Podľa mňa rovno na tú súkromnú kliniku, ak je rozhodnutie pevné a nezvratné. A tam odpovedia najpresnejšie aj na všetky ďalšie otázky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Podľa mňa rovno na tú súkromnú kliniku, ak je rozhodnutie pevné a nezvratné. A tam odpovedia najpresnejšie aj na všetky ďalšie otázky.
kolko máš rokov? a prečo si sa takto rozhodla?
Ktovie, ako by vyzeral svet, keby sa všetky ženy chceli "toho" zbaviť
Mnau
Sabina, nechcem ti robit kazen, ale vznikajuci zivot v tvojom tele, nie je chripka, ci nejaka choroba, ktorej sa clovek zbavuje! Na to, aby si nezostala tehotna, je v dnesnom civilizovanom svete dostatok prostriedkov, na to by si mala mysliet ako prve. Aj v zaujme vlastneho zdravia! Sorry, musela som to dostat von, velmi ma zarazili tvoje vety!
Tebe ide asi len o prakticke rady, tie nemam. Nie som nejaky moralista a pravo mat/nemat dieta prisudzujem vyhradne matke, dokonca aj otcovi len poradny hlas. Ale vyraz "toho sa zbavit" aj mnou otriasol. Co tak dieta vynosit a ponuknut na adopciu? A pre buducnost antikoncepcia, antikoncepia, antikoncepcia.
Chcela som skutočne len praktické rady....tie výrazy som použila preto lebo to tak cítim .. pre mňa je TO (pretože ja to dieťaťom nedokážem a nebudem nazývať) len niečo čo nemá v mojom tele čo robiť
"to" čo je v tvojom tele, už dieťa je. Zváž veľmi dobre všetko pre a proti. Aby si o pár rokov svoje rozhodnutie neľutovala.
A cápem sa po prstoch, lebo keby píšem ďalej....
, keby to pred rokmi povedala Tvoja mama, nebola by si na svete...máš právo robiť, čo uznáš za vhodné, ale tento surový výraz
Ked si to tak sprosto......tak v tvojom tele nemalo co robit nieco ine valcoviteho tvaru, tak do 20cm...........
Chapem, ze su situacie, kedy sa zena dostane do stavu, kedy dieta nechce, ale to su tie velmi frustrujuce situacie, kedy sa nielen k dietatu, ale aj k tomu ako sa "stalo" dopracovala nutene.....predpokladam, ze ty si sa k tomu bambulku dopracovala dobrovolne.....
Ak sa mylim, oprav ma.
OK, precitala som si tvoj prispevok pod...ospravedlnujem sa.
Bola si v tej situacii, ako som popisovala hore.
Nepresla som nicim takym a nikomu to neprajem. Mam len jednu otazku, nad ktorou som sa zamyslala sposobom "keby bolo keby".
Si si ista, ze ked das dieta prec, budes spokojnejsia? Stastna asi dlho nebudes, najhorsie po niecom takom je vyliecit si dusu. Dieta asi v takomto pripade stelesnuje nieco, co si nechcela a bolo ti nanutene. No moze stelesnovat aj nieco hrozne, co si preklenula a spravila si z toho nieco dobre. (Tot moja uvaha.)
Este raz sa ospravedlnujem za prehnanu reakciu v predchadzajucom prispevku.
"Žasnem"....
Ty si prosím ťa KTO? že sa pohoršuješ, posudzuješ?
Mňa jej slovné vyjadrenia tiež pobúrili, ale sa zdržím mojich pocitov a vyjadrení môjho vnímania jej problému.
Ona s tým bude žiť. Nič sa nedeje "len tak"....pre niečo sa jej to stalo a my tu nie sme od toho, aby sme zastupovali jej svedomie.
Cápem si po prstoch....ale nepomohlo!
Niekto opisuje veci stručne a natvrdo....ako to cíti.
Niekto zaobalene.
Zasnem tiez (nad sebou) a ver ci nie......velmi ma mrzi moja reakcia. Nepatrim k tym, ktore zvyknu odsudzovat (aspon nie na pockanie), dnes som si dokazala aj nieco ine.
Negativne rekacie voci mojej osobe su opodstatnene a aj ked nie prijemne, akceptujem ich.
To co som urobila niekomu inemu, ma boli tiez. Neide to tak lahko preniest sa nad to.....
Beriem....a oceňujem tvoju úprimnosť.
Prepáč.
Tvoj prispevok bol zasluzeny, nevyzaduje ospravedlnenie.
enixelka Evka
A aby som tu na seba nemusela počúvať aká som nezodpovedná atď. tak vám aspoň poviem o čo ide....potom snáď môj postoj. Mám 20 rokov, študujem VŠ. Antikoncepciu som nebrala pretože som nemala priateľa a sex na jednu noc som neplánovala. Lenže bohužiaľ sú ľudia (teraz myslím chlapov) ktorým je jedno či plačete, kričíte...Z toho myslím každému došlo ako som dieťa počala - znásilnením a preto ho v sebe nedokážem mať čo i len 9 mesiacov do pôrodu...Dnes viem že existuje tabletka ,,po" len vtedy som rozhodne nemyslela že potom čo sa mi stalo zostanem aj tehotná...Ale ako sa to hovorí? na posratého aj hajzel spadne...asi tak to bolo i u mňa
Vieš keby to napíšeš nejakým normálnejším spôsobom, tak myslím, že väčšina z nás reaguje inak. Mne sa nožík vo vrecku otváral, keď som čítala tvoj príspevok.
Bola si po znásilnení na polícii? U gynekológa? Dúfam, že toho lekára si navštívila, lebo okrem dieťaťa môžeš mať aj inú pamiatku (pohl. choroba).
Ja by som išla ku svojmu gynekológovi a tam to riešila, ale ako som písala vyššie dobre zváž pre a proti.
Je právom každého sa rozhodnúť,nech sa rozhodne akokolvek.Dá sa snád vyčítať len to surové zbaviť sa toho.Ja osobne keby som dieťa vynosila,porodila už by som ho preč určite nedala.Možno sa niekomu nebude páčiť môj názor.Ale vynosiť dieťa ktoré nechcem,trpieť na opuchnuté nohy,znášať všetky tehotenské problémy.....A potom dať dieťa na adpciu?Je dosť detí po domovoch.Načo ešte zvyšovať stavy?Ked cirkev zastávala pred časom názor že vynosiť dieťa aj ked je nechcené,vo mne to zburcovalo jed že žiadna žena nie je krava aby bola nútená donosiť dieťa a odovzdať ho.Sama mám síce 9 detí,ale nikdy nebudem odsudzovať ak sa niekto rozhodne prerušiť tehotenstvo.Už sa stalo.Do budúcnosti bude dotyčná určite voliť antikoncepciu.Hoci ani tá nie je 100%.A navyše nepoznám pozadie tohoto rozhodnutia.Súdiť ju bude iba vlastné svedomie.Ani takéto rozhodnutie nezostáva bez výčitiek vlastného svedomia matky.
Sabina, je mi velmi luto, co sa ti stalo, ale ak si bola obetou nasilia, tvoja prva cesta musela smerovat na policiu a odtial hned do nemocnice, aby ta prislusny gynekolog osetril, hlavne aj preto, aby si sa nedajboze neinfikovala napr. HIV virusom! V nemocnici ti urcite poradia ako dalej!
Našťastie som zdravá (fyzicky) ak odrátam to tehotenstvo...ja o tom s nikým nedokážem hovoriť....s nikým kto vie ako sa volám kto som...A ani to nemienim nikomu povedať, na polícii už vôbec nie a v nemocnici tiež nie...potrebujem sa zbaviť plodu čo mám v sebe a som ,,vybavená". Preto by som poprosila ak je tu nejaká žena ktorá má s interupciou skúsenosť aby mi povedala ako to celkovo prebieha... Ďakujem
Jedna známa bola.Zašla do nemocnice,vypísali jej šek.Po jeho zaplatení im priniesla potvrdenie o zaplatení.Naplánovali jej termín zákroku.V popoludnajších hodinách ešte v ten istý den šla domov.O jej zákroku okrem mna vtedy nevedel nikto,ani jej manžel.Odvtedy ubehli asi dva roky a dotyčná spomína že aké by jej vtedy nechcené dieťa už bolo.
ale týmto to nekončí... nebudeš mať dieťa, to áno, ale čo ty? S tvojich slov je cítiť, že ty sama si sa s tým ešte nevyrovnala. Nejde len o dieťa, ale aj o teba. Nesnaž sa to zatlačiť niekde do "pozadia", lebo potom budeš ako sopka. Raz to vybuchne, vtedy keď to budeš najmenej očakávať. Skús povedať tomu gynekológovi, čo sa ti stalo, on ti zodpovie tvoje otázky ohľadom interupcie a nasmeruje ťa za odborníkmi, ktorý ti dokáže pomôcť.
Je pravda že s tým nie som vysporiadaná...od kedy sa to stalo prešlo ešte proste príliš málo času. Ale viem že sa s tým dokážem vysporiadať ako som sa vysporiadala s vlažnými vzťahmi ktoré mám s otcom a jeho novou rodinou, s tým že mama menila priateľov a každý bol vždy ,,lepší" ako ten predchádzajúci...Dokážem sa dať sama dokopy len potrebujem čas byť sama a v kľude
Sabina, je tu aj anonymna psychologicka poradna. Urcite sa psycholog bude s Tebou bude rozpravat aj cez mail. Aj taketo hrozne veci sa stavaju, ale zbavenim sa plodu, nebudes vybavena. Si mladucke dievca, niest taketo bremeno cely zivot moze byt velmi tazke. Myslim na Teba aj na "to" malicke, vela sil.
A myslis si, ze tym je to vybavene? To sa velmi mylis! Co ti to spravi v tvojom vnutri, to nemozes predvidat! Uz to, ze sa s tym, co sa ti stalo, nikomu nemozes zdoverit, je chyba! Ten, co ti to spravil to bude robit dovtedy, pokym bude mat prilezitost! Aj na to by si mala mysliet: tym, ze podas trestne oznemenie, mozno zachranis osud tvojej kamaratky!
Viem že by som to mala povedať ale...neviem je vo mne blok neviem to povedať ani matke, najlepšej kamarátke. A s policajtami mám svoj problém - otec je u nich dosť ,,šarža" a keďže nesiem jeho meno, väčšina vie o koho ide k tomu pochádzam z pomerne bohatšej podnikateľskej rodiny a skutočne netúžim po tom hovoriť o tom s policajtami... A po tom zákroku keď už bude zo mňa všetko von sa s tým dokážem vysporiadať...ale musí byť najprv po tomto
Choď na ten zákrok čo najskôr. Máš na také rozhodnutie plné právo, ak potrebuješ podrobnejšie informácie o interrupcii, skús azda na nejakom inom fóre.
Sama by som za normálnych okolností na interrupciu nikdy nešla, ale okolnosti, ktoré popisuješ ty, nie sú úplne bežné. Tiež si neviem predstaviť, že by som nosila v sebe 9 mesiacov následok znásilnenia, a potom si ho buď nechala alebo dala na adopciu. Úplne stačí, že si bola znásilnená, nikto nemá právo dohovárať ti, aby si nechala vo svojom vnútri rásť to, čo sa tam dostalo násilím. Drž sa, urob ako to cítiš.
Keď som bola v nemocnici na gynekológii na takom malom zákroku, čakala tam so mnou aj dievčina, ktorá išla na interupciu. Boli sme spolu niekoľko hodín /išli sme na rad medzi poslednými/, tak sme sa rozprávali a ona bola tiež študentka, nemala podporu ani v priateľovi ani v rodičoch /čo sa týka ponechania dieťaťa/, tak tam šla. A keď sa vrátila z operačky na prebúdzaciu izbu, kde som ja čakala, veľmi plakala. Bolo to aj preto, že to veľmi bolelo, ale hlavne pre psychickú bolesť. Tak to na ňu doľahlo celé. V nemocnici musela zostať do nasledujúceho dňa, lebo silno krvácala, s tým ani nepočítala, lebo zvyčajne idú domo ten istý deň. Ja som šla hneď domov, neviem, čo s ňou bolo, ale zjavne to nebolo ľahké. Držím palce, aby to bolelo čo najmenej.
Sabina , je hrozné čo sa ti stalo . Určite si nezaslúžiš moralizovanie , každá žena má právo sa rozhodnúť a zvlášť za okolností , ktoré sa prihodili tebe. Jedna z mojich známych podstúpila tkz. miniinterupciu , ale treba to riešiť čím skôr. Choď na kliniku, kde zákrok prebehne, dajú ti spraviť interné vyšetrenie, krv a pod. Tá moja známa bola v nemocnici vlastne jeden deň, na druhý deň ju prepustili domov. Našťastie žiadne následky nemá . Myslím , že keď bude po všetkom mala by si navštíviť psychologičku, skús mimo miesta svojho bydliska, kde ťa nepoznajú. Znásilnenie a následná interupcia je silná trauma a aj keď si myslíš, že to zvládneš sama, bolo by dobré požiadať o pomoc odborníka aby si sa s tým skôr vyrovnala.
Lenka R,
suhlas
Eva
Sabína, súhlasím s tým čo napísala Lenka R.
No neber do úvahy stále tie isté vety - teda o tom, ako sa s tým nevysporiadaš a iné veci. Nemali by sme určovať iným čo bude.
Skús potom nájsť psychológa, aby si to všetko v sebe nedusila, aby si mohla prežiť svoj život a nie žiť iba v tieni nešťastnej minulosti.
"Skôr ako moje žitie odsúdiš, obuj si moje topánky a prejdi moju cestu,prejdi moju minulosť, pocíť moje slzy, zaži moju bolesť, radosť, prejdi kroky, ktoré som prešla ja, potkni sa na každom kameni, na ktorom som sa potkla ja. Zakaždým vstaň a choď ďalej,tak ako som to urobila ja. Až potom môžeš moje správanie súdiť a tvrdiť, že ma poznáš!"
- chronicky znamy vyrok, autora som nenasla.
Sabina sa nas nepyta, ako sa ma rozhodnut, neziada, aby sme jej vstupovali do svedomia. Pyta prakticke rady. Slovnik, ktorym sa vyjadrila, zjavne odzrkadluje je pocity, postoj k jej situacii. Nejde o nas, ako jej slova vnimame my. Ide o to, co citi ona.
Rovnako ako Lenka R si myslim, ze je potrebna odborna pomoc.
Eva
Presne tak to je. Súhlasím s každou vetou.
Evka suhlasim s Tebou
Veľmi dávno som pozerala pravdivý príbeh staršej ženy, ktorá bola znásilnená a nechala si to dieťa. Veľmi svojho syna milovala a predsa priznala, že vnútri stále kričal nejaký hlas - ty si výsledok toho zlá a čím viac to chcela prekričať svojou láskou k synovi tým viac to v nej kričalo.
Smutné na tom príbehu bolo to, že ten syn bol hodný svojho otca a znásilnil tiež dievčinu a tak preto ta žena vtedy vyšla s pravdou von a chcela, aby to ľudia vedeli.
To čo vnútri cítila bolo možno to čo syn zachytil a nie tu lásku ktorú videl.
preto nikoho nenúťme a ani neodsudzujme, lebo nikdy nevieme čo bude.
Ďakujem za informácie aj pochopenie. Zákrok som si už vybavila na budúci týždeň...už chcem aby bolo po tom
prajem veľa síl a aby si už našla kľud
Držím palce.
sabinka drz sa. nech ti to dobre dopadne.
sabinka drz sa. nech ti to dobre dopadne.
Dobrý deň, mám otázku a neviem kde sa mám obrátiť a preto som sa rozhodla svoj dotaz napísať sem keďže ide o anonymné stránky. Predvčerom som zistila že som tehotná a som rozhodnutá sa toho zbaviť. Len neviem ako postupovať či ísť k svojej gynekologičke alebo priamo na kliniku kde to spravia. Mala by som záujem o nejakú súkromnú tak či rovno tam alebo teda cez toho gynekológa. A približne ako to prebieha a koľko asi zostanem v nemocnici. Budem vďačná všetkým za odpovede na moje otázky, keďže doteraz som to riešiť ešte nemusela neviem ako to chodí.