Vianočný príbeh 3 - Nereaguje

"pip, pip, píííp"

"Pani! Počujete ma?! Haloo!Pani, počujete ma?!"

Čo po mne preboha huláka!

"Pani! Počujete ma?! Pani, počujete ma?!"

Jasné že ťa počujem ale prečo preboha po mne kričíš!

"Pani, viete ako sa voláte?!"

A tebe je načo vedieť ako sa ja volám???

"Pani, počujete ma?! Viete ako sa voláte?! Môžete mi povedať ako sa voláte?!"

No ja netuším načo ti je vedieť ako sa volám ale som Monika...som Monika a je mi fest zima... Monika...vlastne sa mi to meno nikdy nepáčilo. Akoby ani nebolo moje. Akoby nebolo pre mňa vymyslené, akoby to meno na mňa nečakalo...vlastne ani nečakalo... To mi dali v nemocnici keď sa ma biologická matka vzdala... Ale moji skutoční rodičia ma milovali a s ich synom sme boli vždy ako skutoční súrodenci. Nikdy nerobili medzi nami rozdiely. Vždy všetko kúpili dvakrát, vždy ma objali tak silno ako aj Riša. Ako aj môjho brata Riša... A aj sme rovnako dostávali po riti. Pamätám si keď som Riša presvedčila že jazero pod dedinou je isto iste už zamrznuté a môžeme sa na ňom šmýkať. A ono až tak zamrznuté nebolo! Išla som prvá, bolo počuť pukať ľad ale neznelo to nejak hrozivo, šla som ďalej, Rišo za mnou. Ľad praskol, noha sa preborila...aj teraz cítim ten chlad ľadovej vody... Rišo ma hneď začal ťahať za ruku...

"Pani, ako sa voláte?!Povedzte ako sa voláte!"

On je asi hluchý! Veď vravím že Monika a je mi zima a už mi daj pokoj!

"Pani viete povedať aký je dnes deň?!"

Samozrejme že viem povedať aký je dnes deň! Pondelok je! To viem úplne na sto percent pretože už túto nedeľu príde Michal! Len môj Michal! Hnevá sa keď mu hovorím Michal. Mne sa jeho meno strašne páči. Aj tak mu hovorím väčšinou láska, zlatík, ...Rišo nás zoznámil.Boli spolužiaci na strednej. Ale nie, nebola to láska na prvý pohľad.Michal mám babu.Mal ich vlastne viac a tak mu to vyhovovalo. Baby po ňom išli ako po údenom. Doslova sa mu hádzali pod nohy. Pekný bol, to áno.... Ale ja som ho veľmi dlho videla len ako synáčika zazobaných rodičov...rozmaznaného chalana s neprimerane vysokým egom. Až keď ma vzal Rišo na chatu čo si robili s pár spolužiakmi a spolužiačkami, až vtedy som...

"Pani počujete ma?!Vnímate ma?!"

Akože čo ešte chceš?! Na všetko som ti odpovedala! Som Monika a dnes je pondelok! A je mi strašná zima...ako v dome. Ale vydržíme to. Spolu, hoc ďaleko od seba, to vydržíme. Vydržali sme už rok, dva roky vydržíme a budeme mať prerobený dom, budeme mať krásnu veľkú záhradu a budeme mať dievčatko a chlapčeka a budeme chodiť spolu na výlety a na dovolenky k moru... Keby si nevzal Michal mňa ale nejakú pipku z lepšej rodiny, rodičia by mu pomohli s peniazmi.Ale s našou svadbou nesúhlasili. Nikdy ma nemali radi. Keď je Michal doma, ideme ich pozrieť na chvíľku. Chovajú sa ku mne slušne, to áno, pozdravia, spýtaju sa či si dám kávu ale ja viem že ma len trpia.Oni chcú byť so svojim synom. Počkám vždy na tú kávu, vezmem si ju vonku, vyfajčím pri nej tri cigaretky a je akurát po návšteve... Keby si vzal Michal inú ženskú za manželku, nemusel by chodiť zarábať za hranice, mal si ako v bavlnke.Nemusel by rozmýšľať na čo použiť peniaze ako prvé...

"Pani, nebojte sa, sme tu!Trošku to trvalo ale museli sme odstrihnúť dvere...!"

Prosím?Ja si už naozaj myslím že ľuďom šibe...to čo mi tu ten rozpráva o strihaní dverí?

Keď sme kupovali domček, Michal niekde zohnal obrovskú červenú látku a predok domu tou látkou akoby previazal a na dvere dal obrovskú červenú mašľu! Hej, bolo to tak mocne gýčové, až to bolo romantické... Pozerali sme sa na ten domček spolu z cesty a mne sa kotúľali obrovské slzy po tvári a keď som dala Michalovi pusu, nechcela som sa od neho odtrhnúť...pery sa nám stále dotýkali a ja som ho chcela dýchať, cítiť...

"...na tri!Raz!Dva!Tri!Asi dvadsaťpäťročná žena...polytrauma...nereaguje..."

Prosím? To bolo o mne? Čo je polytrauma??? Akože nereagujem? Na všetko som odpovedala!Ešte som vám aj viac porozprávala!Len mi je strašná zima...

"...hlásim jedna osoba vo vozidle, vozidlo mimo vozovky pod zrázom v potoku, bolo potrebné vyprostenie ženy z vozidla, po celý čas nereagovala, odovzdaná ZZS..."