Ano Amalka,
bolest moze byt uzitocna, ak sa preto rozhodnes.
Vsetko, co sa udeje v zivote cloveka je ako dvojsecna zbran..vsetko je neutralne..su to iba okolnosti..zmysel a hodnotu tomu dava clovek, ked prida emocionalny naboj.
toto je krasna formulacia s tym emocionalnym nabojom 
Dakujem Svetlanka
Amalka nenapíšem asi nič múdrejšie ako napísal môj syn a hodí sa to práve sem.Jeho životné heslo znie: KAŽDÝ NERIEŠITEĽNÝ PROBLÉM JE LEN PRÍLEŽITOSŤ NIEČO NOVÉ DOKÁZAŤ.
Súhlasím s tebou že duša človeka sa bolesťou formuje, cítim to rovnako...
Klódik, ten Tvoj syn je úžasný chlapec a bude z neho perfektný človek
Hm,lia on je "veľká duša" v tele 13 ročného chlapca...Veľa sa od neho učím...
cítim to podobne...krízové situácie v mojom živote ma určite pounuli vpred, aj keď práve v čase prežívania to tak nevypadalo a určite som to tak vtedy nepociťovala...a tiež ma naučili vidieť rôzne situácie akoby v širších súvislostiach, nie len z môjho "úzkoprsého"pohľadu ...a preto keď problémy prídu, snažím sa hneď od začiatku na ne pozerať takto a ono to naozaj pomáha
Poznam, nedavno som riesila presne toto iste
http://www.nanicmama.sk/ostatne/osol-alebo-5-pravidiel-pre-spokojnost
Aj od somárov sa máme veru čo učiť ... 
jasne že áno - veď je tu aj to staré známe "čo ťa nezabije, to ťa posilní"
krízy - najmä tie náhle a nečakané (lebo sú aj také, s ktorými sa dá rátať) sú ako taká zrýchlená evolúcia
Kde bolo tam bolo, bol jeden dedko, ktorý mal starého somára. Somár jeden deň padol do studne. Chudák cele hodiny zúfalo plakal a dedko sa snažil niečo vymyslieť, aby ho odtiaľ dostal. Nakoniec sa rozhodol, že somár je už aj tak starý a studňu chcel aj tak zakopať a tak nebude ďalej rozmýšľať nad nejakým riešením, ako ho dostať von. Zavolal na pomoc susedov, aby mu pomohli. Každý sa chopil lopaty a začali hádzať hlinu do studne. Starý somár pochopil, čo sa deje a začal hrozne nariekať. Na prekvapenie každého sa po nejakom čase ukľudnil. Po niekoľkých lopatách nahádzanej hliny dedko nakukol do studne. Prekvapene videl, že somár po každej lopate hliny robí niečo fantastické. Otriasa zo seba hlinu a vždy ju zadupe pod seba a tak sa dostáva vždy vyššie a vyššie. Dedko a susedia ďalej hádzali hlinu, a somár sa otriasal a dostaval sa vždy vyššie. Každý sa len udivene pozeral, keď somár vykročil zo studne a šťastne odkráčal. Život na nás bude vždy hádzať rôzne smeti a hlinu. Trik ako sa dostať zo studne je, zo všetkého sa otriasť a urobiť krok hore. Každý problém je len určitá možnosť/príležitosť urobiť krok ďalej. Z každého problému je nejaké východisko, kým to nevzdáš a nezastavíš sa. Spomeň si na tento príbeh, keď ti bude ťažko.
Zdroj - internet. Pripájam sa k somárovi. Padli tu reči o vyššom leveli. Moja osobná skúsenosť je, že vždy keď zažijem nejakú poriadnu ranu a podarí sa mi ju prekonať, mám pocit akoby ma niekto zdvihol a postavil o poschodie vyššie. Stále sa dívam na tie isté veci a situácie, ale pohľad je zrazu iný, širší. To, čo pred tým zmysel nedávalo, zrazu ho vďaka novému pohľadu dáva. Predpokladám, že takto nejako sa zreje. Duša človeka sa bolesťou formuje, nie je to príjemná záležitosť, ale určite je osožná. Cítite to rovnako?