dôležitá je jeho pomoc, ja vždy kričím s velkou dávkou dramatičnosti "Pomooooc, Sandrika pomooooc!!!" a ona sa potom cíti potrebná a pomôže, prinesie, odnesie, podá - aj keď, ver mi, máme to velmi ťažké (to jej chápanie a vysvetlovanie je u nás dvoj-troj násobne ťahšie ako u zdravých detí" čím viac času, tým to je lepšie....azda som mala aj šťastie že ho spočiatku ignorovala, potom nenávidela a teraz je to zo všetkého trochu, ale Aleček sa nedá - on do nej rýpe, kým nieje reakcia....a necíť sa nanič - za pár rokov sa tomu spolu zasmejete - to je isté!!!
Pá
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mam dvojcata a tiez na seba ziarlia Takze asi to nie je ani vekovym odstupom ale jednoducho tym, ze kazde dieta chce svoju mamu len pre seba. To iste plati i pre dvojcata, len je ovela narocnejsie ich oboch naraz cicikat, lebo su to uz velke deticky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Alia,velmi ma zaujal tvoj prispevok,pretoze aj ja mam pocit,ze moj syn tak tiez nie je uplne v poriadku,co sa tyka reci a chapania.Ked sa narodil,mal hypotoniu stredneho stupna,cvicili sme vojtovku,ale aj tak sa mi zda,ze je take male nemehlo,ma problemy s recou,je neposedny a aj to chapanie mi robi starosti.Isty cas som mala dojem,ze je autista,ale to sa nepotvrdilo i ked nejake znaky tomu naznacuju.Hovori len jednoslabicne,na otazky neodpoveda,ale na to co on potrebuje je sikovny,a vie sa vynajst.Vies mi prosim povedat aka je prognoza vyvoja u tvojej dcerky,ci sa to upravi,pripadne ako to ovplyvni dalsi zivot takychto deticiek,myslim tym skola a pod.Dakujem a drzim prsteky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Adrika, no je to velmi, velmi zložité.... a asi by to bolo aj na samostatný blog
Naša malá bola v pohode, do roka a asi tak troch mesiacov, rátala do desiatich učila sa slová, zrazu ako keby utlo, začala byť mimo....čo sa týka autizmu, je to zle diagnostikovatelné....a hlavne odborníci sa vôbec nedokážu zhodnúť....u nás som prišla s diagnózou autizmu ja....potom začal maratón po doktoroch....obrovský kolotoč....a tak ako všetky choroby - raz to bolo lepšie raz horšie....vyšetrenia na neurológii ako CT hlavy a magnetická rezonancia nič neukázali....ale komunikácia s malou ukazovala iné...nepočúvala na meno, utekala, mala rovnaké cesty ktorými sme museli chodiť, nejedla červené, nejedla "špinavú" prílohu (tzn. mäso oddelené od zemiakov)....ako hovorím je to na dlho....ale skrátim, začali sme ustupovať, nakoniec nám aj na truc cikala na zem (proste sa povyzliekala a vycikala sa) - môj muž sa nasral, stĺkol ju a zrazu u nás začala sparťanská výchova a čuduj sa svete zabralo to...síce jej porozumenie je niekedy pekne mimo....ale to vidím keď mi nerozumie, vtedy pozerá akoby som na ňu hovorila po čínsky....tak jej vetu zjednoduším, ukážem jej že mi má pozerať na ústa, teraz ide všetko velmi dobre, chodíme do inštytútu Dialóg a malá začala kresliť, môj syn ju učí spievať a začala sa CHCIEŤ vyjadrovať....aj keď sem tam dosť komolí....
pri týchto diagnózach je to o trpezlivosti, a tiež musíš vedieť kedy má dieťa dosť, kedy už jednoducho ďalej nesmieš ísť, lepšie pomaly ako zaťať a viac tým nepohneš....
škola, škôlka - katastrofa, aj keď u nás v BA máš dosť možností aj pre autistov, hlavne nechci diagnózu ale riešenie....nejde o to čo má dieťa v papieroch ale ako moc mu chceš pomôcť...a hlavne netreba vyplakávať - aj tak to nepomôže...hlavu hore, všetko sa dá, moja Sandra je príklad, keď tý čo krútili hlavou povedia že ju nespoznávajú...a je velké zadosťučinenie ak ju ludia na ulici nazvú "rozmaznanou"....to som len na nás hrdá
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahojte maminky, citam akurat Vase prispevky, a bohuzial aj ja momentalne prezivam to iste, syncek ma 2roky a 9mesiacov a dcerka 7tyzdnov, tiez mam pocit ze som zla mama a vzdy vecer ked maly spi mi dojde vsetko luto a poviem si, ze od zajtra zacnem uplne inac fungovat bez kriku
,ale ked ono sa to fakt neda, ten maly ma dokaze tak vytocit, odkedy je mala na svete je strasne zly, robi mi naschval o nieco ho poprosim zacne po mne kricat ze ne, alebo ked mu neurobim po voli tak ma aj udrie, ked sme niekde vonku a tiez neni po nom, zacne strasne kricat a plakat, no otras, strasna hamba, uz si neviem s nim dat rady.. a pritom sa snazim pekne mu hovorit, ale aj tak to nepomaha
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Barborka. Môj syn má dva roky deväť mesiacov a je taký istý. Aj Ariesin syn ma dva roky deväť mesiacov a je taký istý. Takže usudzujem, že tu bude vekom. Z času na čas strážime s Kubkom niekoho drobca (máme teraz v okolí veľa bábätiek a ambiciózne maminky - študentky, takže strážievame relatívne často, hoci sa to pravdaže nedá porovnať s denno-denným kontaktom s bábätkom-súrodencom). Kubík tiež často žiarli - keď mám babulko na rukách, začnú ho "bolieť nohy" a potrebuje ísť na ruky alebo ma musí práve v tej chvíli obímať a tak. Zo začiatku boli tie jeho žiarlivostné scénky neuveriteľné - mala som doma cirkus a vravela si, že žiadne druhé dieťa nebude 
, ale už sme si našli cestičky. Keď ho zamestnávam ohľadom bábätka, pripadá si dôležitý a rád sa hrá na ochrancu a veľkého kamaráta. Takže by som na tvojom mieste skúsila zadávať mu "dôležité úlohy" a za šikovnosť by som ho odmeňovala, chválila, aj pred ocinom pochválila, aký je to už veľkáč a pomocník. Potom sa možno zmierni z jeho strany to súperenie a skôr sa nájde v úlohe staršieho brata - ochrancu.
A na nervy skús piť Magnesiu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj Opica, lenzeked ja mu zadavam ulohy ako napr,prosim ta vyhod plienocky po sestricky, pomozes mi tym velmi a on ze fuuj to je ocikane a uz aj je po zadavani uloh, alebo mu poviem podaj mi plienocku, ved ty si velky bracek uz a pomozes maminke a tak isto mi tonepoda, povie ze ho boli rucicka a ze to nevie a uz aj je..takze ja naozaj neviem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
barborka, moj syn sice na ziadne deticky neziarli. on by kazde babatko ci zvieratko domov doniesol, ze bude nase a nevadi mu ked pestujem cudzie babatka i niekolko hodin.
no ako nastupil do skolky, je presne taky ako opisujes. NIE a NEBUDEM ... ale je mi jasne co mu je. jemu je v skolke dobre, tesi sa tam. chybam mu ja. ked pridem vecer domov, napriek tomu, ze mam len dve hodinky na pomoc v domacnosti (potom sa uz vsetci porozliezaju po izbach a chcu mat pokoj) ... i tak sa na vsetko vykaslem a venujem sa malemu(vyzadujem len to aby ma nechal v klude sa navecerat
). sedime spolu v izbe, rozpravame sa, valame sa po posteli, blaznime sa ... ked sa mu takto nevenujem vyplakava vecer dlho v postielke a nevie zaspat, je zlostny a nesustredeny. ked chcem aby bol v pohode, musim sa mu povenovat a na dalsi den ide rad do skolky, je celkom dobry a pride ma nateseny privitat, ked sa vraciam domov.
s malym babatkom to mas tazke, ale mate spolu so synom cez den 1.5 hodinky, ked nevaris, neperies ... len sa spolu povalate po koberci s autickami a rozpravate sa? potom by ho asi viac bavilo starat sa s tebou o dietatko, vedel by, ze ta nestratil. ja male baby doma nemam, ale nam taketo spravanie sposobilo odlucenie skolkou a pracou a naucila som sa ako to s drobcom zvladat. nech sa dari
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ariesa ahoj, no ano hrame sa spolu ked mala spinka, ukazujem mu fotky ake bol krasne babenko a tak, hrat ho bavi somnou asi 15minut a to je vsetko a potom zacne vymyslat a je zly krici vrieska a ukazuje sa..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Adrika aj ja som mala dvoch synov vekovo od seba 2.5 roka.
Zo začiatku to nebola žiadna sranda, tiež boli plače a krik. Ale potom mi jedna maminka na prechádzke povedala aby som staršieho za všetko chválila a všetko okolo domácnosti robila spoločne sním.
Taktiež sme spolu varili , on na linke a ja na sporáku, upratovali, on mne natriasal posteľ a ja jemu hračky zo začiatku to bolo strašne únavné ale potom som si zvykla. Za všetko som ho chválila ako je šikovný a ako ho ľúbim že mi tak pomáha. Pomohlo to a behol polroka sme boli spojenci na všetko.
Držím palčeky.