Mami, kúp mi dobok!

Keď som pred piatimi rokmi prihlásila tri staršie deti na taekwondo, netušila som, že budem mať o voľný čas postarané aj ja. Najstaršia dcéra mala trinásť, synovia jedenásť a sedem rokov. Hľadala som šport, ktorému by sa mohli venovať všetci a hlavne naraz, lebo bývame desať kilometrov od Košíc. Mne sa ušla úloha taxikára a vtedy polročnej Martinke funkcia spolujazdca. Rozvážať každé dieťa zvlášť by už bolo nad naše sily. Tréner bol ústretový, zo začiatku nechal deti trénovať spolu, v jednej skupine. A tak som trikrát do týždňa kmitala medzi školou, nákupmi, dojčením a tréningom. Bola som síce uštvaná, ale nadšená, že decká majú pravidelný pohyb a menej sa hádajú o každú minútu na počítači.

Stále som čakala, kedy sa prihlási prvý odpadlík, a nič. Ako je to možné? Veď moje deti doteraz pri žiadnom športe dlho nevydržali. Postupne som im začala zháňať „ do...“ – „čo?“ „Mami, to je dobok!“ netrpezlivo mi opakovali správny výraz pre športový úbor, keď som mu nevedela prísť na meno. Cestou domov rátali po kórejsky do desať a hovorili mi názvy jednotlivých blokov a kopov. Len som žasla. Ja som rada, keď po chvíľke rozmýšľania prídem na to, ktorá ruka je pravá, o nohách ani nehovorím, nieto ešte s nimi „šibrinkovať“ sem a tam v správnom smere, uhle, poradí a ešte ich aj využiť pri obrane alebo útoku na súpera. Deti s tým zjavne žiaden problém nemali. Postupne som sa dozvedela, že súčasťou výstroja sú aj chrániče, suspenzor, vesta, rukavice, „zuby“ a kukla – nie prilba, ako som si dlho myslela.

Prišlo prvé páskovanie a deti s hrdosťou menili opasky po úspešnom preskúšaní. Neskôr začali súťažiť v celoslovenskej lige a s pribúdajúcimi medailami rástlo aj ich nadšenie. Členská základňa taekwonda na Slovensku nie je veľká a tak, keď sa deti rozdelia do vekových a hmotnostných kategórií, medaila sa ujde skoro všetkým. Ani moja radosť z pravidelného športovania našich ratolestí neutíchala, hlavne preto, že na turnaje s nimi chodil manžel. Ja by som pri pohľade na ich zápasenie asi zutekala.

Staršia dcéra sa v tomto športe naozaj našla. Napriek tomu, že začala až ako trinásťročná a je to krehké žieňa, šikovnosťou, bojovnosťou a odhodlaním predbehla aj chlapcov. Tí nenašli záľubu v zápasení. Ale to vôbec nie je podstatné, za najdôležitejšie považujem, že športujú. Zahanbiť sa nedá ani Martinka, najmladšia slečna. Len čo začala stáť pevnejšie na nôžkach, už nám predvádzala „diš, diš...“, pokusy o údery rukami, potom dvakrát kopla a hodila sa na zem. Teraz, keď má štyri a pol roka, začala trénovať taekwondo aj ona. Je nadšená, trénuje ich mladá budúca učiteľka Mirka a Tinka by najradšej na tréningy chodila každý deň.

Deti si pri taekwonde našli nových priateľov, stúplo im sebavedomie, zlepšila sa ich kondička i obratnosť. A mne spravili radosť dcérine slová: „Mami, to, že si ma dala na taekwondo, bolo tvoje najlepšie rozhodnutie!“
Ani sme sa nenazdali a tento šport sa stal súčasťou nášho rodinného života a to doslovne. Naše deti trénujú taekwondo všetky, starší traja už piaty rok, pri najmladšej dcére si nerobím ilúzie, ale pre tréning sa rozhodla sama. Moja sestra Maja sa pridala k svojim deťom a taekwondo začala trénovať vo veku 38 rokov, jej manžel tiež. Takže rodinné stretnutia sa často konajú práve v telocvični.

Športovú disciplínu Taekwondo vám krátko predstaví Mário Švec tréner nášho Koryo klubu Košice
Taekwondo je kórejské bojové umenie. Názov sa skladá z troch slov: tae – noha, techniky nôh, kwon – ruka, techniky rúk a do - filozofia. Na Slovensku má tento šport osemnásťročnú tradíciu a trénuje sa v jedenástich kluboch. Koryo Košice, patrí medzi dva najväčšie a najúspešnejšie kluby u nás. Taewondo je zamerané na zdokonaľovanie všeobecného pohybového základu a kondično-koordinačných schopností. Keďže ide o bojové umenie, kladie sa veľký dôraz aj na etiku. Aby deti a mládež napredovali nielen po fyzickej stránke, ale aj po psychickej, aby si vedeli vážiť svojich súperov, ale aj ľudí okolo seba.

Taekwondo je šport, ktorému sa môžu venovať všetci, nezávisle na veku alebo pohlaví. Začínajú s ním chlapci a dievčatá od štyroch rokov, ale aj teenageri, dokonca aj mnohí rodičia malých športovcov. Nezameriavame sa len na tých najlepších, aj keď sa samozrejme snažíme podchytiť nadaných a cieľavedomých športovcov. Tí čo nemajú ambíciu súťažiť v športovom zápasení taekwondo, sa môžu zdokonaľovať v Poomsae (súborné cvičenia, sebaobranné alebo exhibičné techniky) alebo trénovať len tak pre radosť z pohybu, zlepšovať sa vo fyzickej kondícii a stretávať sa s priateľmi. Taekwondo je istým spôsobom životný štýl.

Najmladšie deti 4.-6. rokov sa v prípravke zameriavajú na základné koordinačné schopnosti a polaritu. Aby vedeli, kde majú pravú ruku, ľavú nohu ... Deťom sa na tréningoch najviac páčia skákanie, kopanie a kotrmelce a samozrejme prvé úspechy a medialy. Vo veku 8.-12. rokov sú cvičenia zamerané viac na motoriku. Hovorí sa tomu zlatý vek motoriky. V tomto veku sa deti najrýchlejšie a najjednoduchšie učia rôzne techniky. S pribúdajúcim vekom a skúsenosťami si mládež osvojuje stále zložitejšie techniky. Zároveň je príprava zameraná na zlepšovanie fyzickej kondície a obratnosti.

Taekwondo má dobré uplatnenie aj v zdravotnej telesnej výchove, má priaznivý vplyv pri krivej chrbtici, plochých nohách ..., napomáha správnemu držaniu tela. Pre deti je veľmi dôležitá pohoda a dobrá atmosféra počas tréningu. Deti si spájajú pohyb s kamarátmi, čo je pre nich veľmi dôležitý motív. Ešte nemajú také ambície, že chcú byť majstrami sveta, olympijskými víťazmi, i keď sa nájdu aj takí.

Ak máte chvíľku pozrite si spodné video na tejto stránke http://www.koryo-taekwondo.sk/video, pri tom sa kochám, na tie zo zápasu radšej nepozerám.