No, dúfam, že sa mi toto podarí napísať takým spôsobom, aby ste ma pochopili tak, ako to myslím...
Našla som Naničmamu viac ako pred rokom. Dlho, dlho som si sem chodila len čítať a prečítala som skoro všetky príspevky. Mala som vtedy také životné obdobie, že som niečo také ako Naničmamu potrebovala ako soľ. Naničmamky, "služobne staršie", ani netušíte, ako ste mi vtedy svojimi príspevkami pomohli, aj keď žiadny nebol určený konkrétne mne. Vďaka vám som pochopila veci, ktoré mi dovtedy unikali a naučila som sa veci, ktoré som dovtedy nevedela. Myslím si, že človek sa naozaj učí celý život a niekedy sa stane, že kura naozaj môže poučiť aj sliepku. Vekovo dávno nepatrím k mladiciam a napriek tomu nemám pocit, že som zjedla všetku múdrosť sveta. Tuším Hagar (neviem isto, či naozaj to bola prvá ona - ale v jej blogu sa o tom píše), tu spomenula pokoru k životu. Áno, podľa mňa má veľkú pravdu - vždy, keď si človek myslí, že už je mu všetko jasné, Život mu dá nejakým spôsobom najavo, že veru nevie dokopy nič.
Táto stránka je proste podľa mňa skvelá, vládne tu atmosféra pochopenia, pomoci a empatie a myslím, že nielen na mňa, ale aj na iné naničmamky pôsobí ako výborná psychoterapia v tom najlepšom slova zmysle.
Tak som si to teraz pozerala, zaregistrovala som sa až 26.januára tohto roka. Kto sa pozrie len do Kto je kto, ten si povie - čo nám tu tá vypráva, je tu sedem týždňov, čo tá o nás vlastne vie? Nuž, pre toto vlastne píšem tento príspevok. Myslím, že je nás tu takých viac, čo sa zaregisrovali až po nejakom čase, čo si Naničmamu len čítali....To, že je niekto zaregistrovaný len krátko, ešte proste neznamená, že si tu vôbec nič neprečítal.
Nikdy by som si nedovolila niekoho tu kritizovať, aj keď by si to možno z môjho pohľadu niekto aj zaslúžil. Ale! Ale ja viem o dotyčného probléme len to, čo sám napíše. To znamená, že neviem, či niečo úmyselne nevynechal, neprikrášlil, alebo proste len zabudol napísať. A už vôbec neviem, ako vidí daný problém jeho partner. Nám sa tu na Naničmame trebárs môže zdať, že pisateľ(ka) blogu je úplne v práve a ľutujeme ho/ju a nakoniec vysvitne, že veci sa majú úplne inak. Alebo opačne - niekoho tu v dobrom vyhrešíme, snažíme sa napraviť hlavu a po čase vysvitne, že problém bol inde, ako sme si pôvodne mysleli. Pripúšťam, že tých druhých prípadov je podstatne menej.
Ide mi o to, že písané slovo, a ešte k tomu takto anonymne, na nete, veľa znesie. To, čo ja napíšem z celého srdca úprimne, môže niekto pochopiť ako urážku a na niekoho vyslovene urážke sa zase niekto iný iba pobavene zasmeje, kývne rukou a myslí si svoje. Keď proste chýba výraz tváre, tón hlasu, reč tela - všeličo môže byť pochopené úplne inak, ako to pisateľ(ka)myslel(a). A okrem toho - nie každý vie písať tak, aby čitateľ(ka) pochopil(a), o čo mu vlastne išlo.
Čo som tým všetkým chcela vlastne povedať? Len toľko - neviem, či si môžem dovoliť niekomu tu radiť, oponovať, alebo s ním súhlasiť. Aj keď som to už urobila, ale vždy so zatajeným dychom, mysliac si pritom - tak a teraz ťa sprskajú, lebo si tu krátko zaregistovaná!
Dievčatá, naozaj sa nechcem nikoho dotknúť, nikomu ublížiť a nikoho nadradene poučovať. A myslím, že tak je to s väčšinou príspevkov - len to nie vždy tak vypáli. Chcem vás poprosiť - nehádajme sa tu, neurážajme sa navzájom a nebuďme vzťahovačné! Keď pokazíme tú krásnu atmosféru Naničmamy, ktorá na mňa osobne pôsobí ako magnet - kde nájdeme "Naničmamu 2"?
Tak neviem, či môžem....
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Jeeej, ďakujem, ja som si tu ohrýzala nechty, ako to teraz schytám
( A možno, že ešte schytám 
)
S tym tonom hlasu, recou tela mas upln upravdu. je to presne to, co si myslim aj ja. Napisat nieco a doplnit to kopcom smajlikov, srdiecok a zrazu to ma uplne iny vyznam, nez by sme vnimali, keby to povedal osobne nahlas.
Viem, ze tie smajliky su tu preto, aby aspon ciastocne dopnili ten ton, ktory nepocujeme a odlahcili prisnu poznamku, ked tak nebola myslena. Ale obcas mam pocit, ze niekto sa za to skor schovava.
Aby posobil tak, ako by chcel, aby sme ho videli. nie aky je naozaj.
o tom to je ... dávať a prijímať a... poučiť sa... nič neboj, nedávno som bola ja na rane a stále sa viem smiať
nie každému sa musí páčiť, čo si myslím 
a ty, si mysli a píš tiež to, o čom si presvedčená, že je to správne
ale vôbec nie, Georgina
Napísala si to pekne a pravdivo.
A vôbec nerieš, koľko si zaregistrovaná- nie iba ten kto je tu dlho má právo povedať svoj názor a tak ako v živote platí aj tu, že nie vždy má ten starší aj pravdu
Georginka, veľmi pekné. Úplne súhlasím. Ja budem asi zaradená medzi "jeden" koniec, teda tých prísnych kritikov.
. Bolu tu vtedy aj viac humoru, aj rozumu, aj porozumenia, aj všeličoho iného. Veľmi som sa preto potešila tým super príspevkom na začiatku víkenda.
Som za pohodovú atmosféru, v podstate tu aj taká je. Inde to býva oveľa horšie.
Každý má nejaký ten problém. Môj bude asi ten, že raz za čas z relatívnej "mierumilovnosti" prejdem do kritiky, a to vtedy keď sa mi zdá, že sladkokrásnych rečí je priveľa a nikam to nevedie. Veľmi úprimne, ja som mala zase pocit, že mi tu chýba tá atmosféra spred roka, a mnohé prispievateľky. Asi mali len veľa práce
Vždy som zástancom toho, že ženy dokážu oveľa viac ako muži, a dokonca aj rozmýšľajú lepšie, až na to, že tu sa to nejako začalo strácať.
To je však vývoj. Po búrkach sa obloha rozjasní a vzduch prečistí, sem tam sa objaví jemný dáždik a dúha.
Osobne sa hádať nechcem, urážlivosť je mi na hony vzdialená, alebo absolútne zbytočná, a už vôbec nemienim vedome niekomu ubližovať.
Napriek tomu, čo sa tu všetko popísalo, môže to byť veľmi, veľmi poučné.
Krásny príspevok.
Nie nie- to nie je tvoj problém a ak je- nemeň ho- síce nefúkaš na ranu, avšak neprisýpaš do nej ani soľ
Ahoj, Georgina,
pekny prispevok... a neboj, Nanicmama 2 nebude potrebna, to, co teraz vyzera ako desiva burka, budeme po par dnoch vnimat len ako taku jarnu prehanku...
...to sa stava aj v lepsich rodinach, ale po kazdej burke zasa svieti slniecko...
(aj ked musim povedat, vlastne napisat, ze som nejaku chvilku nebola na nete a "novinky" ma dost prekvapili...)
Ďakujem vám všetkým - aj za pochopenie, aj za pochvalu, aj za povzbudenie
Krásne napísané.Zo srdca súhlasím,niekedy sa tu vedú žabo-myšie vojny a za úplné hlúposti.Niekto si na seba vzťahuje niečo,čo ani nemusí,hádajú sa za blbosti a úplne zbytočne.Veď keď len jednému človeku sa páči a pomôže môj názor,tak už to je pomoc a úspech.Aj ja som mala rada články starších prispievateliek,niektoré sa už bohužiaľ odmlčali,čo je škoda.Ja tiež dúfam,že sa tie žabo-myšie vojny skončia a bude zasa tak veselo a hrejivo ako napr.pri príspevku Kefary u mamy a otca.
georgina, ja by som povedala, že aj tie hádky tu patria, ale konštruktívne. To čo som vytiahla ja ... proste presne takéto veci nemá význam riešiť. Jedine ako môžem ovplyvniť túto stránku je písať príbehy, ale keď v mojom živote sa nič nedeje, tak nemám o čom písať.
A s tým že kto je tu ako dlho - keď som tu ja začala písať, všetky baby mi tu pripadali (a stále pre mňa sú) "veľké osobnosti", ak sa niekto ozval na moj blog, bola som úplne paf, že také malé nič ako ja a niekomu sa páčilo čo som napísala. Aj ten kto je tu krátko môže svojimi názormi a príbehmi "padnúť" v mojich očiach do tejto kategórie. Neznámená to, že ten kto je tu krátko má byť ticho.
Ja som tu bola hodinu a uz som aj pisala blog, xixi
Dobre si to napisala Georgina a vyvyka ma pravdu, tie nase zabo mysie vojny, ale aj to patri k zivotu....ja si tiez niekedy poriadne nerozmyslim, co pisem, proste to tak citim a musim to dat von a potom sa mi dostane ze to si si mohla odpustit...ale nemohla, kebyze mohla tak to nenapisem...ale viem si uznat chybu a viem kedy byt vazne radsej ticho....
Jasne, že niekedy treba porobiť aj krik, keď už nič iné nezaberá
. Ale myslím, že naťahovať sa o somarinky, urážať sa a odúvať vážne nemá zmysel. Máme každá/ý dosť starostí a problémov, je fajn, keď si tu môžeme prečítať pekné pohladenia duše, je super, že sa tu môžeme vyžalovať, je úplne fantastické, že sa tu snažia naničmamky a naničtatkovia pomôcť. Pre toto mám Naničmamu tak rada a je mi smutno, keď je tu búrka - zvlášť, ak je to búrka v pohári vody. Ale teším sa, že vyjde zase slniečko 
. Tak, ako sa to stalo mne 
. Chodím sem ďalej, lebo sa mi tu proste páči a tak trochu mám pocit, že možno budem niekedy vedieť niekomu pomôcť ja a tak odovzdať štafetu ďalej 
.
.
A ešte k naničmamkám, ktoré sa dlhšie neozvali. Možno sem chodili tak ako ja, keď Naničmamu pre nejaký dôvod vo svojom živote potrebovali. A možno aj vďaka nej sa niekam inam posunuli, a žijú si teraz svoj život lepšie a/alebo inak
A možno len naničmamky spred roka naozaj len teraz nemajú čas a ozvú sa časom
Mile nanicmamy,som tu nova a hovorim si technicke tela-sama pre seba...
Vela veci som sa od vas naucila a v mnohom ste mi pomohli.Je fajn poznat nazor na vec od inych,kazdy nazor ma nieco do seba..
Georginik (brokenheart) ... pekne si to napísala !
a zdalo sa mi, že sa ani nehodia do tej problémovo - názorovej búrky.
Veľmi trefne si vystihla pointu a momentálnu situáciu na NN. Osobne patrím do staršej várky naničmám a priznávam, veľakrát som len očami zaklipkala, že akým smerom sa nám to tu uberá. Aj chuť prispieť niečim na opúšťala, lebo moje príspevky sú dosť svojské
No vaše reakcie na môj piatkový blog ma potešili a opäť zaradili na to správne miesto - tu, medzi vás
Georgi, ešte raz, dík
!
Veď to "svojské", ale tak milo svojské, alebo silné /tie vážnejšie/.
Alebo aj hocičo iné.
Si pamätám, že sa mi veľmi páčil tvoj "smutnejší" príspevok, bol taký jednoduchý ľudský, čo s bolesťou časom. A takisto aj o dverách a chalanoch. Vytešovala som sa na tie Benátky
Moja, zas klipkám očami... šepni,ktorý smutnejší máš na mysli? Lebo mne sa zdá, že smutnejšie veci tu veľmi neriešim... Nepletieš si ma ? V každom prípade si ma vytešila
Žeby som to splietla, myslela som to prvé očakávané slniečko, čo sa pridalo k anjelikom, tuším si to písala v decembri 2006, a ja som to mohla čítať niekedy v lete 2007. Ak som sa nezmýlila, veď to, že ty si to vlastne neriešila, pripadalo mi také jemné pozastavenie a mávnutie anjelých krídiel.
Inak je pravda, že ostatné sú také usmievavé.
Pozriem, teda či som sa zmýlila, ak áno, tak pochvalu za tento príbeh priradím správnej autorke, ak nie, tak patrí tebe.
Kefara našla som, volá sa to "Moje najšťastnejšie aj najsmutnejšie tehotenstvo", napísané v októbri 2006, ja som to čítala o čosi neskôr. Kamila to pekne upratala
na mama&baby. Niežeby som to celú noc zúrivo hľadala
. Večer pri zaspávaní pri knihy, čítam niečo úplne iné, a zrazu "žiarovka", že jasné, veď to bude asi "tam".
Hagi, si dobrá !!!
Potešilo ma, že si na ten príspevok pamätáš aj po tak dlhej dobe
Pekné dni ti želám.
... jedno
medzi anjelikmi máme ... to je fakt...
...len to bolo tuším iba v komentároch 
Pozrela som to, určite ty musíš vedieť lepšie. Zapôsobilo to na mňa tak, že som si to zafixovala ako samostatný článok, teda sa asi mýlim aj v čase kedy to bolo
.Je to skované niekde inde.
.
Sa mi posplietalo asi preto, že ty si tuším písala aj o cintorínoch /ale tak veselšie/ a ja som "absolvovala" romantické rande tiež na jednom, takom staršom menej používanom, bol máj, popoľudňajšie slniečko hrialo, my dva s blaženým úsmevom v náručí. Boli sme až tak "blažení" a "usmievaví", že až doma v zrkadle som zistila ako som sa do "červena" v tvári doslova pripiekla a "úsmevové" vrásky zostali biele
Georgina myslela som si, že ked "nie si už žiadna mladica", máš tak minimálne okolo päťdesiat. Kuknem na teba... že 40 rokov.
Ja mám 37 a pol a cítim sa mladicaaaaaaaaaaaaaaaaaa. 
Smejem sa tu aj s manželom. Inak, to musí byť super s tou tvojou 6-mesačnou radosťou. To ja ťuťulinkujem už len nad cudzími kočíkmi, nemala by som odvahu na tretie, aj ked je to krásne. 
Ale inak máš pravdu s tým posudzovaním človeka a jeho momentálneho duševného hnutia len na základe príspevku v blogu. Tiež som si dávala pozor na hladkanie ega tých dievčat, čo sa práve sťažovali na svojho partnera. Ked nepoznám problém v celom kontexte ...
Motylik, myslela som to tak, že mladica vekom je podľa mňa tak do cca 25, potom už je to žena
. Mladá duchom sa cítim stále aj ja - pokiaľ mi dcérka nepreplače polku noci, lebo jej idú zúbky a ja mam ráno vstať a vychystať syna do školy. To sa potom cítim na duchu, viečkach, pleciach a všade inde tak na 100 rokov
. A potom to zase prejde a cítim sa duchom zase tak na 20. Ale inak to je super s tou našou medzitým 8-mesačnou slečnou 
.
Georgina...výborný článok
...myslím, že si presne vystihla podstatu...
...tak niekedy môžeme pokecať a materstve vo "vyššom" veku
...
a zdravím Ťa...budem mať 40 a som tiež na RD s 20 mesačným princiatkom
Renka, ďakujem za pochvalu
. Rada si pokecám na tému materstvo vo "vyššom" veku 
. Aj keď mi môj gynekológ povedal, že materstvo v 40 už nie je žiadna senzácia, ja veru nijaku rovesníčku ako pomerne čerstvú mamimu nepoznám. Bývalá spolužiačka zo strednej školy sa na poslednom pomaturitnom stretnutí pred dvoma rokmi pochválila, že už je babka. A ja 
? Ale nesťažujem sa, to vôbec nie! Je to krásne, človek si to úplne inak vychutnáva a užíva 
. Inak, syn som porodila k manželovym 30-tym narodeninám, k mojim 40-tym som si porodila dcérku 
. Ale k 50-tke, mužovej, ani mojej, už neplánujem rodiť 
!
Georgina krásne a úprimne napísané.
Tiež som tu neni dlho ale našla som vás tu keď som najviac potrebovala a hneď sa mi lepšie dýchalo.
Ja som veľmi vďačná že ste tu a prispievate svojími radami a názormi. Je fajn mať vás v živote
Wau dámy! Georgina, Hagar, Kefara....myslím, že sa Vám trefne podarilo vystihnúť vývoj NM. Istý čas to tu nabralo celkom iný charakter a iný smer, ako to bolo spočiatku. A zo mňa sa stal tiež len tichý pozorovateľ a s ľútosťou som sa vyrovnávala s tým, že to je jednoducho vývoj...a pre moje príspevky tu niet už miesta. Pribudlo tu veľa báb a chvíľami som mala pocit, že som tu ostala jedina naozajstná Naničmama. Lebo drvivá väčšina z nich mali odpoveď a patent na všetko a taký ten nádych empatie a spolupatričnosti na NM sa vytratil.
Takú trému som mala, keď som pred pár dňami pridávala svojich "40 minút", ale ohlas bol pozitívny, tak ako pri Kefare.
A tak volám "nech žijú všetky dobré a naozajstné naničmamky!!!!!!"
Teším sa, že sem vietor privial vôňu tej prvotnej naničmamky...
Tiež jedna z tých čo mi chýbali ich príspevky. Nechcela som to tu menovite, lebo by som na niekoho zabudla, a tak sa ho dotkla
Verím, že sa to tu bude postupne hýriť "staronovými" ale aj "najnovšími" prispievateľkami a je jar, tak nám tu vyrastie taká pestrofarebná voňavá poľná lúka.
veru, veru MajkaV
Georgina, tvoj clanok sa mi velmi pacil, a mam pocit ze prisiel v spravnom case na spravne miesto.
V kazdom pripade sa blizi Nanicmamovske druhe vyrocie, a to je presne tak dlho ako tu nakukam ja, aj ked pisem pomenej, no kazdy den si precitam nove prispevky a nazory, pozriem nove fotky, a skontrolujem co nam pribudlo, co sa zlepsilo, proste co je nove na stranke, ktora je uz skoro dva roky sucastou mojho zivota.
hmmm, samá chvála
.... tak aj ja pridám jednu 
. super článok, super vysvetlenie, proste si šikulka 
. tiež by som sa rada zapájala do reakcií, aaale buď nemam skusenosť alebo by to už bolo bezpredmetné 
a tak sa sem tam hanbím písmenkovať
. aaale nevadí, osobne mam rada búrky, lebo sa po nich vyčasí a pak je krááásne 
sem tam 
.
a tak sa tešme z dneška 
z mojho pohladu keďže patrím medzi "nováčikov" to tu je aj teraz špicové, a možno o rok aj ja poviem že je to tu iné...ale vývoj nezastavíš
ako písala kefara, tie "staré dobré" prispievateľky aj ja zazriem sporadicky, ale georgina - môže byť, dobrý článok.
Ako som spominala, ja tu strasim uz od zaciatku
, a tak premyslam ci mi to pride ine, po case....
, aj ja sa niekedy prichytim
, alebo maju na to iny dovod. No verim ze sa znova ozvu a daju vediet ako sa im dari.
Ani nie, samozrejme ze je nas tu viac, co je uzasne, ved o to ide, spojit rovnaku ''krvnu skupinu'' kedykolvek, kdekolvek a za akychkolvek okolnosti.
Mozno aj preto necitim zmenu, pretoze ak tu nieco ''visi''vo vzduchu, tak si to precitam, precitam si nazory, sem tam sa pridam, a potom sa uz k tomu nevratim, no vzdy sa opytam niekoho ako to dopadlo nakoniec, a ci to vobec dako dopadlo. Nehovorim ze je to spravny pristup, ale je to moja volba.
Urcite si spomeniem na par nanicmam, ktore tu uz nevidim, alebo malinko, no mozno im to ich zivotny styl nedovoli, alebo pocitili ze tu travia moc vzacneho volneho casu
V kazdom pripade sa vzdy velmi potesim novym pribehom, osudom,nazorom,fotkam kazdej novej nanicmami ci nanictata
A tak na zaver: SRDECNE VITAM.
Ahoj,
som stastna, ze si to napisala, lebo taka bola naozaj NANICMAMA hned od zaciatku a bola uzasne komorna a ak bolo treba nieco ostrejsie riesit, bol tu chat.....
Mozem povedat len....hovoris mi z duse a naozaj pokora a ucta k zivotu je velmi dolezita a clovek si casto nevie vazit, co ma....
Tesim sa z Tvojich slov a myslim, ze takto to citi velmi vela nas-nanicmam
Krasny den a zivot
ahoj Zuzi, už som sa bála, čo je s Tebou a niekde som zašantročila Tvoje číslo...tak sa niekedy večer ozvi, ak budeš mať chuť pokecať
...
ja tu tiez nie som dlho,ale den co den sa utvrdzujem,ze ludia sme rozni a rozne zivoty zijeme,mne osobne sa paci ked niekto dokaze ako to uz tu niekto napisal vynst z vlastnou kozou na trh (asi by som tam mala dat makcen lebo sa to da aj inac precitat
,ze dokaze realne uvazovat a trefne poradit..su aj take co reaguju emocialne..kazda sme daka ako napisala Lydus "lide sme ruzni a rune uchylky mame 
"..a ja osobne som vdacna za kazdy prispevok..preto vsetkym DAKUJEM a piste,piste,piste 
Molekulka aj Edit, napísali ste to krásne a určite ste týmito slovami "pomohli" takému neistému jedincovi ako som ja
Ty a neista
.Tomu ja neverim
no, občas trošku som- aj teraz- aj ja som jedna z tých "novších" a tak ma napadlo, či aj ja som z tých negatívnych a pijem tu niekomu krv
Iste, som nepoučiteľný,premúdralý všadebol ale mám vás radaaaa
Pre mna nik nie je ''novsi'' ci ''starsi''. Ja si vytvaram skor nazor o tom co kto pise, ako pise, co ich k tomu doviedlo a co sa za tym skryva a dam aj vela na vlastnu intuiciu. No myslim ze je uplne jedno kto je tu ako dlho, ale ako sa prezentuje, a ako sa tu citi
.
A urcite som z teba sirenie negativna necitila, skor naopak.
Ďakujem
ahoj nanič mamy ,ani sa nestačím čudovať ...
občas kliknem prečítam čo ma zaujme ale čo raz viacej som cítila ľútosť za príspevkami od tých čo od začiatku boli v úzkom kruhu ked sa začínalo
...nie že by tieto nanič mamy boli horšie ..
len mne moc chýbali tie starousadličky tie čo som akosi inak stihla spoznať v tom uzavretom malom okruhu ...
nestačím oči vyvaľovať ked sem píšete ako sem predsa len chodíte ale ....
dakujem za každý dobrý článoček príspevok
zas si večer čo večer tu budem chodiť robiť radosť ...
nemám čas behať po návštevách a kamarátkach aj ked by som občas moc chcela..
len čo si tu sadnem otvorím stránku cítim sa ako s kamarátkami a znovu cítim že som ..
veľmi dakujem Georginke za pekný úprimný článoček ktorý pootvoril dvierka k starým priateľstvám -teda dúfam že vás môžem považovať za priateľky ..ak aj nie no nič v srdci ste
dievčatá žienky píšte a obohacujme si život navzájom ..ja sa veľmi teším na vaše pohľady na svet obohacujú ma dakujem
Daniela kreativ
Danielka aj ostatné naničmamky, ďakujem vám za milé slová
. Aj ja vás považujem za svoje virtuálne priateľky, medzi ktorými sa cítim dobre. A dúfam, že tak to zostane aj naďalej a že aj ďaľšie naničmamky, ktoré pribudnú, to budú cítiť rovnako 
a Naničmama sa rozrastie do ešte väčšej krásy 
Danielka, nie raz ma tvoje slová veľmi povzbudili a posunuli, preto sa poteším, ak nám dovolíš nazrieť do tvojho sveta!
Ahojte nanicmamky. skoda ze som tuto stranku nenasla skor. este predtym ako sa to na mna takto vsetko nabalilo. nasla som vas v pre mna hodine dvanastej
. zosypala som tu toho zo seba vela a ani si neviete predstavit, ako ste mi pomohli
. jedne prispevky zohreju pri srdiecku
, ine prinutia cloveka zamysliet sa sam nad sebou
. hlavne je ze je tato stranka o tom, aby sme si podali pomocnu ruku, vypoculi sa, poucili, odovzdali svoje skusenosti, zazitky, rady, pomohli sa nakopnut alebo zchladit ak to je treba
. ked sa ocitneme v tomto virtualnom nanicmamickovskom svete, zistujeme ze v tom nie sme same, problemy sa zdaju zrazu mensie a radosti este vacsie. vzdy sa tu najde niekto, kto vam povie ze slnko svieti nadalej
a niekto koho zase ovplyvnite vy. 
DAKUJEM VAM NANICMAMKY(TATKOVIA)ZE STE