Príbeh uverejnehý pod názvom "Uhol pohľadu" je naozaj veľmi silný a dúfam, že Adam zostane taký ako je a ani neskôr na svojho otca nezatrpkne.
Ja mám trošku iné skúsenosti so synom rozvedených rodičov a ten vm tu chcem uviesť.
Môj manžel je tiež s rozvedenej rodiny, jeho rodičia sa rozviedli, ešte keď bol veľmi malý, ihneď po narodení jeho o tri roky mladšej sestričky, takže ako on hovorí si na svojho otca ani na rozvod nespomína. Jeho biootec nemal ani toľko snahy a lásky ku svojim deťom, aby ich občas navštívil, našťastie bol aspoň taký chlap, že keď sa o ne nechcel starať sám, tak keď sa svokra druhý krát vydala, tak dal súhlas ku tomu, aby jeho deti mali zmenené priezvisko po novom otcovi.
Tento nový otec sa o nich naozaj veľmi staral a mal ich nadovšetko rád a môj manžel ho považuje za svojho otca, aj keď nemajú spoločnú DNA. Bohužiaľ tento človek s veľkým srdcom, ktorý deti iného muža miloval ako svoje a s veľkou láskou ich vychovával pred ôsmimi rokmi náhle a nečakane zomrel, čo bola pre nás všetkých veľká rana. Rana, pretože bohužiaľ nevidel ako dieťa ktorému venoval toľko lásky splnilo jeho sen a úspešne ukončilo VŠ /skoro ju síce po jeho smrti nechal, aby pomohol mamine finančne, ale podarilo sa nám ho presvedčiť aby vytrval/ nemohol byť na našej svadbe a nikdy neuvidí aké dobrého a čestného človeka vychoval. Môj manžel o ňom nikdy nepovie inako ako o otcovi, ktorého si váži a obdivuje.
Svojho biologického otca nikdy nevidel /okrem pár fotografií, ktoré má jeho mamina/ a ani sa nikdy nesnažil ho nájsť. Ako sám povie nemá chuť a nechce spoznať niekoho, kto o neho nestál. A jeho postoj je takýto aj napriek tomu, že svokra vživote nepovedala o jeho bio škaredo, vždy aj keď som sa na neho pýtala ja spomína na pekné veci a v dobrom, ale ani ona nevie o ňom nič - odo dňa keď súhlasil so zmenou priezviska svojich detí sa nikdy neozval.
Najväčší krok, ktorým tento človek /jeho bio/ vstúpil do našeho života bol čas keď sme vybavovali našu svadbu a v žiadosti sme museli uviesť jeho meno a v kostole v ohláškach uvádzali jeho meno ako otca môjho manžela, čo môj muž zle niesol, pretože on ho za svojho otca nepovažuje ani nikdy považovať nebude.
Ja veľmi často ďakujem bohu, že svokra stretla po rozvode takého super chlapa ako bol Jožko, ktorý sa stal otcom môjho muža a vychoval z neho dobrého a čestného muža a perfektného manžela a len o ňom budeme našim deťom hovoriť ako o ich dedkovi, a ľutujem, že ho nikdy nespoznajú.
Toto je trošku iný pohľad dieťaťa z rozvedenej rodiny, ktoré o svojom bio nevie nič a ani nechce vedieť, ale aj bez neho malo šťastné detsvo.
Paci sa mi aj tento uhol pohladu. Byt v podobnej situacii, citila by som to rovnako. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Janka, toto je tiež veľmi silný a krásny príbeh. 
Tvoj muž bol malý, keď takto prišiel o biologického otca, našťastie dostal druhého - o moc lepšieho a takého, čo si oslovenie OTEC naozaj zaslúži. A o tom to je - moc dobre chápal a chápe, aká je pravda, a v hlave si to poukladal... predpokladám, že už ako dieťa mal v tom jasno. Vedel o svojom bio, vedel, ako to s ním je, a napriek tomu (alebo lepšie povedané práve preto) ľúbil a ľúbi adoptívneho otca a o bio sa nezaujíma.
Nik mu nič netajil, nik ho nenahováral na nenávisť k bio - a aj tak sám od seba vie a cíti, kto si jeho lásku zaslúži.
O tom tu ja furt dokola točím. Deti pochopia omnoho viac, ako si my, dospelí, myslíme. Ak bude zatrpknutá mamina na bio nadávať, alebo ho tajiť - veľmi pravdepodobne bude z toho nakoniec viacej škody, ako osohu.
Dôverujme deťom, že vedia srdiečkom dobre rozlišovať, kto je naozajstný oco, a kto len bio...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja si myslím, že deti zvládnu rozoznať čo je pravda a ich nezaťažené svdiečka poznajú kto ich má rád a kto sa iba pretvaruje.
Ja viem, že nie každej rozvedenej mame sa podarí nájsť také super človeka a že môj manžel mal naozaj šťastie že dostal druhého otca, ktorý si tot oslovenie naozaj zaslúži a ktorý ho mal naozaj rád. Ja som mu vďačná, lebo viem, že vďaka jeho príkladu je môj muž taký aký je - obetavý voči svojej rodine, láskavý, váži si mňa aj všetku robotu, ktorú doma robím, snaží sa mi pomáhať. A viem /aj keď on o sebe občas pochybuje/ že bude raz /dúfam, že čoskoro/ veľmi dobrým otcom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk ... a odpusti nám naše viny tak ako i my odpúšťame našim vinníkom ... baby, z pozemskej perspektívy sa toto dá rozlišovať ako bio a nebio, ale z vyššieho " uhlu pohladu " sa stále jedná o ľudí, o skúšky, ktoré nám život dáva. jeden človek prišiel, splodil a odišiel... druhý človek prišiel, vychovával a odišiel. keby nebol bio, nemala by si tohoto manžela a pokial toto tvoj manžel nepochopí, tak bude mať v srdiečku menej priestoru na lásku. tvoj manžel môže s kľudom podakovať svojmu bio za to že ho splodil a že vdaka tomu prežil a zažil to čo prežil a zažil. keď toto pochopí čo som napísala a urobí podľa toho, dostanete všetci dar slobody nerozmýšlať nad tým čo by bolo keby bolo, ale prijať to čo ste žili s úctou a s vďačnosťou. nezáleží na obsahu, záleží na systéme a ten vám vyšiel, no nie??? 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja ti nerozumiem. A fakt sa snazim. Pravdaze, deti, na ktore sa ich sploditel vykaslal, su mu v podstate vdacne za zivot, ale vsetko Jankou spomenute mi pripada adekvatne. Netuzim vidiet cloveka, ktory ma opustil. Deti su bezbranne, potrebuju opateru a tu im bio odmietol dat. Povedala by som, ze to ten jeho velky cin - splodenie - rusi alebo minimalne neutralizuje. O akej vdacnosti to hovoris? Ako sa ma prejavovat?
Nerozumiem, za co maju byt vdacne dvojciatka - bojovali so smrtou a bio ani okom nemihol a neposkytol ani par korun potrebnych na ich zachranu, tvrdi, ze jedno z nich nie je jeho...atd Urobil tolko zlych veci, ze sa ta jedna strati - tak to vnimam. A ta jeho jedna vec vobec nie je velka - velky bol podiel dvojciatkovskej maminky, ktora ich nosila v brusku, starala s o ne, "odtrhala si od ust"... - on si len uzil a pustil spermiu. To je cely jeho podiel.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk časom pochopíš, viem to
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
moja ty to myslis dobre, aj si to dobre povedala, ale dievcata este nevedia citat takéto, nerozumejú tvojim slovkam, este nie sú tak daleko. Sú mladucké. Bolo by dobré, keby si precítali nejakú literatúru, ktorá im to vysvetlí "od Adama". Dúfam, že sa na mna teraz neurazia, ja som takých pätnásť rokov dozadu bola na tom rovnako ako ony. Ostáva mi len dúfať, že vo svojom duchovnom vývine pôjdu dopredu a časom to pochopia. Prajem im na tej ceste veľa úspechov. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
neda mi zareagovat
Moja mamina (65r) tu obcas sedava vedla mna a cita. A citala aj prispevky ribissky. No a co vlastne chcem povedat. Nuz zrejme by sa nezhodli. Popravde mamina ma na to diametralne odlisny nazor / alebo miestami nechapala postoj ribissky. Takze ja mam pocit, ze to nie je o veku... Prosto, tisic ludi, tisic chuti. Kazdy z nas moze mat na jednu vec iny nazor. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Polarka, moja mamina, 57, tiez nerozumie ked jej rozpravam napr. o tom ze zijeme taky zivot aky chceme zit....ze nemusi byt dokonala ale musi sa mat rada a potom ju aj okolie bude tak vnimat....
Nie je to o veku...je to o postoji....a ked raz budes mat to stastie ze spoznas Ribiššku osobne, lahsie pochopis o com vlastne hovori. Je to vlastne velmi proste a jednoduche.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lydush
Ja som len regalovala na to co pisal Motylik 
- vraj sme mladucke na to aby sme pochopili - tak som dala priklad, ze to ani nie je tak o veku ako o postoji k zivotu (?) ako takemu...
Co sa tyka nazorov Rybissky.... Myslim, ze mas uplnu pravdu. Ten osobny kontakt by bol urcite o inom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vlastne áno, má pravdu Polárka, nie je to iba o veku, ale väčšinou už starší ľudia "pochopili". Niektorí starší majú svojich "učiteľov", ktorí im vysvetľujú kozmické zákony. Nielen v našej rodine je to tak, ale aj u mnohých ľudí v mojom okolí. A kto nepochopil, o čom je život, načo slúži atd., duchovne nerastie. Ale samozrejme treba sa učiť od začiatku, nie z prostriedka, potom človek nepochopí slovká v správnom význame.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A mozno Ribisskine slova nepochopim nikdy; nie preto, ze by som sa nesnazila duchovne rast, ale najdem si ine teorie/inu filozofiu/inu pre mna zivotnu pravdu a prostrednictvom nej sa nikdy nestotoznim s vasimi postojmi. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Konvalinka, ale ved životná pravda je len jedna jediná. Môže to byť iba inak napísané či nazvané. Každopádne ti prajem krásny život, harmoniu a slnko v duši, nech už k tomu dôjdeš hocijakou filozofiou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne tak motylik, zivotna pravda je len jedna jedina......
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ta jedna jedina je ta, ktoru ste vy prijali za svoju?
Tak dobre, oprava. Najdem si svoju verziu zivotnej pravdy a moze sa stat, ze ju budem vnimat celkom inak ako vy.
Je skvele, ze ste sa nasli tuna viacere presvedcene o tom istom; kazda filozofia i nabozenstvo je predsa o viere a ak ta precitane teorie presvedcili, je to vyborne, mas sa o co opriet. Ale pripada mi plytke, mysliet si, ze len to moje je spravne a ostatni, co maju na vec iny nazor su prili mladi alebo malo scitani alebo duchovne nerastuci.
Ano, ano. Vas nazor poznam. Som len kuracina. RAZ POCHOPIM.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk Polárka, moja mamina ma 67 rokov... KED JEJ JA POVIEM NEJAKY MôJ POSTOJ A POHLAD NA VEC, TAK MI NEVERí. ALE KED JEJ PRESNE TO ISTé V ZáPäTí POVIE MôJ BRAT TAK POVIE " AAANOOOO??? " TO SOM NEVEDELA 
... cele je to o dôvere a o nej. 
... mne nejde o zhodu našich názorov... stačí porozumenie, dôvera, trpezlivosť akceptovanie druhého a v nemalom aspekte ÚCTA ... to neni o obsahu... čo kto prežil, kto ho a čím zranil, a za to sa budú hnevať ako dvaja barani pokial jeden z nich neustúpi... to je o systéééme, ktorý je tu tak zakoreneny, že to čo hovorím je preto divné... jeden malý príklad: včera sa vo filme opýtala psychologička jednej maminy, ktorá sa sťažovala na svojho syna a popri rozhovore vyšlo najavo že syna z niečoho obvinila, on jej tvrdil pravdu a ona mu neverila. ale ked to vyšlo najavo že on mal pravdu, tak sa psychoška opýtala: ospravedlnili ste sa mu za to??? a ona na to že: proč bych se mu omlouvala, je to múj syn předse... a on mi řekl že vypadám jako kurva... nevím si s ním rady... ... a moj nazor na toto je taký: môjho syna som ja vychovala, tak mu verím čo mi hovorí. ak mu neverím, tak vlastne neverím sebe a svojej výchove. ak výde najavo to, že ja som mu neverila a on mal pravdu, mohla by som prehodnotiť seba a nie jeho... ved on neklamal, to ja som neverila a tak by mohlo z mojej strany nasledovať ospravedlnenie. PRAAAVE PRETO ZE JE TO MOJ SYN... ved kto mi je bližší ako moje deti??????????... a o koho sa v starobe môžem oprieť viac ako o svoje deti??? ale ked si celym životom budem budovať nedoveru v to čo som sama vychovavala, tak ako im môžem dať šancu postarať sa o mna ked im neverím???!!!!!!! ha??? okolo cudzích ludí sa ideme pokakať a obskakujeme ich a omluvíme sa im len aby nas nezavrhli a snažíme sa im robiť po vôli... a vlastná naša rodina si to nezaslúži??? a toto je systéééém... nie obsah.. "bližšia košela ako kabát" nebolo vymyslené len na hrabanie majetku... to si už len ludia teraz vysvetlili podla seba. keby mne moj syn povedal že vyzeram ako kurva, okamžite hodím tie handry do ohna a podakujem sa mu že ma nenechal vysť taku na ulicu a zhovadiť sa pred celym svetom... a aj toto je o systeme a o dôvere v to, čo som sama vytvorila... ak neverím svojim deťom, neverím vlastne sebe samej. Polarka, tvoj muž a otec tvojho dieťaťa je obeť materinskej lásky a nevyrovnanosti jeho matky. cítim a vybavilo sa mi to že ona keby mohla, tak by ho k sebe aj zamkla len aby neodišiel k inej žene. citovo ho vydiera a porovnava seba a teba a seba dava na vyššiu latku ako teba a on sa nevie odputať. ved akoby aj mohol, ked ona s nim bola viac rokov ako ty a ked mu ona nepomôže. on neni dostatočne silný aby sam pochopil že je slobodný človek a môže sa rozhodnúť sám. on sám musí precítiť či chce byť otrokom matky do jej odchodu z tohoto sveta... a potom nech sa dá pochovať aj s mamičkou, alebo si teraz hneď a sám uvedomí že len on ma v rukách svoj život a že len na ňom záleží ako jeho život bude vyzerať. s ňou len nemôže sexovať a na to si hlada ine "objekty" pokial sa on sam neoslobodí od jej vplyvu a neukáže jej svoju silu, bude stále otrokom aj po jej odchode z tohoto sveta a bude stale čosi hladať, a pokial nepochopí že to ma v sebe, do vtedy bude tápať. je to len o tom, ako ho dokáže jeho mama pustiť a veriť mu že je to silný muž schopny postarať sa o seba, alebo či chce z neho otroka seba samej. toto je jasny priklad matky, ktora nevie byť sama sebou a tým ničí aj život svojmu dieťaťu a nazýva to zotročovanie a nepustenie ho za skutočnou láskou " MATERINSKOU " láskou ... cmuk
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vyjadrim sa len k "mojmu" byvalemu (chvala Panu Bohu som zo svadby vycuvala).
Mam na to podobny nazor. Len nechapem jednu vec. Ked ju potreboval ako matku nebola schopna ho objat. Ked mu mala cosi kupit do skoly, lamentovalaaa len aby nemusela. Pritom penazi ma tolko, ze by nimi mohla tapetovat. Lenze nie pre svojho syna. Ked potreboval syn objat, ona bola ochotna objimat len svojich amantov.
No a ked konecne syn nasiel niekoho s kym by chcel mat rodinu tak otocila. Zrazu jej syn zacal chybat. Miesala sa mu do vztahu ako mohla. A ako sama hovoris - nie a nie ho pustit za rodinou.
Vobec tomu nerozumiem. Ved ked ho nedokazala objat ako maleho, preco ho odtrhala od rodiny ??? Mne to pride trocha schyzofrenicke. A co sa tyka byvaleho - jeho postoj (?) mi pride povedzme nevyspely. Lipne na vztahu ktory nie je zdravy a mam pocit, ze je aj falosny.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk tak to sa treba pozrieť na to aky mala ona vzťah so svojimi rodičmi. ak jej oni ukazovali cely život že su im prednejši cudzí ludia ako ona... a ked jej ukazali že vždy dosiahnu to čo oni chcu aj na ukor rodiny a ked si myslia že maju moc vo všetkom peniaze, tak u nich je to uplne normalne a oni si na sebe neuvedomuju tento vzorec spravania. každy si do vzťahu berie vplyvy svojej rodiny, ktoré my nevidíme a nevieme ich tak lahko odhaliť. to že píšeš že ona má peniaze a on robí všetko podla nej, tak ho vydiera. a pri tom sa mu stačí pozrieť sa jej do očí a povedať jej: ako ty naložíš so svojim majetkom je tvoja vec. ja naň nemám žiadny nárok. mám dve zdravé ruky a o môj majetok sa postarám sám. ak mi pomôžeš, dakujem, ak nie, aj tak dakujem, to ma ešte viac posunie vpred. si moja mama, mam ťa rád taku aká si,k ale teraz som už dospelý a idem si svojou cestou a ty by si ho mohla čakať niekde opodiaľ a on by mal prísť k tebe a dať ti pusu a neobzrieť sa... tam by ukázal svoju silu a nezávislosť nie na matkinej láske, ale na jej peniazoch... niekde som čítala že sa odporúča " chodiť " s partnerom-kou cca tri roky aby sa tieto vzorce ukázali. a podla toho ako reagujete na seba a na svoje " diery " a ako si ich dokážete zrkadliť a či je to láskyplné a viete sa podla toho zariadiť, tak sa aj potom da postupovať dalej, alebo skončiť. ked tvoj partner nereaguje podla tvojich očakávaní, a ty vybuchneš a nahnevaš sa za to na neho, tak to neni o nom, ale o tebe. ak toto dokažu pary na začiatku spracovať a ak maju pri sebe niekoho, komu doveruju a kto ich vie viesť, tak sa to dá poriešiť. ... jeho matka je jasný príklad hnusneho a drzého vydierania a on v čase ked sa má venovať svojmu semienku čo zasial zrazu hľadá to, čo mal dostať ako dieťa... všetko je to len na nom a jeho sile pobiť sa s tým...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach jaj ribisska. Uz aj keby sa to otocilo a on by reagoval tak ako pises, veru nedokazala by som sa vratit. Zo mna ta laska k nemu vyprchala, zostala uz len lutost a sem tam aj hnev (ktory sa snazim neriesit, lebo ma skutocne obera o silu).
Najlepsie bude to nechat tak a neriesit to. Ale aspon som pochopila to pozadie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ale zas na druhej strane, ja myslim, ze prave preto, ze som videla mnohe chyby, ktore robila moja matka a ktore robili moji rodicia v manzelstve a vzajomnej (ne)komunikacii (mozno nedostatocnej alebo do konca nedotahujucej...) , tak sa ich v buducom zivote vyvarujem (aj v terajsom sa snazim). Moj ex je takisto z nekompletnej rodiny a zrejme to vnima tak: "prezil som ja, prezije aj Kubko", ale zas na druhej strane - ma ovela starostlivejsiu mamu, ako je ta moja. Nemozeme sa vyhovarat, co sposobili nasi rodicia a zvalovat nase chyby na rodicovsku vychovu. Ano, nesieme si nieco z detstva, ale hlavy mame vlastne. Minimalne ten moj exchumaj je relativne inteligentny clovek - inteligentnejsi nez vacsina ludi, co som v zivote stretla - a ospravedlnovat jeho odutost, neprisposobivost, lenivost urobit ustretovy krok, aroganciu, absolutnu zbabelost, snahu hladat chyby vsade inde, len nie v sebe... atd (veeela zlych vlastnosti ) tym, ze chudacik nesie si z detstva svoju boliestku... Fajn, beriem na vedomie, nemal si to lahke, ale ani ja, ani nikto.
Zasa len nechapem. 
Jaj, Polarka, ini by sa na to davno vykaslali a ako sa my tu usilovne, hoci marne, snazime diskutovat. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Diskusia je vtedy zmysluplna ak nas niekam posuva .
Inak moja mamina bola z 12 surodencov ako som uz vela krat pisala. Mamu mali taku, aku mali. S tych 12 deti bola mamina jedina, ktora si povedala - moje deti budem vychovavat inak. Moju druhu tetu neratam, lebo ona je dobrak od kosti. Ona by nikdy v zivote nikomu neublizila. A dalsiu tiez nie, lebo keby ta nestretla svojho muza kto vie ako by dopadla.
Takze z 12 surodencov, vlastne 11 zivych sa nejak vydarili iba 3 dievcata a zbytok su obycajny slendiani ako babka 
.
Takze je to velmo individualne. Niekto si vie povedat "takto zit nebudem". A niekto si ten zazity vzorec spravania nesie so sebou cely zivot .
Co je velka skoda.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...súhlasím s Tebou, že je nezmysel ospravedlňovať niečie správanie výchovou rodičov- nech by už bola akákoľvek- pripadá mi to alibistické...každý človek je zopdovedný (od určitého veku-niekto od 15, niekto od 25 či 35)za svoje konanie...veď dokonca aj tu na NM bola téma o tom, ako veľmi vplýva na správanie našich detí rodina a okolie, či všeobecne ľudia, s ktorými prídu do styku...
...aj ked je naozaj dôležité všímať si partnerovo správanie v jeho rodine, pretže, či chceme alebo nechceme , prostredie , v ktorom sme vyrastali si nesieme po celý život a v určitých životných sitáciách sa naozaj správame ako keby podľa modelu, ktorý sme videli doma...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk a o to išlo. aby si pochopila že to vôbec neni o tebe. aby si si nič nevyčítala a aby si to zobrala také aké to je. je to o nom a jeho "sile-nesile" postaviť sa matke a na " vlastné" a aby zobral život a zodpovednosť za svoje činy do vlastnych ruk. on sa ešte parkrat potkne, pokial sa jeho pohár nenaplní a sam nepochopí že ked by sa mal na vlastne postaviť až po jej odchode odtialto, tak prečo potom nie hned a ju nech nechá prizerať sa... ja to tak robím s našimi a to nechci vidieť ako sa cukajú a ako sa im to nepáči a ako sa tvária že ich ja nehodná dcéra "neposlúcham" ... a ako mi stale pripomínaju ich slávu ked pracovali... /15 rokov dozadu / a ako mi pripomínajú moje nezbedné kúsky ked som bola ôsmačka... mám už 38 rokov a dve deti... hihihi hehehe hahaha... moja maminka nevníma ako si ju vážim ja, ona mi stále predkladá ako si mám vážiť. lebo ako to robím ja je podla nej nedostačujúce.. hihihi hehehe hahaha.. ... a kedže " neposlúcham" tak som nehodná dcéra... hihihi hehehe hahaha... a tu už len na mne záleží či v tom vytrvám že ja už idem po svojej lajne, alebo presedlám na ich lajnu a stratím tým samu seba... a toto je nie len o mne alebo o tvojom bio... to je vo všetkých rodinách tento prevrátený systém... cudzí su im bližší ako vlastní. vlastné deti si neváži tá stará generácia /česť výnimkám/ nevieme sa vyrovnať očakávaniam svojich rodičov a preto pre nich niesme dosť dobrí... držia sa spolu na silu a nám čo riešime naše nefungujúce vzťahy rozvodom davaju za príklad ich nefungujúce a nervózne 45 rokov skostnatelé manželstvá, kde služili svojim mužom cez den pri stole a v noci v possteli lebo to sa musí... aaach jaaaaj... Polárka, držím ti palce. rob len to čo cítiš a nie to čo by bolo vhodné pre okolie. a ešte pochop aj to, že ked si dnes sama, neznamená to že na teba niekde nečaká jeden mlady rytier, ktorý sa ti prihovorí, alebo ti niekde pomôže s kočíkom a ked v tvojom srdiečku bude priestor pre lásku a nebude tam zuuuriť hnev a nenávisť, ten rytier je tvoj... ... pokial nevystahuješ stary nabytok, dotiaľ nemôžešš kupiť nový...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk motýlik... jasné že pochopia... ja som v ich veku reagovala presne tak isto ako reaguju oni. dam jeden jednoduchy priklad. ked začneme chudnuť, tak vysledok nevidíme hned v ten den... ale až za čas... to je o trpezlivosti... že ked žena otehotnie jeden deň, na druhý deň neporodí... ved akoby aj mohla, že? ked o tom že je mamina ani netuššííí... ... to je o nevedomosti.... iba momentálnej... a ked žiačik prváčik zasadne do lavice vo svojich 6 rôčkoch 1. alebo 2. septembra, tiež na druhý deň nerapoce z knihy a nepíše rôznymi jazykmi a neučí učiteľku, ale počká čo mu učiteľka ukáže, on to skúsi a potom píše aj číta sám... to je o dôvere... ... na všetko treba čas. ak som dievčatám formulovala moje myšlienky správne, tak príde čas a im mozajka zapadne a vtedy sa im vybavím pred očami a pochopia... a to bude moja chvíľa daďakovať sa im... prečo, to tiež časom pochopíte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ale teraz, na svojej momentálnej "chápajúcej" úrovni nepochopili to predtým napísané. Myslím, že to čo si teraz vysvetlila Polárke "jej jazykom", tomu už bude rozumieť. Pekne si jej to. 
Dúfam že ma teraz Polarka a ostatné dievčinky nezabijú Ja iba v dobrom dievčatká. Všetci sa vyvíjame (vrátane mňa). Mám vás rada.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk motýlik, ved sa zamkni... hihihi hehehe hahaha...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Motylik
Ach jaj motylik. Myslim, ze ty nechces pochopit. Neexistuje jedna univerzalna a prava pravda, ktora stoji nad ostatnymi "pravdami".
Mam uplne iny nazor aj na to ako to teraz napisala ribisska (dokonca mam pocit, ze to zobrala z uplne ineho konca ako som to mysleal ja). Ale naco to tu omielat. Respektujem, ze ma na to svoj nazor a tym to hasne.
A zabijat ta rozhodne nemienim .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Konvalinka to je iný "rozmer" vďaky a pochopenia...Slovíčka sú slovíčka, ale ťažko nimi niekedy vyjadriť posuv do "iných sfér myslenia a cítenia".Manžel mi asi pred dvomi týždňami povedal, že sa musíme posunúť vpred a teda cestu posunu vidí v rozvode.Doteraz som to všetko vnímala tak že ma to zraňovalo, ubližovalo...a zrazu som si po jeho slovách hrozne, ale hrozne poplakala, mala som pocit, že takú beznádej som ešte necítila.Nie pre jeho návrh rozviesť sa, ale pre seba samú...A zrazu mi to došlo a po pár dňoch mi bolo krásne...Došlo mi, že už mi nemože viac ublížiť...a došlo mi že on mi vlastne vobec ani neubližuje a ani mi neubližoval...To čo mi najviac ubližovalo a zraňovalo ma boli moje očakávania a túžby...Možno to vyznie neuveriteľne, ale konečne cítim lásku...lásku ktorá nepýta, lásku ktorá nežiada, lásku ktorá sa necíti zraňovaná...Nemám potrebu mu povedať ľúbim ťa...ja ho proste ľúbim, ja to chcem nechať plynúť...Neviem ako sa zachová moj manžel,ale mne je konečne dobre...A je to veľmi ťažko vysvetliť...len zrazu cítim radosť, silu, energiu...Je to trošku o inom ako povodná téma, ale zároveň je to o tom ako sa človek može na isté veci dívať inak a ako mu pri tom inom pohľade može byť lepšie...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk klodik, ked niekde niečo vrie pod pokličkou, tak musí prísť chvíľa ked to vyvrie, aj sopka vybuchne, jebák praskne a vytečie hnis alebo pri trení vzniká teplo... toto všetko u teba vyvrcholilo plačom. dakuj za ten plač, očistila sa ti duša a preto ti zostalo krásne. už ju prestalo ťažiť to čo predtym. pozri si tento link http://osho.tady.info/osho/promluvy/ ... tam isto najdeš to čo bude tvoja dušička potrebovať. tvoj muž sa chce pohnuť dopredu a povedal ti niečo čoho si sa bála. to ťa sklučovalo a deptalo. zrazu ti to povedal a ty si sa uvolnila a dala si zo seba dole brnenie. a zistila si že sa aj tak dá. a že človek nemusi mať svoju dostojnosť len preto, že ona stojí na jeho partnerovi, ale že tvoja dostojnosť zavisi len a len na tebe samej. pozri si to a prijmaj čo ti život dava. kde niečo končí, lepšie začína. teraz je len na tebe aby si si to začala všímať že si sa dostala na križovatku. teraz je len na tebe ako to všetko precítiš a ktorou cestou sa dáš. a už ked len to zistíš že tu ide o nové možnosti a nie o koniec máš vyhraté
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no ja padam na zadok .. kecam, lezim na bruchu kto tu vsetko necita Osho-ho Mne dosla dnes dalsia jeho kniha, uz sa tesim.
Klodik, ja veru nerozumiem presne tomu, co sa u sa stalo a ako presne prezivate danu temu, ale nevadi ....
Len som chcela, ze tie radostne pocity, mozno nie su len laskou k jednej osobe, mozno to je taky stav, co ta moze spravadzat aj trebars cely zivot, bez nejakeho vazneho dovodu. proste sa rano zobudis a mas telo plne endorfinov ... ja to tak sukromne volam
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk laska, pozri si moju stranku. ja chodím do lažian baghatovi do shangri-la... priamemu žiakovi osha. už aj od neho mam prečitanu knihu. teraz pojdem 16.maja do lažian. taaak sa teššííím....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak toto mne zas vobec nesedi, nejake skupinky, vodcovia, na to som ja asi este nedorastla .... hmmm, ani zatial nechcem dorast.
Maximalna osobna originalita je mi ovela sympatickejsia (nevylucujem ani tapanie v hlbinach .... ale co na to, ked sa bavim ). Ale samozrejme proti gustu ziaden disputat
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk hihihi hehehe hahaha keby si čitala osha pozorne, vedela by si že tam žiadne skupinky nemexistuju ale podporuje sa osobna originalita. bhagat je priamy oshov žiak a osho nikdy nerobil veci, na ktorych by vyrovnany človek zostal závislý. ale ako si napísala, proti gustu a tak dalej...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no ved prave! to mi je jasne, osobna originalita, tak som to aj myslela.
skutocme netusim, co to ale potom znamena navstevovat jeho ziaka .... co tam vlastne robis ? nieco rozoberate, pytas sa ho na nazor ? Ci ?
no lebo k tomuto bodu som neprisla ... ze by som nejako tuzila osobne vidiet nejakeho Osho ziaka .... plnne mi postacuje citat tie knihy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk niektore veci si proste nestačí len prečítať. je dobré ich aj precítiť. teda aspon ja to tak mám
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
svetlanka tie radostné pocity sú zo mňa samej...Z toho, že manžel bol zaľúbený do kolegyne...s tým sa dá rôzne vyrovnať alebo aj nevyrovnať...ja som sa s tým ako tak vyrovnala- povedala som si že ho ľúbim a hotovo...ale stále som mala v sebe istú bariéru...bariéru,ktorú vlastne vytvoril manžel...ale ja sóm v nej pokračovala/často som bola uštipačná, často som si pestovala pocity krivdy a potom napríklad keď ma pozval do kina, tak som mu povedala, že s ním nikam nejdem/, no proste trucovala som kde sa dalo a mala som pocit, že si to manžel zaslúži...Lenže "zrazu" som sa akoby oslobodila od takýchto blbých detinských pocitov, ktoré sú možno v danej situácii pochopiteľné, ale mne v podstate už nič nehovoria...Vybrala som sa cestou kde už nič netreba oplácať, kde sa nemusím odúvať, kde nemusím parterovi dávať najavo ako blbo sa on zachoval...zrazu je to čisté ako na začiatku, síce s poznaním, že môže môj partner konať úplne inak by som si to ja predstavovala...a hlavne je to moje víťazstvo-sa na to pozrieť inak...A viem že podobné bariéry si vypestoval aj môj manžel...a som veeeľmi zvedavá ako si s nimi poradí on...či to bude opäť fungovať ako kedysi.Že keď sa jeden z nás pohol vpred tak sa s ním pohol aj ten druhý...jednoducho preto lebo to aj ten druhý tak cítil- pohnúť sa vpred a nie preto lebo jeden z partnerov si to trucovaním vynútil...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Klodik
napis o netrucovani v manzelstve knihu a vtisni ju do ruk kazdej mladomanzelke, kt. stretnes
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hm svetlanka- čo mladomanželke??? Ale aké je to ťažké netrucovať keď chlap doma "sníva" o inej
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nikdy som u seba nepozorovala sklon niečo riešiť trucovaním...až do osudného dňa keď som sa dozvedela, že skvelá koloegyňa je proste skvelá kolegyňa...potom sa začali so mnou diať čudné veci... a manžel len krútil hlavou a tvrdohlavo tvrdil, že už to nie je to čo to bývalo...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nooo, uz som mala zopar razy pokusenie napisat,co by som urobila keby .... ja som strasna, ja by som ho nechala ist (asi) a on to velmi dobre vie 
inak dobre to elin napisala, aj som nad tym potom premyslala, ked som to odoslala ... ono trucovanie ako take je podla mna dost velky vseobecny problem. Nie som statsna, lebo xyz a budem toto robiet napriek .... Blazniva predstava. Ja som tiez kedysi trucovala, aj s manzelom, o blbostiach ... dnes mozno tiez este trucujem, len to nevidim ale uz aspon viem, ze trucovanim nic nodosiahnem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... a keby sme sa netrucovat (a nielen v manzelstve) naucili vsetci... to by este len bol raj na Zemi...
viem, utopia,... ale ked ja tak rada snivam o tom, ako zijem medzi ludmi, s ktorymi si rozumiem, v prostredi, kde sa vzduch da dychat a voda pit bez umeleho "cistenia"... a kde sa deti mozu rozpravat aj s cudzimi dospelakmi, lebo nikto nikomu neublizuje...
asi je fakt piatok a mala by som sa cez vikend riadne vyspat...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jo, jo, jo keywestík...nechcem škatuľkovať a vtesnávať sa do nejakých predstáv...ale podobne to asi cítil aj môj manžel...pretože aj on si veľa poplakal a v podstate nám bolo spolu dobre, len on mi stále opakoval, že to už nie je také aké predtým...a v podstate sa nechcel a ani náš vzťah nechcel tlačiť do toho aby sme boli spolu kôli deťom, či pre iné rozumné argumenty...a ja ho zrazu chápem...a viem že ak tento môj terajší "stav" osloví aj jeho tak budeme ďalej kráčať spoločne...a ak nie tak to vôbec nevadí...Ono to stále len a len bublalo...zrejme preto lebo som dosť tvrdohlavo odmietala pozrieť sa na to z inej strany...manžel mi len stále hovoril, že to nie je tak ako to ja vnímam´...ale nevedel mi to viac vysvetliť, jasnejšie priblížiť...lenže ja som to vlastne doteraz nechcela...ono je to asi tak, že som doteraz odmietala byť tá ktorá to môže pochopiť a môže sa podeliť s vlastným manželom o túto skúsenosť...doteraz som bola tvrdohlavá a odmietala som sa niekam posunúť...lenže on je chlap- a z týchto akoby dvoch svetov,v ktorých človek musí hľadať rovnováhu on skôr rozumie a je mu bližší ten svet matérie a on je ten na koho pleciach leží to aby sme v pohode jestvovali uprostred tejto "bláznivej a náročnej" džungle a fakt to robí dobre...a zrejme ja som tá ktorá má väčšie predpoklady vedieť, vidieť a chápať širšie súvislosti nášho duchovného bytia, ale tiež mám zrejme ten väčší predpoklad sa s týmito skúsenosťami aj podeliť a neodmietať to preto lebo kedysi dávno to manžel nechcel brať príliš na vedomie a počúvať čo sa snažím povedať...koniec koncov, to že nepočúval, že sme sa nepočúvali nám ublížilo vzájomne...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
klodik uplne ta chapem viem o com pises...aj rozvod moze znamenat krok vpred...a ak to pochopia obaja tak to povazujem za rozumne riesenie...u nas to pre man znamena milovy krok vpred pre mojho ex to je ponizenie..ale to je uz vedlajsie....pekne si to napisala...aj aj to tak citim...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nemam viac slov a prajem celej vasej rodinke vela vela krasnych spolocnych chvil. My sme tiez stretli cloveka, ktory ma tak velke srdiecko ze sa mu ta zmesti nie len ja ale aj moje dvojcata, ktore uprimne lubi a miluje.