teraz sa tu trochu rozobera aj tema duchov, tak vam prispejem z trochu inej strany. Hoci aj u nas sa obcas deju divne veci, toto ma najprv poriadne vystrasilo a potom pobavilo.
Asi pred dvoma tyzdnami som mala ist s malymi do nemocnice. Kedze som vedela, ze tam zabijem cely den, rozhodla som sa ako spravna maminka, ze treba navarit vecer predtym, lebo ked sa vratim, bude treba hned jest, nie este len varit. Tak som ulozila malych spat a dala sa do prace. Okolo pol dvanastej v noci bolo dusene masko hotove. Este som chcela zahustit omacku, tak som som ho chcela povyberat na tanier. Vzala som si jeden a polozila ho na sporak vedla hrnca. Mame varnu dosku, takze to bohate vyuzivam, ked varim a veci, co potrebujem, si rozkladam po sporaku. Napichnem masko na vidlicku, ze ho dam do taniera, ked tu sa mily tanier pohne o asi 2 centimetre. Kuknem nan, ze to sa mi snad sniva. Ale nesniva. Tanier sa zase poda o dalsie 2 centimetre. Az ma zamrazilo. Hlboka noc, hodina duchov sa blizi, ja sama doma len s detmi… V tu ranu som si spomenula na film Poltergeist, kde vsetko zacalo tym, ze na jednom mieste v dome, co ste polozili, to sa posunulo jednym smerom prec. Vhups, zeby aj u nas? Tak to teda nie. Moje riady nechaju na pokoji. Premohla som sok, natiahla ruku, ze si tanier vezmem, ked tanier akoby len na to cakal a tesne pred mojimi prstami sa sikovne pomkol zase prec. Ale to som sa uz vazne dozrala nad vsetkymi vyssimi mocnostami, chmatla som ho a chcela zdvihnut. Ale tanier drzal ako prilepeny. Ja som ho tahala jednym smerom, on sa tahal druhym. Vazne ma obchadzala hroza, ked sa ozvalo: Plop! A tanier povolil. A vtedy som pochopila. To sa so mnou a mojou fantaziou pohrali len fyzikalne zakony. Tanier som totiz vzala z umyvacky a kedze bol na dne este trosku vlhky a sporak bol teplucky od varenia… 
Poltergeisti alebo ako ma temer ranila mrtvica
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Tak taky zaver som necakala.
V akždom prípade perfektný príspevok!!!!
vies ako som sa ja v tej chvili skutocne BALA? priserne. fakt som si myslela, ze mam v dome ducha a navyse k tomu hlboka noc, okolo nas nebyvaju ziadni ludia, su tu len firmy... a keby to bol duch, navyse nejaky zly, tak co mam robit? ved mam doma dve male deti, to nemozem vziat nohy na plecia... ako sa mam branit?... vselico mi v tych sekundach behalo po rozume... ale vrhla som sa na ten tanier odhodlana trebars chytit toho ducha aj za krk a vyhodit oknom
...
uff, keby sa mi to stalo za bieleho dna, tak sa mozno trosku laknem, ale mozog hned zacne hladat logicke vysvetlenie a zaplo by mi to prv. ale hodina duchov zvadza verit na vselico.
inak, nieco sa u nas asi aj tak deje. stale sa mi stava, ze vecer nachadzam zasvietene, kde som uz zhasla a dvere otvorene, kde som uz zavrela... alebo mi od unavy vypina mozog a ja si neuvedomim, ze som nezavrela alebo nezhasla, hoci v duchu som tak spravila. a potom s prekvapenim zistujem, ze sa mi tam este stale svieti
to zo Snehulienky si pamatam, ten jej zbesily utek cez les, ked juchceli zabit...
ale jedno som si vdaka tomu zazitku uvedomila: kedysi, ked som si predstavila stretnutie s duchom, tak by som bud od strachu umrela alebo utekala kadelahsie. dnes, ked si predstavim, zeby mi nebodaj siahol na deti, tak ziaden strach necitim.
ale to som ho asi len este nestretla