Zdravim tak ide o to ze zijem s priatelom aj s dcerou u jeho svokry, (mam 19 rokov) ale ja uz s nim nechcem zit a uz ma to trapi asi pol roka no uz som nazbierala odvahu s tym nieco robit. Ale problem je v tom ze sa chcem vratit domov(k rodicom) ale bez malej ja na to totizto nemam podmienky u otca mame jednoizbovy ybt a este kt mou tam byva aj moj brat. A navyse neviem sa sama o nu postarat mam este skolua proste no a co?! Ved aj inde sa stava ze odide matka a dieta je u otca! Vyzivne som ochotna platit , chcem sa ale opytat ci vobec je nejako mozne odist od priatela aj malej bez toho aby ma za to trestne stihali viem ze si niekto pomysli zle veci ale mne je to uz jedno uz je to dost dlho uz som sa pevne rozhodla ze takto sa zit neda ja som nestastna mala je nestastna lebo furt po nej vrieskam nemam na nu nervy chcem si uzit zivot no a co tak ma ukamenujte ak neporadite vase prispoevky budme ignorovat ka budu urazajuce.. Dakujem za odpoved P.S. nechce sa mi to formulovat od nejakych slusackich viet tak som to napisala tak ako to citim.
Komentáre
Ahoj no uz som mu to dnes naznacila ale on nejak tomu nechce verit ale ja to spravim nech si mysli co chche no ale a ako sa to vybavuje ked chcem odist od malej? Kam mam ist? A co ak si ju on nebude chciet zobrat do starostlivosti nezavru ma do basy? A ano byvame u jeho matky je to neznesitelne cele cchem sa jednoducho vratit domov su tu aj ine problemy ako moj psychicky stav ,a neschopnost starat sa sama o dieta sama si to priznavam preto bude lepsie pre oboch aj pre malu ak pojdem prec takto sa zit neda uz sa tak trapim ze to je neunosne dakume za radu :)
a čo na to hovorí tvoj priateľ? Je on ochotný a schopný starať sa sám o dcéru? Ak nie, tak čo?
vyssie som uz napisala ze neviem este pretoze ma neberie vzane mysli si ze je to len nejaky prechodny stav lenze ot je omyl... uz tou mna trva skoro rok az teraz som sa rozhodla ze takto sa zit neda takze neviem ci by bol schopny sa o nu start preto som pisala prispevok vyssie kde sa na to aj pytam ze co ak on sa nebude vedet postarat co potom
Ak sa ani jeden nebudete vedieť postarať, dieťa Vám odoberú - dajú ho do detského domova.
skus sa spytat na UPSVaR. tam by ti mali vediet poradit, co v pripade, ze ani jeden z rodicov dieta nechce. aj ked asi budu na teba hlupo pozerat, ale co narobis.
zisti si, co treba k tomu, ak by si ju bola ochotna nechat svokra (myslim, ze tam bude treba sudne rozhodnutie o zvereni) a co treba k tomu, aby ju vzali do detskeho domova.
ak si ju necha priatel, tak si ju proste necha, tam nepotrebujete nic riesit. snad az na to, ze moze poziadat o zverenie do starostlivosti, cim sa tvoje prava k dcere znacne zredukuju.
nevididm dovod, aby sa ti nieco stalo, ked jednoducho odides a dceru zanechas v starostlivosti otca. rovnako to prebieha u muzov (manzelov a partnerov), tak nie je dovod, aby pre zenu platil iny zakon.
trestne je zanechat dieta bez starostlivosti, opustene. ale ty ju chces zanechat biologickemu otcovi, nie v ustave, nie na ulici.
byt tebou sa rovno obratim na sud so ziadostou o stanovenie vysky vyzivneho. ak budes platit len po sukromnej dohode (majte ju pisomne), plat prevodom z uctu na ucet alebo vkladom na ucet a nezabudaj platbu charakterizovat popisom, ze ide o vyzivne na dceru za ktory mesiac a rok.
a plat aj keby priatel z hrdosti odmietol prijat alebo platby vracal. vola sa to vyzivovacia povinnost, je to teda povinne voci dietatu, je to povinne zo zakona. ak si to nebudes plnit, to uz trestne je. bez ohaldu na dohodu, hrdost a cokolvek.
pri sude o vyzivne by sa ti totiz obdobie neplatenia nemuselo vyplatit, lebo ustnu dohodu (nedohodu) o neplateni moze priatel popriet.
ako neskor poriesis svoje vztahy s dcerou a rodinou, ked sa vsetko utrasie a ked sa prebudia materske city naplno - to je uz druha vec a vyhradne tvoja. mozes sa kludne ocitnut v pozicii "muza" so vsetkymi komplikaciami, co k tomu nalezia.
a su aj zeny, v ktorych sa materske city proste nikdy neprebudia. priroda nenadelila. obesia sa snad preto, ze inak im reprodukcny system funguje bezchybne?
Dakujem presne toto som potrebovala pocut :) No len ono ja si mylsim ze je to predsa len troscha zlozite lebo matka je predsa len matka a je zodpovedna za dieta v prvom rade ona a nemozme len tka odist zbalit sa ze ahojte idme domov... lebo furt mi ostava nejaka povinnost mne chodi rodicovsky prispevok nie jemu mna beru ako zakonneho zastupcu zrejme kedze neisme vydaty nie jeho to ma trapi ze ako tot ozariadit po pravnej stranke a ci ma nebudu trestne stihat leob mne povedal niekto ze ked odidem a necham dieta priatelovi ze ma zavru za to tak neviem preot sa bojim a ani presne u mna san eprebudili ziadne city Dakujem za pochopenie!:)
toto sa vyriesi prave ziadostou o zverenie do starostlivosti, cim by ju sud pridelil jemu, cim by sa on sa stal zakonny zastupca, jemu by boli pridele pridavky, vsetko. tebe zase odobrate.
tvojej prava by sa znacne zredukovali. nemohla by si rozhodovat o jej pobyte, stahovani, skole, lekaroch, nicom. mala by si snad len pravo veta pri tom, keby jej chceli zmenit priezvisko.
matka nie je v prvom rade zodpovedna, to su obaja rodicia, preto zakon formuluje zvycajne zakonneho zastupcu, resp. rodica (nie otca, nie matku, ale rodica).
Fakt ti moc dakujem! A aky je prvy krok? Na aky urad mam ist najskor? Uplne prvy krok myslim lebo ja nevime ako zacat ja sa v tychto veciach nevyznam a nemyslim is ze by mi niekto pomohl, uz len z toho titulu ze sa chcem vzdat dietata v podstate ludia to nepochopia no co uz ale naozaj som ti vdacná! :)
V prvom rade musíš vedieť, či Tvoj priateľ súhlasí s tým, aby sa stal zákonným zástupcom dieťaťa. Nútiť ho nemôžeš a potom treba riešiť na ÚPSVaR - buď žiadosťou o pridelenie starostlivosti dieťaťa otcovi, alebo do náhradnej starostlivosti. Podľa toho, ako sa k tomu postaví Tvoj priateľ.
Okey dakujem a ked on sa o nu nebude chciet starat potom jej musim najst nejakych adoptivnych rodicov co by malu zaujem sa o nu starat? No hned v tom mam jasnejsie vdaka :)
Keď sa o ňu nebude chcieť starať priateľ, ani nikto z rodiny, tak malú dajú do detského domova (alebo dojčenského podľa veku). To už vybaví príslušný úrad. Rodičia samozrejme môžu dať aj povolenie na adopciu - tým pádom by si ju mohol niekto potom adoptovať a mala by možnosť vyrastať s ľuďmi, ktorým nebolo dopriate vlastné dieťatko a mali by pre ňu dostatok lásky.
Urad prace, socialnych veci a rodiny.
Tam by som sla najprv, predostrela vec (bez extra detailov) a poziadala o radu, ako postupovat, aby sa dieta ocitlo v dobrych rukach, ked ty uz nemas zaujem, alebo podmienky k jeho dalsej vychove.
Pytaj sa, co v pripade, ze si ju necha otec.
Ze si ju necha jeho matka, resp. nejaky iny pribuzny, ktory by javil zaujem si ju osvojit, ak by to doslo tak daleko, ze ani matka, ani otec nebudu dieta chciet. Ci maju pribuzni prednost pred detskym domovom, alebo to rozhodne sud, komu sa da prednostne pravo (rozhodne sa budu skumat podmienky pre dieta v rodine pribuznych, ktora prejavi zaujem. Zaujem samotny urcite nestaci.).
A ako postupovat v pripade, ze ju chcete dat do detskeho domova, resp. ci budete suhlasit s adopciou.
cim sa ale kompletne vzdavate prava na nu - tak si to fakt dobre premysli. uz len tym, ze ju sud zveri niekomu do starostlivosti, stracas kopec prav na dcerku.
nebude to tak, ze ked si to neskor rozmyslis, tak vsetko zrusis a vezmes si ju spat. momentalne vycerpanie, ktore sa prejavuje rezignaciou a nechutou voci dietatu (aj ked trva rok a viac), sa moze upokojit a potom pride problem, ako dcerku dostat spat. Teoreticky sa mozes potom o adopciu uchadzat sama, hoci to bude skoro ako ironia, ale preco nie.
Ak si si naozaj ista, ze ju fakt nechces, tak sa chod popytat. Alebo skus pocitat tu http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/socialno-pravna-ochrana-det…
Mozno najdes nieco potrebne.
Alebo napis sem mail socialne.veci@upsvar.sk a spytaj sa, koho kontaktovat s tvojim problemom. Mozno bude pre teba lahsie spociatku o tomu komunikovat neosobne, nie z oci do oci. hlavne, ak si to v priebehu hladania moznosti este nahodou cele rozmyslis.
Ano chapem vsetko co si napisala. Idem to hned pozriet :)A ono to nieje len z vycerpania je to o tom zue niesom na deita pripravena a chcem slobodu pre niekho banalita pre mna viac ako zivot :) Mozno raz budem lutovat ale co uz taky je zivot to bude dan za slobodu no ja uz som sa rozhodla :)a dakujem
Škoda len, že si si neuvedomila, že nie si pripravená na dieťa 9 mesiacov pred tým, ako sa narodilo. Tú daň - myslím si, že pochopíš až neskôr. Ale máš pravdu, je to Tvoje rozhodnutie a na druhej strane sa mi páči, že chceš malej zabezpečiť aspoň nejakú opateru, kým od nej odídeš.
no skdoa ja si to vyctiam den co den ze som sa nechala nahovorit od priatela na dieta ked osm vedela sama ze to nezvladnme obla som hlupa a mozn oaj som nevadi mi to ludia su rovnaki ja chcme terza spravit krok ktory bude dobry pre mna aj pre malu pri mne by nemala dobre detstvo sama to viem tak uz nechcme spravit dalsiu chybu a zas si nechat od niekoho nieco nahovarat :)
ja len ze sa prestan vyhovarat, ze to robis pre malu. Robis to len a len pre seba. Je to tvoj nazor a tvoj postoj, nik ti ho neberie.
Len neskryvaj svoje rozhodnutia a sebectvo za "vhodnost pre malu".
Ja len tolko
no vidis :D ahoj
Koľko má malá?
11 mesiacov preco?
Och joj ani citat to nemozem 
Diky za kazde nove rano...
ja naozaj netusim co je na tom take "strasne" ved je kopa rodin co sa rozvedu preboha a ked matka nieje schopna sa starat o dieta je pridelene otcovi paneboze :D Ved ja ju neopustam navzdy ja sa snou budme stretavat ja len nechcem zit s niekym koho uz nechcem (priatel) nevladzem sa starat o nu. toto vse :D
Recovery, ale tie matky o ktorých píšeš, veľa krát urobia aj nemôžné len preto, aby mohli byť so svojimi deťmi. Prípady sú samozrejme rôzne. Ty si ale sama napísala, že o dieťa sa starať nechceš, lebo chceš "slobodu". Takže neopúšťaš dieťa preto, že sa nemáš ako postarať (podľa toho, čo píšeš, si nič preto neurobila - žiť predsa môžeš s dieťaťom aj bez priateľa), ale dieťa opúšťaš, lebo sa starať nechceš. A to je dosť veľký rozdiel. Vieš, to si možno myslíš Ty, že dieťa neopúšťaš navždy, ale dieťa nie je hračka a keď si neskôr uvedomí, že si ho vlastne nechcela, nemusí byť záujem už ani na jeho strane. Alebo ak pôjde na adopciu, tam už malú nebudeš môcť navštevovať.
Neber to tak, že Ťa súdim, lebo to nerobím. Je to Tvoja vec, ako si urobíš, tak budeš mať a Ty budeš s tým pocitom žiť. A niekedy je pre dieťa naozaj lepšie takéto riešenie, ako vyrastať v prostredí, kde ho nechcú a je len na obtiaž. A aj to chce istú dávku odvahy - priznať si, že svoje dieťa vlastne nechcem a zriecť sa ho. Ale nevyhováraj sa, že je to preto, lebo s priateľom nechceš žiť. Lebo keby to bolo len kvôli tomu, hľadala by si iné riešenia.
Ano ciastocne mas pravdu :) Co uz ludia sme rozni a nie kazdy si to vie priznat ja si to priznamale na druhej strane hovoim len tolko ( nevyhovaram sa ) ze aj pre dieta je to lepsie nitko nechce mat za atku nervacku zadepresiovanu a nevime co vsetko :) Kazde rozhodnutie obnasa nasledky nejake a ja ich berem zivot ide dalej na dvete sa stavaju aj ovela horsie veci....
.... , kým nie je neskoro. Na čo?
Myslím si, že ty si si neskoro uvedomila - čo je to byť maminou a mať za svoju maličkú zodpovednosť.
Najprv som si myslela, že si snáď robíš srandu, ale ty to zrejme myslíš vážne. Takže myslím si, že keď ti je prednejšia voľnosť a sloboda pred tvojou dcérkou, tak naozaj najlepšie čo môžeš pre ňu urobiť je nechať ju či už otcovi alebo babičke - proste niekomu s kým jej bude dobre a kto sa o ňu postará. A ako písali dievčatá predo mnou dať po dohode s otcom dieťaťa návrh na určenie starostlivosti o ňu .
A nie zbabelo utiecť ale dohodnúť sa s ním na tomto kroku. Prepáč , ale neodpustím si poznámku - dieťa je maličký človiečik absolutne odkázaný na svojich rodičov a nie bábika na hranie, mala si si rozmyslieť či chceš byť mamina, kým sa maličká narodila a nie až teraz.
Viec co? dozvedela som sa co som chcela uz ma to viac nezaujima :D Tiet ovylevy citove si nechaj pre ineho :D mna to netrapi takychto vyleov som sa napocuvala ze maly clovek a bla bla bla :D okey ved ja ju nejdem niekam odhodit preboha jaj boze dovi dopo :D idme prec :DDDD
recovery, viem že máš tých rečí už dosť, ale aj tieto tvoje reakcie svedčia o tom ,že si naozaj ešte,,dieťa,, , kopu vecí si neuvedomuješ a musela si predsa rátať aj s tým, že budú aj takéto reakcie či už tu alebo v tvojom okolí, zbytočne si teraz naštvaná a urážaš sa,
recovery.A aký postoj zaujali k tomu priatelovi rodičia?Zhovárala si sa s nimi o tom?Pýtam sa pre to,že mám dcéru v tvojom veku.Priatel sa na nu vykašlal už počas tehotenstva.Tiež nemáme doma miesto.Ale vtlačili sme ešte k nám postielku.Dcére sme pomohli doštudovať.Dokonca je prizrieme malú,aby mohla ísť aspon občas za kamarátkami.
Dcéra je vdačná.Bez nás by to tiež určite nezvládla.Hovorila si o všetkom s príbuznými? Lebo predtým,ako pôjdeš na sociálne by si mala s nimi hovoriť.Zo sociálneho určite budú v prvom rade hladať riešenie u príbuzných dieťaťa.
:D presne tu je kamen urazu ze ja nemam rodinu :D Otec - on ma dost problemopv aj bez toho a malu by neprijal nemal by kam ma jednoizbovy byt a tam vyrasta aj moj brat oje nemozne . Matka zije u svokry natlacena v jednej izbe s jeje manzelom a mojim tretim bratom a ostatna rodina? Nejavi zaujem o mna a anikdynejavili :D a velka clenov z rodiny ani nepoznam byvaju mimos Sk alebo vobec som s nimi nemala kontakt :) staci? takze asi tak :)
Milá moja - si v ťažkej situácii a súdiť Tvoje rozhodnutie nie je v mojej ani v moci iných.
Len Ti chcem napísať svoj príbeh- možno Ti zjednoduší tvoje rozhodnutie:
Tak teda otehotnela som v 4 ročníku na strednej , vydávala som sa mesiac pred 18 narodeninami-v tom čase / pred takmer 30 rokmi - bolo takmer nemožné ostať slobodnou matkou/. Porodila som 16.mája a 1.júna som maturovala už s malým. Maturitnú stužku som ani nenosila, lebo som sa hanbila chodiť s bruchom a stužkou...
Bývali sme v jednej jedinej izbe 2,80x3,10, kde sme mali postel, postielku a 1 skriňu. Musela som variť, prať- v tom som všetko ručne pláchala i žmýkala...
Tiež som v kútiku duše závidela mojim spolužiačkam ako si užívali, striedali chlapcov, chodili po diskotékach, míňali na oblečenie, kozmetiku, dovolenku... Malý plakával celé dni a skutočne som bola totálne vyčerpaná, ale boli aj chvíle kedy som si to užívala- keď malý začal chodiť, keď začal rozprávať a držať ma za ruku..- isto si to zažila aj ty.Akosi som sa prestala stretávať so spolužiačkami a začala som kecať s mamičkami na ihrisku. Viem ostarla som- musela som rýchlo dospieť!
Prešiel dáky čas a zohnali sme si byt, začala som robiť a po 5 rokoch som porodila dcérku, ktorá mala slabú detskú obrnu. Mala som 24 rokov 2 deti a kópec problémov aby toho nebolo málo tak mi umierala moja maminka...
Na dovolenke pri mori som bola prvý raz v živote keď som mala 40, na kozmetike som nebola nikdy., prvé auto sme si kúpili keď som mala 44- ALE NEĽUTUJEM!
Áno - boli to veľké obety, ale aj som veľa získala. Som nesmierne rada, že som to obstála a že všetko čo mám som si ťažko vybudovala - o to je mi to cennejšie. Žiaľ onkologické ochorenie mi skrížilo cestu a tak som teraz rada, že som sa mohla dožiť toho, že moje deti vyštudovali VŠ a že som ich videla vyrastať- snáď mi choroba dovolí ešte trochu si ich užiť!
Teraz mám 47 rokov a som hrdou mamou 2 dospelých detí a aj babkou ročnej vnučky- krtorú si neskutočne vychutnávam je to také moje 
.
Užívam si teraz to, čo som si za mlada neužila. Som relatívne ešte mladá- no nemusím sa náhliť domou, lebo mám doma deti, nemusím teraz chodiť po rodičovských združeniach, písať s deťmi úlohy...proste žijem/ zatiaľ/ si svoj život a moje spolužiačky sa teraz "jedujú" so svojími pubertiakmi a už nemajú na to všetko nervy- jačia po nich ako besné a ja sa len usmievam.
Keď som bola mladá, všetko sa ľahšie riešilo, teraz by som na to už nemala nervy. To je môj príbeh a názor. Snáď sa dobre rozhodneš.
Na dieťa nekrič- ono za nič nemôže. Ono Ťa miluje takú aká si!Si pre neho to jediné čo má a to jediné k čomu sa upiera keď niečo ho bolí či potrebuje.
Ale keby malo dieťatko trpieť tak ho fakt daj radšej na adopciu k ľuďom ktorý nemajú to šťastie mať vlastné deti a tak si nemôžu užívať starosti i radosti s toho byť rodičom. Iste takých párov nájdeš veľa. Budú milovať Tvoje dieťa!
Vždy je lepšie aby dieťa malo hoc aj adoptívnych rodičov ako vlastných ktorý mu dávajú najavo to, že ho vlastne nechcú.
Takže ak skutočne nechceš svoje dieťa a otec tiež dáko o to nestojí- daj ho radšej na adopciu.
Držím palčeky a ozvy sa ako si sa rozhodla a ako to dopadlo.
Držím Ti palčeky aby si svoje problémy vyriešila
hlavne v prospech dieťaťa, ktoré sa nepýtalo na tento svet pre to aby ho niekto posúval ako kufor
jedna vec ma zarazila, dala si sa nahovoriť na dieťa? študuješ, nemáte kde bývať, a vtedy ti nedošlo že čo ak to víde a zostaneš tehotná čo potom? neodcudzujem ťa, len ti držím palce aby si časom neoľutovala dalšie rozhodnutie,
ludia nerieste to moj zivot je torsku iny ako vasa vzdy bol ja nemam rodinu ako vacsina z vas tak sa necudujte ze som aka som :) a ze prem na je prvorade uplne nieco ine ako pre vas :)
Ja som tiež bez rodiny.Bývame v prenajatom byte 10.-ti.Pred pol rokom k nám dokvitla najstaršia dcéra s dvomi deťmi.Pozhánali sme dve poschodové postele a pretrpeli dcérinu manželskú krízu.Nikdy som nemala na ružiach ustlané.Mám zťp dcérku.Dovolenky môžem každému akurát závidieť.O rok budem mať 50 rokov.Nelutujem však jedinú chvílu,ktorú som obetovala pre svoje deti.Nikdy by som nedopustila,aby si vnučka odniesla nezodpovedný prístup k životu svojich rodičov.Rodina je moje šťastie.Trmácam sa po rôznych akciách a podujatiach,aby sme mali pre život to najnutnejšie.NERADA takto reagujem.Lenže nemám rodinu,tak sa nečudujte,že som taká aká som,je pre mna dosť silná káva.Tiež som nemala rodinu.A práve preto som si vytvorila vlastnú velkú rodinu.A čo iné môže byť v živote prvoradé?Diskotéky?dovolenky?Flámy,
Nie prvoradá bude vždy rodina.V starobe nebudem aspon sama.Verím,že čo človek obetuje,sa mu raz vráti.
recovery, a ani nechceš mať rodinu? veď teraz máš šancu mať vlastnú rodinu, takto si sa na to nepozerala? mať niekoho - dieťa, ktoré ťa bude milovať a priatela, časom možno manžela, poznám veľa žien ktoré ,,nemajú,, rodinu z rôznych dôvodov a založili si svoju, bolo to veľmi ťažké ale teraz sú rady že majú deti ktoré im spríjemňujú život, niektoré aj manželov, niektoré rozvedené ale majú pocit že si vytvorili svoju vlastnú rodinu, niekam patria a nemajú pocit ako kedysi, že sú iba naobtiaž, samé, nemali sa o koho oprieť,
Dievčatá, Recovery si napísala o radu právnikovi - poradili ste, ako ste vedeli. Super.
Ostatné poznámky a pripomienky, myslím, bude lepšie odpustiť si. Všetci sme urobili v živote nejakú hovadinu. Niekto malú, niekto veľkú, niekto ako svet. Sme ľudia.
Pán advokát tu dnes určite nakukne a napíše, ako je toto všetko po právnej stránke.
Presne tak kazdy si nesieme svoj kriz nikto is to za man neodnesie nitko za man nezil ani nezije ja osm len chcela radu tak si pockam :) Dakujem
Recovery, ešte jednu radu - poslala som ti mail, prosím ťa, kuk do tvojej mailovky a prečítaj si to 
Geo, ja zas nevidím nič zlé na tom, keď slušným spôsobom dievčatá upozornia Recovery aj na tú ďalšiu stránku veci - už len preto, že asi nemá nikoho blízkeho, kto by jej poradil - a síce, že niektoré rozhodnutia môžu byť definitívne a nemenné. Nikto ju tu ani nenapadá, ani neodcudzuje. Možno pomôže pohľad aj iných ľudí, aby sa Recovery ešte troška zamyslela nad tým, či to naozaj chce. Rozhodnutie aj tak bude už len na nej.
Dulka, myslím, že toto s Recovery dostatočne preberie sociálna pracovníčka. Na rozdiel od nás však bude mať Recovery pred sebou komplet - teda nielen jej pár písmeniek, ale aj jej reč tela, výraz tváre, tón hlasu a tak ďalej a tak podobne. A teda bude zrejme vedieť lepšie posúdiť, kde je problém a prečo.
Vzdať sa vlastného dieťaťa je nepochybne veľmi ťažké a závažné rozhodnutie a skutočne si myslím, že len na základe pár riadkov, ktoré tu Recovery napísala, nemáme právo montovať sa jej do svedomia a do života.
Chápem, že veľa dievčat takéto niečo poburuje.
Ale chápem aj Recovery, že reaguje podráždene. Nikoho z nás nepozná (rovnako, ako my nepoznáme ju) a teda skutočne nemá odkiaľ vedieť, čo je dobre mienená rada a čo len vyrypovanie, a/alebo moralistické kázanie.
Prepáč Geo, ale ja tu nikde nevidím žiadne vyrypovanie, ani som nepostrehla, že by sa jej niekto chcel montovať do života. Asi to vidím z iného uhla 
Dulka, veď ja netvrdím, že tu niekto vyrypuje a montuje sa Recovery do života.
Ale Recovery to môže vidieť inak. A podľa jej reakcií to inak aj vidí.
Neviem, je tak ťažké pochopiť, že ak chce niekto vyslovene radu od právnika a aj to hneď jasne a po slovensky napíše + že nie je zvedavá na nejaké reči okolo toho, tak by sme to tu mohli rešpektovať?
A ak už niekoho vyslovene veľmi svrbia prsty, môže Recovery napísať mail. A bude na Recovery, či na to odpovie, alebo nechá tak.
Ak píšete sem, bráni sa. Čo je pochopiteľné, je na verejnej webovej stránke a prišla sem s vážnym osobným problémom. Podľa toho, čo píše, vie, že nemá byť na čo hrdá a ani nie je.
Tak načo to ešte pitvať?
No, to už je daň za to, keď niekto píše na verejné fórum , s tým musí každý rátať a myslím, že aj ráta. Inak by aj ona využila skôr mailový kontakt s pánom advokátom.
Jasne.
A to je dôvod, aby sme si prevetrali klávesnice za každú cenu?
baby, baby, toto je už od témy 
Ľudka, od témy sú tu vlastne všetky poznámky o Recovery. Pýtala sa jasne, čo chce vedieť. Jej otázka je zaradená v Právnej poradni. To znamená, že je určená pre právnika.
Ako som Ti už napísala, ja to vidím úplne inak. Nič si tu neprevetrávam - ako ostatní, to už ja neviem, to musia asi najlepšie vedieť ony. Keď budem mať potrebu niečo napísať, tak to jednoducho napíšem.
Dobre.
Ja som urobila presne to isté - napísala som, čo som považovala za potrebné napísať.
Dulka, k mailovému kontaktu na pána advokáta - Recovery je tu nová. Zaregistrovala sa dnes doobeda. Pôvodne ani nevedela, kde má vložiť svoju otázku pre právnika. Dala ju do iného fóra a až po mojom usmernení ju skopírovala do Právnej poradne.
geo, predsa kedze toto je verejne diskusne forum, tak si clovek akosi nic odpustat nemusi (pokial teda neuraza a nevstupuje so osobnej slobody dalsieho diskutujuceho).
S tym ze "ved predsa kazdy sme spravili v zivote hovadinu" nesuhlasim. Prepac ale toto je cele zle, cele cele a nie je to o autorkinom zivote, ale o zivote toho dietata.
Az teraz zacnem byt osobna a zla. Nech si pali kde chce, pochybujem ze slzu za nu niekto uroni. A nie kvoli tomu co robi a preco, kvoli tomu ze to berie ako "normal" vec, pomaly dalsi druh antikoncepcie a snazi sa to preddat ako "skutok milosrdenstva".
BTW otehotnela som v 18tke, dieta som v zivote nechcela a sama viem ako tazko sa rodi materinsky cit tam kde nie je. Ale clovek sa podla mna stava CLOVEKOM vtedy, ked dokaze hladat ako sa veci daju riesit a nie ako sa to da co najpohodlnejsie zdrhnut.
a povedala si to aj priatelovi? čo on na to? chce si nechať dieťa? potom si môže dať návrh na pridelenie dieťaťa do svojej starostlivosti a ty budeš platiť výživné,
a sú tu aj iné možnosti - detský domov, adopcia,
(a žiješ u priatelovej svokry? nie mamy? a čo ona na to? ponúkli nejaké iné riešenie)