Bola raz jedna rodina-mama,otec, chlapček Jonáš a dievčatko Johanka. Žili spolu v krásnom slamenom domčeku so živou zelenou strechou zarastenou rastlinami.Dom bol tak dobre postavený, že nemuseli skoro vôbec kúriť.Už z toho je zrejmé že otec s mamou boli múdri.
Bolo u nich stále veselo, zo všetkého mali radosť, často spolu spievali a rozprávali sa o živote.Mali televiziu
len na nežné rozprávky o krtkovi, králikoch a zvieratkách, hlavne si tie rozprávky sami kreslili a spolu ich vymýšľali.
Piekli domáci chlieb, na záhradke pestovali spústu dobrôt a chovali kozičku, ktorá sa s nimi podelila o mliečko.
Vianoce u nich začínali až adventom. Červený dedko so sobím záprahom im bol na smiech, keď pomaly od leta vykukoval z výkladov obchodov v meste a ľudia kvôli nemu bláznili a kupovali veľa nezmyselných a nepotrebných vecí.Oni darčeky nekupovali.....
Pre našu rodinu bol adventný čas plný tajomstiev, rozjímania, zblíženia a zmieru.Na stolček pod oknom postavili drevený betlehem, ktorý celý rok čakal na tento okamžik zabalený v hodvábnom papieri na povale.
Vyrezal ho pre nich jeden šikovný ujo ako darček k narodeniu Jonáša.Až do Štedrého večera v ňom chýbala hlavná postava-Ježiško.
Každý dospelý si potajomky pripravoval polnočnú vianočnú modlitbu. Boli v nej okrem iného priania a odkazy všetkým, ktorí spolu v ten večer strávia:obom deduškom a babičkám, tete, ktorá žila sama a tým členom širšej rodiny, ktorí už opustili tento svet.
Počas adventu rodičia piekli koláčiky a perníčky, deti na ne vymýšľali výzdobu. Mamička skryla dobroty do tajnej skrýše, aby všetko pekne zmäklo a "dozrelo".
Na svätú Luciu sa všetci stali anjelmi a boli na seba dobrí.Tiež každý v ten deň vykonal dobrý skutok, o ktorom večer ostatným porozprával pri večeri. Mamička na svätú Luciu tiež vždy vyzdobila stôl niečím nečakaným, na stole boli kvety, anjelíci...
Dvadsiaty prvý december bol slniečkový. Deti vyrobili slniečka z nádherne žltého papiera a povešali ich do okien, mamička všetkým navliekla periny do slniečkových obliečok
.
Pili harmančekovo-zázvorový čaj s púpavovým medom.
Dvadsiaty tretí december bol dňom pečenia vianočiek, ktorých omamná vôňa brala dych. Spievali sa pri tom koledy a deti sa každý rok naučili novú pieseň.
Štedrovečerní návštevníci sa zišli do domu hneď ráno, do chladu uložili vlastnoručne pripravené jedlá, ktoré podľa nich patria na stôl tohto večera.
Tradične všetci spolu ozdobili stromček a potom sa vydali na dlhú prechádzku do lesa s batohmi plnými dobrôt pre zvieratká a vtákov.Na jednej čistinke ozdobili pre ne stromček, na ktorom každý našiel niečo. Vtáčiky sádlové gule so zrniečkami, zajkovia a srnky mrkvu, chlieb , jabĺčka. Rodina strom obkolesila, chytili sa za ruky a v kruhu zaspievali tichú koledu.Návrat domov bol oslávený vianočným ovocným čajom. Pretože bol pôst, išli si všetci po čaji na dve hodinky ľahnúť, aby hlad uspali a boli celý večer čerství.
Pokračovanie neskôr..............
Vianočná rozprávka
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
....pokračovanie:
Po prebudení ozdobili všetci spoločne stôl sviečkami, jedľovými vetvičkami a imelom, orechami a červenými jabĺčkami. V kuchyni sa začalo pariť z hrncov a pekáčov,pripravovali sa tradičné dobroty.Každý si mohol vybrať, po čom jeho prázdne útroby túžili.
Keď všetci sedeli za slávnostným stolom, chytili sa za ruky a spoločne sa pomodlili:"Ďakujeme, Pane Bože, za všetku tvoju starostlivosť. Kiežby tvoja láska v šírom svete všetky srdcia liečila. Potom každý pobozkal ruky svojich susedov a pustili sa svorne do jedla.
Po večeri postavila mama na stôl vianočný čaj a otec zhasol svetlo.So zapálenou sviečkou pristúpil k betlehému. A hľa!Akýmsi zázrakom sa prázdne miesto medzi Máriou a Jozefom zaplnilo. Ležalo tam malinké Jezuliatko, kráľ tohoto večera.
Potom otec zasvietil a ďalší zázrak nastal, pod stromčekom sa chúlili farebné balíčky s drobnými darčekmi. Jonáš čítal menovky na darčekoch a Johanka ich roznášala obdarovaným. Všetci sa objímali a smiali a bolo im nádherne.
Pred jedenástou sa znovu zhaslo, žiarili len sviečky v jasličkách a dospelí sa modlili polnočnú modlitbu. Bol to čas tichého dojatia , nežných spomienok a hlbokej vďačnosti. Niekto začal spievať, ostatní sa pridali: Tichá noc......
Kto nebol ešte unavený, vydal sa do blízkeho kostola .
A to je koniec rozprávky. Každý si ju môže prepísať podľa seba. Môže to byť tiež začiatok znovuzrodenia Vianoc.
Krásne sviatky a pohodu v duši prajem všetkým naničmamkám.