Ďakujem Nanicmame...

Sú 4 roky a niečo... málo alebo veľa? Prihlásila som sa na Nanicmamu ako 56 ročná. Dnes,stará to korčula..Nevedela som riadne ani zapnúť počítač.Cez písmenka som spoznávala dievčatá,maminy,slečny.Moje prvé ozajstné stretnutie v Boci.Tie dni, mi dali strašne veľa..spoznať ,vidieť na živo dievčatá,ktoré mi boli od začiatku veľmi sympatické..spoznať Kamilku,ktorá bude stále tým anjelom...práve táto mi ukázala, čo je to pomoc.Upísala som sa tejto činnosti riadne a s vervou...pomáhala zo zbierkami,pomáhala osobne...stále sa našli dobrý ľudia,ochotný podarovať vec alebo oblečenie,ktoré putovalo pre ľudí v núdzi. Moja sestra Marika,ma dostatočne zásobovala oblečením a tak som vedela pomôcť konkrétnej rodinke v núdzi..zbierka potravín,nie raz, som pomohla mamkám.Bola to pomoc stále v najhoršej a najťažšiej chvíli...pomoc,pre maminu s malým bábom..plienky alebo peniažky na lieky.Na stretnutí som spoznala mnoho úžasných sladučkých žien..práve tieto žienky mi pomohli najviac..vždy ochotné prispieť či stravnými lístkami alebo balíkom pre tie moje...Nedávno som dostala krásny dar..vnúčika.Toto chlapčiatko, ostáva pri mne a tak som sa rozhodla, ukončiť aj moju aktivitu..pomoc mamkám v núdzi.Oslovila som ich,vysvetlila .Našťastie sú už "za vodou" a tak poslednou zbierkou potravín, som sa aj s nimi rozlúčila...Nie navždy,tíško z diaľky budem sledovať ich život,aj keď sa ich životná situácia zmenila.K lepšiemu.Preto moje veľké ďakujem Nanicmame...dala mi veľa.Krásne priateľstvá,nezabudnuteľné stretnutia..aj keď na poslednom a terajšom "Májovom" opäť nebudem...budem ale v duchu tam, pri Vás...Ďakujem Nanicmama..si a budeš stále tá najúžasnejšia...lebo som aj ja,jednou z Vás...