Tehotna?A kde su tie vybuchy stastia a radosti?

Myslím, že strach je tu na mieste.

Ja ke´d som zistila, že som znova tehotná /dcérka mala vtedy 7 mesiacov/, nevedela som čo mám robiť.
Strach, neistota, zovretý žalúdok, bolo mi stále do plaču, nevedela som sa s tým spočiatku vyrovnať. Postupne som si hovorila, že to nemôže byť až také strašné. Veď už koľké mali detičky hneď po sebe, a zvládli to. Vtedy som si začala vsugerovávať pocit, že aj ja to nejako zvládnem, a začala som sa na maličké tešiť. A potom prišiel 1. ultrazvuk na ňom milý pán doktor len tak letmo zažartoval: maminka budeme dvojičky hahaha len žartujem.
Kukal asi tak ešte 5 minút na ten monitor, zavolal sestričku, aby sa prišla pozrieť. Pýtam sa, či sa niečo deje. A on na to: Prepáčte, ale fakt tam sú dvojičky nezmohla som sa na nič iné len že či tam teda nie je ešte aj ´dalšie a oči mi zaplavili slzy. Nie slzy šťastia, ale strachu, beznádeje, bezmocnosti. ako to vezme manžel /tiež nebol nadšený, že budeme mať ďalšie bábo/, ďalej naši, lebo sme u nich bývali. Ke´d som však šla domov, prichytila som sa, že sa vlastne usmievam. ja som sa začala na tie malinké červíčky v mojom bruchu tešiť.
Strach z budúcnosti tam bol stále, ale bola tam už aj radosť. A teraz majú červíčkova už o pár dní 7 rokov.

Pre vás je to nové, nečakané. Ešte si možno ani neuvedomuješ/te, aká úžaasná vec sa vám pritrafila.
neboj zvládnete to

Ahoj. Ja som svoje tehotnstvo plánovala. Aj keď som bola prvé dva týždne po pôrode v depresiach, zvládla som to. Mala sa narodila keď som mala len "24" a môj manžel 35. No spolu sme to zvládli.
Je otázne, či máš v priateľovi plnú podporu keď si bábo necháte. Pretože slobodné mamičky to majú v dnešnej dobe naozaj ťažké.
A nad tým tvojim vekom by som si nejak nelámala hlavu. Dnes je to "moderné".
Nech už sa rozhodneš akokoľvek je to len na tebe. Ber to ako plod vašej lásky. Držím ti palce a nebuď smutná, veď život je krásny.

...nový život je zázrak...
neuvažuj príliš(viem že je to ťažké), je to príliš čerstvé, možno trochu "nečakané"...ale určite tá radosť príde, možno nie taká euforická ako čakáš, ale ver, že deti to niesú starosti, finančná nároky, deti sú našim naplnením
je to tak ako má byť
..ja sa už teším na tvoje dieťatko

Ahoj Rosalinda,neboj sa nebudes nanicmama...Uz len tym ze si pisala,ze si vzdy dieta chcela mat...Pripomenula si mi ako to bolo s nami ,ked sme sa"dozvedeli"ze som tehotna,tiez sme od radosti nevyskakovali,ale pamätam si ze sa mi vtedy uz srdiecko rozbuchalo...U nas to bolo takto pretoze:tiez neboli sme najmladsi-obaja,tiez sme boli zvyknuty na zivot bez dietatka,po tej financnej stranke problem nebol,to skor nasa pohodlnost,zvyk,egoizmus,tiez strach ...Moj majdrahsi tiez nereagoval najradostnejsie...Tiez sme uvazovali,rozmyslali co dalej,mali chaos v dusi-obaja...Myslim si ,ze kazda zena je typ na materstvo,je to dane prirodou,len kazda je rozdielna matka vo vychove a tak...Aj hormony zacali v tebe uz pracovat,obavy pocas tehotenstav ma kazda,ale ako hovorim to su tie hormony.Rosalinda moja rada pre teba je,nechajte si dietatko,budete stastny!Poriadne sa porozpravajte spolu s priatelom,o buducnosti,pocitoch.Nezabudni na svoju rodinu,rozpravaj sa s nimi so svojou mamou,otcom,tvojimi najblizsimi,aj priatelkami.Mne vtedy pomohli velmi,tiez ma uistili,ze to zvladnem,zvladneme.Dobre ze si aj tu na "nanicmame "napisala,je tu vela skvelych bab,co ta podrzia .Zena ,ked sa stane matkou,zmeni sa jej svet,stane sa krajsim,plnohodnotnejsim,zmysluplnejsim.Pocitis obrovsky naval Lasky,dieta ta naplni najcistejsou Laskou,tvojho priatela tiez,pretoze sa stane otcom...Pisem ti ako to prezivame my tiez s priatelom.Viem ako to je na Slovensku s financiami,pises,ze po financnej stranke mate tiez obavy.Viem ze peniaze su velmi dvolezite,ale nie su vsetko...Rodina vam tiez moze pomost.Ak je medzi vami Laska,zvladnete vsetko,ver mi.Prajem ti,vam aby ste sa spravne rozhodli,aby ste boli stastny

Milá Rosalinda.
Dieťa je dar, ktorý nedostane každý. U mňa boli obdobia, keď som si naozaj myslela, že sa zrútim. Hovorí sa totiž, že pri prvom sa učíš a s druhým to všetko zvládneš v pohode. Ja som sa naozaj pri prvom učila. Ale zvládla som to.
Tak už ,. Mať dieťa je nádherné. A dúfam,že nebudeš naň sama. Keď budeš vedieť názor tvojho priateľa daj vedieť.

Práve dnes som kecala s kamarátkou-vydala sa /MUSELA/ a až porodila tak sa ide rozvádzať-totižto otehotnela napriek antikoncep. spolu s priatelom bola v zahraničí -bola rozhodnutá že si to bábo da zobrať-necítila sa na to byť mamou...no priateľ nesúhlasil-tak sa zobrali...malú ešte nevidel /a už má skoro 3mesiace/ Začali už počas teh. nezhody tak sa rozvádzajú...Čo som tým chcela povedať??????????....že až sa pozrie na to malé tak koľko krát si až poplače pri pomyslení že si ju chcela odobrať....je sama-bez partnera a o financiách ani nehovorím... ..no teší sa že má tak krásne bábo!!!!!!!!!!!!!!!!!!Za to jedno môže manželovi poďakovať-za nič iné!!!!!!!
Je to čerstvé-ako tu už bolo napísané-ale tá radosť ešte len príde Možno nemám taký vek aby som ti mohla radiť/28/-môžeš si povedať....ale .....nechaj si to bábo!!!!!!!!!...ono za nič nemôže...!!!!....2krát som potratila-viem čo so prežívala či niekedy otehotnejem...a teraz mám krásneho chlapčeka /Kristián-mám tu aj foto/....a nemenila by som za nič na svete!!!!!!!!!!!!!!!!!!Keď sa pozriem na tie okále ako vie sladko spinkať a tie malé ručky.....len sa zadívať do tých očí a človek ma "nebíčko v srdiečku" ..Viem že je to napísané tak miš -maš,ale hádam vieš čo som tým chcela povedať....

P.S ak môžem byť drzá-skús nájsť foto môjho drobca a potom mi daj vedieť...a nájdeš tam aj mnoho krásnych detičiek....

...pohľad dieťaťa...je niečo tak krásne...a až sa pozrieš do očí toho svojho!!!!!!!....budeš tá najšťastnejšia mama na svete!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Pri druhom tehotenstve som vedela hneď, že som v tom. Žijeme tu na SK, muž bez práce a navyše nevie ani slovo po slovensky. Ja bez práce, zúrivo hľadajúca až konečne v druhom mesiaci tehotenstva som sa zamestnala (nie na dlho). Muž našiel prácu tiež. Ale nebolo mi všetko jedno. Nedokážem sa poriadne postarať (finančne) ani o jedno dieťa, čo budem robiť s dvoma? Neviem. Krpatá má 1.5 a jesť zatiaľ máme čo každý deň. Moc do budúcnosti sa nedívam.

Rosalinda, ja ťa chcem povzbudiť, dievča. Ja vo svojom živote nemám nič vo svojich rukách, nech sa akokoľvek snažím a robím čo môžem, nič sa nehýbe. Nebudeš to mať ľahké, ani doteraz to možno nebolo med lízať, ale bude to už iné. Hneď ako som vycítila, že som tehotná som si opakovala: My (aj ďeťúch v brušku) to zvládneme!

Rosalinda ZVLÁDNEŠ TO. Prajem ti, aby si našla tú silu, pobiť sa so životom za svoje dieťa.

Rosalinda,nechaj si to uležať v hlave,myslím,že prvotná reakcia býva šoková a u viacerých.Keď ten šok prejde / človeku víri hlavou tisíce otázok/,tak potom na tom budeš minimálne o polovicu lepšie,naozaj.Predsa,je pred človeka položená veľká zodpovednosť a to,že to takto píšeš,že si len zaskočená,nič inšie.Uvidíš,že za chvíľu sa začneš tešiť.Ja som bola vydatá,keď som otehotnela a predsa to bol šok,tie tisíce myšlienok,tešila som sa bála...Ako píše Kačeana,pohľad Tvojho dieťaťa,nie je nič krajšie........

Rosalinda,
ja som dietko neplanovala. ked som otehotnela mala som novu pracu, byvala som 300 km (pre niekoho vela, pre niekoho malo) od rodiny. na private so mnou dve baby - jedna neplodna a ta druha prehrala sud s muzom a on jej to dieta vzal z opatery(prikladna maminka, no v tom case bez pomoci kohokolvek a bez peniazkov). moj priatel byval na intraku, chodil do skoly a mali sme nezhody. prvy mesiac som si ani netrufla spravit babytest, dufala som, ze na meskani ci vynechani sa podielal stres a choroba, chudnutie. babo sme prijali rozpacito, no o potrate sme ani jeden neuvazovali, ten pocit ze budeme mat dieta nas zomkol dokopy.

mala som strach ako to bude s peniazmi, nasim vztahom, mala som vycitky este aj voci spolubyvajucim - ja idem mat babo len tak, neplanovane. oni o tie svoje prisli. a hlavne co si ja pocnem s novym zivotom. napokon som s dietatkom u nas doma, ma dva roky, byvam s maminou a bratom, strecha nad hlavou, jest mame co i do coho nohy obut. ocino nas chodi pozriet ako mu vyda cas - 300 km je na par hodin cesty. nie sme uz spolu, no prcka lubime, tesime sa z neho. sem tam sa idem zblaznit - hlavne zo seba a vtedy ma to moje male pride zachranit " mama nepac, neni boo, nepac" ... hm, keby to slo hned by som sa teraz dala nahovorit na dalsie

ahoj Rosalinda....neviem, ci moj prispevok nebude vyznievat chaoticky....dcerka konecne spi a ja neviem, ci skor varit, zehlit, ci rychlo zistovat dopravu domov, ci dat si salku caju a konecne relaxovat....

Bola som vydata doma na SVK, nebudem teraz rozoberat pre aky dovod sme sa po 5 rokoch rozvadzali. To uz som bola v Anglicku, moj ex mal svoju lasku a ja priatela-moslima. Nasi stale dufali, ze sa znovu dam dokopy s mojim exmanzelom, ktoreho mali velmi radi...a svadba v kostole.
Bola som s mojim priatelom asi rok a pol ked som zostala tehotna-ja stastna prestastna, on rozpacity a v soku....Ked som zavolala nasim radostnu novinu,(mala som 30ku na krku) moja mama, ze ci som sprosta, docista osprostena..... /To uz stretli mojho draheho, pacil sa im aj napriek jazykovej bariere/. Mama to nejako rozchodila, nemala na vyber.....ha,ha. Ked sa narodila dcerka, prisli k nam na 2 tyzdne, mojej mame som pripomenula jej prvu reakciu, tak mi povedala iba prepac.....Dcerku zboznuju, aj ked sa vidime 1-2x do roka....
Co sa tyka priatelovej reakcie....uuuffff...dni, kedy lezal na posteli s pohladom do neznama....Vzdy sa chcel ozenit s babenkou z jeho krajiny a zrazu....a ja som tak velmi chcela, aby bol stastny a tesil sa aspon trosku so mnou. Kolkokrat som mala v plane vsetko nechat, zbalit sa a ist jednoducho domov a zvladat to sama s babatkom....Drahy sa rozkyval, ked uz nie len moja ale aj jeho rodina sa zacala pytat, ake mame plany. Brali sme sa, bola som v osmom!!! mesiaci tehotenstva ....
Manzel dcerku miluje, je uzasny starostlivy otec, zmenil sa na nepoznanie ....hoci po jej narodeni prvych mozno 6 mesiacov sa este spamataval z reality. Aj ked to medzi nami miestami skripe zasluhou rozdielnych povah, kultury, jazyka, nazorov a neviem coho vsetkeho, myslim, ze to zvladame. Inac cakame dalsie babo, som v siestom mesiaci...

Rosalinda zvladnes to, aj ked reakcia priatela a rodiny mozno nebude perfektna. Dieta je uzasny dar, prides na to, az ked si ten maly ukricany uzlicek budes drzat v naruci. A budes vediet, ze tie starosti okolo tehotenstva stali za to...drzim palce

Rosalinda, nemas vacsi strach len z toho, ze partnera to "nenadchlo" tak, ze by ta nosil na rukach? Pisem ti to preto, lebo ja si viem presne predstavit, ako by to momentalne prebiehalo u nas.. tiez mam strach zo vsetkeho, co si napisala, ale myslim si, ze najviac mam strach z toho, ze by som momentalne poloviciaka nevidela skakat 3 metre od radosti, kedze sa stale sam chova ako velke dieta.. a toto je mozno to, co nas strasi najviac, alebo nie? Kazdopadne ti drzim prsteky, vek na to mas a ci je priatel cudzinec alebo nie, to je jedno, tieto otazky budes riesit postupne a casom.. aspon ja si to tak hovorim Drz sa!

Ahoj Rosalinda.
Presne viem ako sa cítiš i keď každá skúsenosť je iná, svojim spôsobom. My sme mali po svadbe,keď sme sa začali snažiť o bábätko, veľmi som po ňom túžila, naprv ja, manžel nechcel, potom on a ja som nechcela, až prišiel čas a chceli sme obaja.
Nedarilo sa nám hneď, začínala som byť zúfala, hlavne,keď všetky priateľky mi v šťastí písali, že sú tehotné a ja stále nič.
Až asi po polroku som si spravila test a boli tam dve paličky a predstav si, že som bola zmätená a nejako moc šťastne som to neprežívala, sama neviem, čo sa teda stalo.
Teraz má dcérka tri mesiace, je to radosť ale úprimne povedané aj starosť a hlavne strach.
Je asi prirodzené, že to takto prežívame,proste cítime zodpovednosť a vieme,že to nebude ľahké a to ani nikto netvrdí.
Aj teraz prežívam ťažké chvíle, lebo malej stále niečo je, raz soplíky, raz hnačky, teraz mi celé dni len mrnká a ja sa fakt cítim ako nanič mama, pretože jej neviem pomôcť.
Toto všetko patrí k životu,ale verím, že tých krásnych chvíl s našimi dietkami bude oveľa oveľa viac.
Tak držím palce a veľa šťastia a sily.