pomoc mam problem

mno akože puberta je pre niekoho tažšia a pre niekoho lahšia..pre teba asi tažšia..za 1. Ak ťa opustil len pre to že si bola trochu off normal tak to určite nebol ten "super pravý" ,myslím že v základe keď ťa miluje tak koli tebe samej a neopusti ta pre blbosti ako aha tam máš škaredé znamienko atd... sic ja by som mal byť ticho lebo som od 13tich mal cca 60 holiek ale už hodnú chvílu mám tú ideálnu a nehladám dalšie takže len hladaj f pohode dalej..a s tým bruchom sa pozri na tie lieky a na kontraindikácie..ak máš ich príznaky tak k všeobecnej lekárke..tvoja mama oničom nemusí vedieť proste vstaneš a pojdeš všetko ostane lekárske tajomstvo

neviem,ale zda sa mi,ze este aj v 15-tich rokoch musi ist "dieta" k lekarovi v doprovode rodica.ale u niektorych lekarov to nie je problem.ak nemozes ist s maminou,pretoze by to nepochopila(nie kazda mama by reagovala rovnako a nie vzdy to musi byt spravna reakcia),chod za nejakou starsou osobou,ktorej doverujes.rozhodne vsak k lekarke zajdi,aby to v neskorsej dobe nemalo nej.nasledky-to len tak strasne znie,urcite to nic nebude,ale v buducnosti uz nic podobne neber,spravne schudnut sa da len pohybom.normalnym jedenim a pohybom.drz sa!

Ahojky vejka vieš čo sa týka tvojho problemu chcem ti na to povedať len jedno tiež som mala toľko čo ty ked som stratila človeka na ktorom mi veľmi záležalo a veľmi som ho lubila nevedela som sa s tým akosi vyrovnať mame som nič nepovedala, myslela som si, že ma nebude chápať a počuvať chyba veľka a moja... Neskúsila som to odsúdila som ju dopredu a tak ani neviem ako dostala som bulímiu...najskôr veľmi ale veľmi pomaly a nenápadne sa vkrádala do môjho života...po dvoch rokoch žitia s bulímiou som si uvedomila, že mám problém veľký... dokonca som bola v tom tak dobrá, že okolie si ničoho nevšimlo...hm ako je to možné? No je pretože som trpela utkvelou predstavou, že by ma nikto nepochopil a nikto mi nepomohol...a stačilo len tak málo...zajsť za mamou a povedať jej mami mam problém potrebujem pomôcť... nakoniec som to urobila ale až po dvoch rokoch išla som za ňou...a vieš čo ona na to? Hnevala sa sama na seba, že si nič nevšimla, plakala ale podala mi pomocnú ruku, dala mi lásku, trpezlivosť, oporu, ktorú som tak potrebovala...išla som k lekárke a popravde som jej povedala ako sa veci majú... teraz som s toho 10 rokov vonku...ale čakala som dlho následky na zdraví mi ostali dodnes..nie veľké ale sú jednoducho nemôžem pribrať aj ked strašne chcem... bež za mamou a povedz jej mami lubim ťa a potrebujem určite ťa neodoženie... neznič si život skôr než vôbec stihol začať...zdravie maš len jedno nikto ti druhé nedá...verím, že to zvládneš určite si šikovné a krásne dievča...

Presne tak! Urob, ako ti radí Denulka! Skús sa na to pozrieť očami svojej mamy: ty si matka a tvoja 15-ŕočná dcéra príde za tebou s takouto vecou. Čo spravíš? Nepomohla by si jej? Možno by si aj nakričala ale nenechala by si svoje dieťa trpieť. To už je v mamách akosi zakorenené. Ja osobne mám skúsenosť že na svoje dieťa revem hlavne vtedy, keď mám strach. Ak po 100 krát nepochopí, že toto alebo hento nesmie, lebo sa minimálne prizabije, potom už vrieskam ako najatá. Zdôrazňujem: od strachu.

A ešte čosi na záver: máš 15. Bola si zaľúbená a skončilo to. Uvedom si, že budeš mať aj 17 a najpravdepodobnejšie ti vzťah padne. Je to o mladosti a hľadaní. Nemôžeš konať takto radikálne po každom nevydarenom vzťahu. Týmto nechcem zľahčovať - neviem, ako sa správne vyjadriť - proste nepodceňujem lásku v tomto veku (veď mám len 30 a ešte si pamätám, ako som žila pre Tomiho, Mareka, Tomáša, Marcela a kde - koho) - nikdy neporiešiš alebo nenapravíš dodatočne ten vzťah. Nechal ťa a nabalil si štíhlejšiu? Keď sa rozídeš s iným a on si nájde blondínu? Prefarbíš sa? Nie! Len pekne zostaň takou aká si - ver tomu, že niekde tvoja polovička po svete chodí a nájdete sa. Skôr alebo neskôr. V jedinečnosti, jednoduchosti a jednotlivosti je krása - nie v opičení sa po iných.

Ver nám starším, skúsenejším. A ešte občas poprispievaj - tak rada si zaspomínam na prežívanie pocitov v tomto tvojom nádhernom veku! Normálne na to zabúdam - na to, ako som jednotlivé situácie vnímala a prežívala... Bolo to o úplne inom, ale bolo to super!

Mila Vejka,

tak ako uz dievcata spominali, urcite by si takuto situaciu mala riesit spolu s niekym, komu mozes doverovat.
Ja este deti nemam, no mam synovcov a netere, a ak by niekedy citili ze maju problem o ktorom sa mozno boja povedat rodicom (aj ked maju suprovych rodicov), tak by boli moje dvere a srdce dokoran otvorene.

Tak isto je to so mnou, ak mam problem a trapim sa, obratim sa na svoju rodinu ci znamych, a uz len to, ze to zo seba dostanem mi pomoze. A aj pocit ze za mnou niekto stoji a zalezi mu na mne.
Ked som mala 20 tak som navstivila psychologicku, pretoze som mala problem, s ktorym som sa sama nevedela vyrovnat. Na tom nieje nic zle, a dokonca este na strednej skole sme mali kruzok s psychologickou, a bolo to super. Nezabudni, ostane to medzi vami, a tak sa nemas coho bat. Ak by si sa rozhodla, a povedala nam mesto kde byvas, tak ti dievcata mozu poradit niekoho kto je fajn.

Inak ta musim pochvalit ze si nam o tom napisala, to znamena ze si rozumna baba, a urcite nam daj vediet ako sa mas, a ako si sa rozhodla.
Drzim palce a verim ze skoro preboli a aj ostatne neduhy sa vyliecia.

Milá Vejka,
aj ja súhlasím s dievčatami, ak predsa len máš pocit, že tvoja mamka nie je tá pravá, určite je niekto dospelý, komu môžeš dôverovať. Svoje bolesti brucha nenechaj nepovšimnuté. Áno urobila si chybu, ale tie robí každí z nás, teraz je dôležité tvoje zdravie. Čo sa týka tvojho problému "depresia, že som tučná" tak na to je viac riešení. V prvom rade ak ozaj ide o nadváhu by bolo fajn poriešiť či je to problém zlej životosprávy a nedostatku pohybu, zdravotných problémov alebo jednoducho genetiky. Určite ak je to pre teba problém popros mamku a tvoja obvodná, resp. detská lekárka ti určite odporučí dobrú poradňu výživy, či dietologickú poradňu. V prvom rade si ale musíš uvedomiť, že ak ťa bude mať niekto naozaj rád, tak ťa bude mať rád pre teba samú, bude ťa mať rád takú aká si. To ja viem určite, pretože mňa s komplexom "som škaredá" si niekto taký našiel až v 25 rokoch a ver stálo zato čakať. Ak sa ti zápas s depresiou, či komplexom nebude dariť, neostávaj v tom sama, požiadaj o pomoc najbližších a neboj sa vyhľadať psychológa.
Držím ti palce, hlavu hore a daj nám o sebe vedieť.

mila vejka,velmi dobre viem ako sa citis..ja som od malicka bola vzdy vacsia ako moje spoluziacky a ked sa mi daky chlapec pacil tak som len tak v tichosti smutila,ze mna by aj tak nechcel...raz sa mi jeden strasne pacil a ja som sa rozhodla schudnut,lebo som bola presvedcena,ze by ma nechcel..no a miesto pohybu som sa dala nahovorit na tabletky volali sa degonan do dnes si to pamatam asi tak po 3-4 dnoch som raz rano vstala a odpadla potom som vracala zelenu vodu a musela som s pravdou von..starka ma skoro zahlusila,ze ci som hlupa,ze take pekne dievca a bude sa tu trapit kvoli dakemu usiakovy!!!!a ja ani neviem ako ale zrazu som sa zmierila,ze nikdy nebudem twigy,ze budem vzdy pri tele a tak som sa zacala aj spravat a ver alebo never aj ludia ma zacali inac vnimat..proste mam uz po 40 som stale pri tele ale stastna..nikdy som nemala problem z chlapmi proste ma brali taka ako som...este aj teraz sa mozem popysit zo zaujmom o mna
Vejka kazda baba je svojim sposobom pekna len sa musi vediet spravne obliect,namalovat..proste upravit tak,aby schovala co netreba vidiet a ukazala to co ma na sebe zaujmave..ja na tvojom mieste by som nenavstivila psychologa,ale odbornicku na image...zmen uces,satnik,sportuj,zabavaj sa..neries svoje kila,tie neboli dovodom rozchodu,dovod bol chlapec,ktory neodhadol tvoje kvality...pretoze OBAL nezarucuje KVALITU!!!!!!! drzim palceky..ak by si potrebovala poradit ohladom obliekania napis na moj email..rada poradim

Preco neporadis verejne?

konvalinka to sa neda..potrebujem fotku aby som videla ako vyzera...ci je rovnomerne plna,ci ma vacsie boky a tak...uz 25 rokov sijem povacsine pre plnostihle,tak mam daku tu prax...

Tak mozes poradit mne Nie ze by som bola plnsia, ale brucho stale pamata tehotenstvo. A o to viac bije do oci, ze som chuda ako palicka. Neni velke do priestoru, ale roztecene. Mas nejake tipy? Okrem cvicenia

teraz je to velmi jednoduche..bluzocky a tricka su na sposob tuniky t.j. dlhsie a volnejsie niektore ukoncene do patentu,mierne nariasene..ak mas tenke nohy o to lepsie to ukaze...neviem aku mas vysku ci mas dlhsie ci kratsie nohy,dolezite je aj ukoncenie ak mas vacsie brusko nieje dobre mat ukonceny vrch v strede brucha,pretoze vtedy je zvyraznena ta velkost to iste plati aj u vacsich zadockov proste dlzka ma byt ukoncena tam kde je telo najstihlejsie:
tie co maju tenky pas by mali nosit dlzky cca 10 cm od najstihlejsieho miesta t.j. asi 5 cm pod opaskom...no je to na dlhe pisanie..dolezita je aj farba..mozes si obliect jeden a ten isty strih roznych farieb a zakazdym budes inac vyzerat...preto potrebujem vidiet toho cloveka....

Vejkaaaa a aspoň si schudla? No ale vážne,Daj si sama sebe otázku: stolica ako často, koľko si jedla,koľko tekutín a ak môžeš čo to bolo za liek na chudnutie? Bolesť brucha môže byť rôzna. Lekárky sa nemusíš báť. A na psychiatriu sa len tak nazdarboh neposiela. Pre začiatok sa snaž ľahkú kašovitú stravu, z ovocia jablko, banán ,nič vyprážané.Veľa tekutín.

Ahoj Vejka,
keď som sa mojho drahého asi po 10 rokoch spýtala, čo si na mne prvé všimol, povedal mi milo: "ten tvoj kufor...", teda moj krásny zadok. Vidíš, a sme spolu už 25 rokov.
Tabletky zahoď, ak problémy nepominú, určite choď k lekárke. Myslím, že ťa skor pochváli, že máš zdravý rozum... si veľmi mladá a zdravie je najvačší poklad, ktorý vlastníš, len o tom ešte nevieš...
A tá zmena image je výborná rada - každá z nás je vždy najkrajšia vtedy, keď sa pači sama sebe, je so sebou spokojna... a keď sa najbližšie pozrieš do zrkadla, nezabudni si povedať, si super Vejka, dnes ti to sluší a usmej sa na seba! uvidíš, že sa budeš hned lepšie cítiť, len si musíš veriť.

Mila Vejka, a nedas nam vediet ako si pochodila a ako sa ti dari?