Som zúfalá

A porozprávať sa s chlapcom ste už skúšali? Bolo by dobré vyzistiť priamo od neho, vlastne že aký problém má s vašou dcérou.

tiez som za porozpravanie sa s chlapcom, ale rozhodne v pritomnosti jeho rodicov. Ak sa to da, bez zbytocnych emocii, racionalne, so snahou najst problem, nie na seba utocit. Ak by sa aj k tomu chlapcova mamicka uchylila, pokuste sa nenaskocit jej na to a reagovat rozumne.
My mamy sme na svoje deti citlive, tak ty ako aj chlapcova mama a ona sa sprava zjavne ochranarsky, emotivne.
Eva

Ja by som sa porozprávala s vychovávateľkou. V prítomnosti mojej dcéry, chlapca a jeho matky.
Daduša, držím päste, nech situáciu vyriešite.

tento problem, som mala aj ja som synom a jeho spoluziakom. Syn denno denne sa stazoval,tak som si stopla aj inych spoluziakov, a opytala sa na viac nazorov. zistila som, ze moj maly nie je sam, ktorý ma s dotycným prolém. Spravila som jedno" Išla som po vyučovaní za triednou učiteľkou, rozpovedala čo a ako, a ona sama mi navrhla, že sa stretneme zatial iba rodičia a ona a povieme si kde je problem, pretože aj učitelia si kopec veci všímaju. Tí jeho rodičia najskôr odmietali prijať akýkoľvek názor, ale na všetko sú vždy svedkovia. Deti aj učitelia potvrdili pred nimi, že moj syn nie je ten, ktorý vyrýva. Taktne som ich upozornila, že ešte raz sa to stane, a pojdem s tým ďalej a budem žiadať na ich syna posudok od psychologa, pretože ja si dieťa nenechám zničiť. Od vtedy som žiadny problém nemala, a ten chlapec už dal pokoj aj iným deťom. Netreba sa báť, a hlavne urob pre svoju dcéru maximum, aby si raz neľutovala. A neriešila som to pred deťmi, aby nemali z toho ešte vacsiu traumu. Stanovili sme si pravidla a tie funguju. Nekričala som, ani som nezvýšila hlas, len som im jasne a stručne naznačila, že pokiaľ ich syn nezvláda základy slušného správania, tak nech mu teda nájdu školu , kde mu to budú tolerovať.A hlavne, nech sa vžijú do situácie opačne, teda ak by ich synovi niekto takto psychicky ubližoval. Držím ti palce, a neboj sa. Tvoja dcera potrebuje pomoc teraz hneď. Nič jej nehvor, ale daj si v prvom rade stretnutie s triednou a môže tam byť kľudne aj riaditeľka. je to vec, ktorá sa týka v prvom rade ich, pretože pokiaľ sú deti v škole, tak nahrádzaju v podstate aj rodičov. Pokiaľ nepochodiš v škole, vyhľadaj detského psychologa, a popros o radu ako dalej.

no moje nervy! Z toho čo tu dadusa opisuješ, tak mám pocit, že v prvom rade by sa mala dať matka po psychickej stránke do poriadku!!!!To mi pripadá, akoby koreňom všetkých tých problémov bola práve ona. Určite svojimi rečami privádza syna do situácie, kedy musi konať tak, ako koná. On sa možno v podstate len bráni, a tým ubližuje vašej dcere. Ale je dobré, že sa to niekam pohlo. Teraz aspon vidi, ze naozaj tuto situáciu budes riesit a mozno uberie zo svojho chovania i ona. Deti okukavaju chovanie od rodicov, a pokial on doma vidi nejaké problemy, tak sa mozno týmto chovaním aj buri, ale to by si tiez mohli zobrat na starost vychovavatelia a socialka.Urcite v ich rodine nie je vsetko v poriadku. Tak ti drzim palce, a teraz malu pozoruj a vela sa s nou rozpravaj, a hlavne jej daj pocit, ze tebe sa moze naozaj zdoverit uplne so vsetkym.

Odchyť si chlapca a zmasti ho. Možno to už dnes není trend. Ale mala som taký podobný problém a lahko som ho vyriešila v škole v šatni z pár fackami a ešte raz tak uvidíš.držím palce.

Jeej Daduša, nedaj sa a palce držíííím.