Volím, volíš, volíme

Tak už je to zase tu. Obyčajný človek stúpa na cene a stáva sa viac než dôležitým. Dôležitým pre politikov, ktorí sa predháňajú a doslova sa idú zabiť o jeho volebný hlas. Sľubujú nesplniteľné a motajú medové fúzy pod naše nošteky. A my - obyčajní ľudia - voliči, sa máme rozhodnúť, ktorej strane svoj hlas odovzdáme. Rozhodujeme sa na základe rozumu a zdravého úsudku a niektorí aj na základe predvolebných politických kampaní a kvetnaných sľubov. Z našich politikov sa počas predvolebnej kampane stávajú nielen dobrí herci, ale aj výborní speváci. Ich vľúdne a umelo krásne a šťastné tváre na nás pokukujú skoro z každého bilbordu.

Minule som sa naozaj pobavila, keď v jednom nemenovanom obchode sa rozdávala kávička nakupujúcim voličom. Heslo znelo: "Vypite si kávičku a voľte osmičku!" Inde sa zase rozdávali perá , či tričká s logom tej či onej politickej strany. Ach, akí sú tí naši politici štedrí a ako nás majú radi. Rozdávajú nám prezenty a pri toľkej radosti a eufórii si volič ani neuvedomí, že to vlastne rozdávajú aj tak z nášho.

Zásadový volič si neprosí ani kávičku, ani tričko a ani pero, ak na ňom nie je logo strany, pre ktorú sa rozhodol a ktorá sa teší jeho priazni.

Prefíkaný volič zoberie pero, vyberie z neho tuhu, ktorú si nechá a pero s logom bachne do koša. Na jeho úsudku a rozhodnutí to aj tak nič nezmení.

Vypočítavý volič do seba kopne kávu, zoberie pero i tričko a vraví si: "Ber, keď dávajú!" Nakoniec sa aj tak rozhodne len a len podľa svojho vlastného vedomia a svedomia.

Nerozhodný volič by sa mohol dať zlomiť a vyberie si stranu, vďaka ktorej si pochutil na lahodnej kávičke , alebo dostal iný prezent. Je jedno aký, hlavne že bol grátis

Dnes nastal deň D. Ideme voliť. Každý sám za seba a každý na základe svojho rozhodnutia. Či už je rozhodnutie ovplyvnené milými tvárami politikov a ich sľubmi a darčekmi, alebo je to čisto vec vlastného rozumu a presvedčenia.

Skrátka, dnes si môžeme zase raz po štyroch rokoch vychutnať svoju chvíľku slávy a pocit dôležitosti. Dnes máme svoj deň, dnes sme my hrdinovia pre politikov viac, než oni pre nás. Dnes má náš hlas cenu zlata. Tak poďme do toho! Veď takáto možnosť sa nám zase až tak často nenaskytuje. Ďalšie štyri roky náš hlas zase už nebude nikto počúvať.

Nie som politicky zdatná, politika išla vždy tak trochu mimo mňa. Nechcem tu mudrovať a ani moralizovať. Je to iba môj čisto súkromný názor na pravidelné divadlo politikov, keď si potrebujú udržať svoje korýtka.

To je všetko. Končím. Musím ísť. Idem si aj ja vychutnať svojich päť minút slávy.