Medzi zlate pravidla plati aj toto:
Nebudem pisat na web o tom ze odchadzam,koncim a podobne....Proste ak ma niekto pocit ze chce odist, nebude to vesat kade tade a hrat na city ostatnym, nazvime to, blogerom....a cakat ze ho 99% ludi bude presviedcat nechooood, ale idem, nieeeee..este si to premyslim....premysli, my ta mame radi....ale nieeee...ale aano.....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Baby, vy ste zabudli na jednu obrovsku vyhodu internetu – vsetko je virtualne, nic sa ma netyka. A tak mate moznost v rozhovoroch uplatnit zlate pravidlo komunikacie – nereagovat (co inak tvarou v tvar nejde).
Je jedno, ci je za tym spln, PMS, menopauza, zly den, smutny den... – preco reagujete hned, ako vas nieco vytoci? Precitala som si tu v poslednej dobe dost clankov, kde to priam vrie emociami. Reakcie su vyhranene, nahnevane, niekedy ani snaha o slusne vyjadrenie nezastrie urazku, ktora sa vam tlaci na jazyk a pomedzi riadky ju citit. Niekedy si ani tu servitku neberiete.
Preco jednoducho neprecitate, nadych-vydych a cvak – vypnete stranku. Chodte na inu stranku, vypnite komp uplne a chodte robit nieco zmysluplnesie. A kludne premyslajte o tom, co vas prave vytocilo. Preberte v sebe zo vsetkych stran. Uvidite, ze ten ostry hrot, ktory vas najprv bodol a inak by vas prinutil reagovat emotivne, hnat to az na hranicu „odchadzam odtialto... ste tu skupinkari... je mi luto, ze som sem vobec prisla...“, sa otupi. Strati svoju moc a po nejakom case viete zareagovat pokojnejsie, rozumnejsie, uvazlivo. Komunikacia zrazu plni svoju ulohu.
Ved to nie je take tazke. Tak to nabuduce skuste. A osobne obmailujem vsetkych, ktori budu mat rypave reci, ze ked nereagujete hned na ich prispevky, tak ste banda slabosiek.