Mám sa rada

Kamilka, mne všetko to čo píšeš, akosi "samo od seba" sa to urovnalo v hlave, postupne s prichádzajúcimi rokmi, s mojim zvyšujúcim sa vekom. Zrazu vnímam ináč veľa vecí v mojom živote. Tie čo sa diali v minulosti, aj tie, čo sa dejú teraz. Svoje telo poznám a ďakujem mu, že nosí "tú moju chemickú továreň" na môj vek celkom v pohode. - Svoju dušu, tú stále hľadám a objavujem, spoznávam sa s ňou,zbližujem sa s ňou aj za pomoci rôznych kníh. U mňa je to dobrý a príjemný pocit, objavovaať svoju dušu...Na chyby ktoré som na mojej ceste robila nemyslím, asi patrili k môjmu životu práve preto, lebo som taká aká som a aj moja duša je taká akú ju spoznávam. A uvedomujem si, že aj každé vnútorné zranenie, malo svoj zmysel, svoj význam. A tak akosi automaticky ich nechávam v minulosti. Vyhadzujem ich zo svojej duše, aj zo svojho podvedomia, lebo už sú prekonané a už poznám ich význam aj ich zmysel. Veľa čítam, veľa sa teším z maličkostí, keď môžem veľa sa prechádzam a snažím sa uvedomovať si radosť každého okamihu, ktorý dýcham a nič ma nebolí... práve tu a práve teraz.....

Ako veľmi sa ľúbim som si uvedomila v nedeľu pri čokoládovej zmrzline . Február - nefebruár, chrípková epidémia v Čechách, respiračné choroby u nás ... všetko jedno.
Dala som si - mňam. Takú skvelú čokoládovú som našla, novú značku medzi zmrzlinami (teda aspoň pre mňa ).
Ale uvedomujem si, že sú veci, kedy to, že sa ľúbim nevidno. Napríklad, že som minulý rok nebola na preventívnej u zubára. A toho roku som sľúbila ísť na preventívku k obvodnej a tiež mi nejak ešte krok nevyšiel.
Ale zas sa radšej trochem šetrím - toť moje obľúbené žehlenie som obmedzila a radšej štrikujem a čítam knižky.
Len neviem čo to je, kde to je, lebo potom stačí málo a bars oddýchnutá psychicky mi začne niečo vadiť na neupratanom byte a potom to u nás lieeetaaaa...
Takže záverom - mám sa rada taká aká som.... ale brucho vťahujem automaticky, aby bolo menšie .

Neviem ako moc by som mala ísť do hĺbky svojho JA, ale tak zľahka to dám, ale som skôr na praktickú stránku.

Ono sa povie, že som krásna, múdra a šikovná a sú situácie, keď som najkrajšia, najmúdrejšia a najšikovnejšia, čo je síce pekné, ale nie som jednoducho chlap a nepotočím tým prasknutým potrubím. A môžem s ním 4 hodiny kuwa-lomcovať, prepáčte za výraz. Moje šikovné JA, cez 500 telefonátov zoženie majstrov, ktorí točia a točia až napokon oznámia, môjmu krásnemu JA, že „TO tam mám PRIĽEPENÉ!“ a moje múúúdre JA ide s revom, akože slzavým a sopľom po kolená, do predajne, kúpi si mnohouholník a opraví si samé, lebo nová linka, nová podlaha a nový dom a ZASA SAMA.
A to len ako príklad k tomu, že mne napríklad nejako neostáva energia ani čas dodatočne niečo so sebou riešiť. ( mala by som) A keď tak, tak len v rámci možností a po kúskoch.
Resty mám, samozrejme. Mňa stretnúť, tak vidíš rajdu v rifľoch, tričku, olivovej mikine a olivovej alebo hnedej bunde – podľa počasia, pre znalca voňajúcu chanelom. Snažím sa si zachovať aspoň malinký nádych ženskosti alebo vlastného seba-sa híčkania, aspoň trošku. Musím nasadnúť a vysadnúť do vysokého auta, nesmie ma nič obmedzovať pri šoférovaní, presúvaní somarín po aute, musím mať možnosť si sadnúť, ľahnúť, čupnúť, kľaknúť a predkloniť bez obmedzení (a sexuálneho podtónu, dámy ) akože čo sa týka auta a detí a keď prídem všetko zhodiť zo seba a neriešiť čo s tým a milujem, milujem a milujem horúcu sprchu, ten pocit po nej, pohodu večernú a manželovu náruč len tak a toho posledného je strašne málo.
Má to svoje negatíva, čo sa môjho vzhľadu týka, nemyslím tým okolia, ale nie som dobrým vzorom pre moje dcéry. Na jednej strane ich pekne obliekam, prízvukujem, že sú slečny a slečny sú najspokojnejšie, keď sú ako rajdy na spôsob ich matky a tak sa mi to krásne zrkadlí. Napr. nosím nočnú košeľu, ale mám náladu na pižamové gate, tak nahodím aj tie, potom mi je divne, tak nahodím aj mikinu, potom som unavená tak v tom aj zaľahnem, ráno ma takú nájde. A tak moje dcéry nosia nočné košieľky, pod tým pižamové nohavice a na tom všetkom mikiny a vysvetľujú mi pyšne, že teraz sú ako maminka. Tri gajdy v domácnosti sú aj na mňa moc.
Takže tohoročný záväzok je, že sa musím preladiť na pekné veci a dať ich aj na seba, síce sa v rámci možností hýčkam, ale moje deti to nejako nezaregistrovali.
Minule som dostala vyjadrenie od prostrednej, keď som baby nasáčkovala do skúšobnej kabínky, aby mi pochválili nové šaty. Krásne som si vybrala. K štedrovečernému stolu som si vybrala šaty, tmavobordové, čipkovanéi, obtiahnuté pre moju spokojnosť a tak som sa prsila a kochala ako dokonale vyzerám. Aj moje dcéry sa kochali, až mi jedna povedala, že nech to vrátim, čo vymýšľam a že najkrajšou ozdobou maminiek sú predsa ich detičky!
A keďže to bola rana na istotu a presne medzi oči, kam som to so sebou dopracovala, tak som si šaty kúpila a tešila som sa z toho, že vyzerám dobre. Ale ako dôsledok, je to skôr smutné...
To k vzhľadu a to k duši, to asi dám inokedy, ale tam nejak necítim nejaký rest. Stravovanie v pohode, som v štádiu učenia sa „mám sa rada“ popri tom všetkom, čas na knihu si viem nájsť, sviečku pálim každý večer, oheň v krbe tiež, aj zamyslenie sa dáke hodím smerom k nemu, možno čo je niekde vzácne, je pre mňa štandard a naopak. To s tým zamyslením tiež v prípade, že sa niekto o ten oheň postará, ale keď to mám celé odservisovať, od doniesť drevo – po nachystať podpalku, tak mi je tak sedem, či oheň horí pekne a prevráva mi do duše. Som rada, že nečmudí a horí ako má a idem spať.
Alebo dneska, ráno som od piatej do siedmej odhadzovala sneh, neviem, kde je sever, či ma bolia ruky, či chrbát, či moje myšlienky, tak moje duše-zamyslenie je adekvátne tomu. Ale aspoň sedím a chvíľu nič nerobím.
Ak v tom nájdeš niečo, čo som tým chcela povedať, tak budem rada. Hanba mi..., pointa mi ušla...asi.

... nuž, milá Kami. V okamihu, keď som sa so svojimi "traumami" vyrovnala, udrela 50-ka a zase som v tom po ... uši

ako tak citam, nie som sama, co robi co moze, najlepsie ako vie a kedy moze.... Obliekanie, no musim sa nejako dogabat, lebo ist ucit oblecena ako bezdomovec by bolo asi odveci, takze aj make up sa nahodi, aby som deti nestrasila ale vikend, tak to som vo vytahanych teplakoch, vlasy uhrabem prstami ruk, zapnem do spony, na sebe dva natelniky a tri mikiny, lebo som zmrzla...a tiez som toto leto s otcom opravovala strechu, drahy je velmi neohybny, ten by sa nikde nevopchal a keby, tak by sme museli volat hasicov, aby ho vykliesnili...ale zasa vari, a to fantasticky....takze, odpady si cistim sama....
co sa tyka stravovanie, jem, ked mam cas a co pride pod ruku, ale dlhe roky (10) som robila delenu stravu a asi zacnem znovu, lebo moje neresti ma zacinaju dobiehat, hoci to nie je v podobe nadbytocnych kilogramov, ale kondicka upada.....
a tiez mam nocnu koselu s pyzamovymi gatami a ponozkami a zabalena v deke...
najstarsia sa rada "paradi", najmladsia, to je taky chalansky pupok, takze leginy, lebo je dost velka, ma 3 roky a nohavice na 5 rokov su len tak tak v pase....takze, snazim sa ju obliekat co najpohodlnejsie, lebo, ked si cupne, tak ma pol zadku vonku, alebo gate na pol zrde a pravidelne pride zo skolky s rozopnutym gombikom, lebo mam take podozrenie, ze dojeda obedy po celej triede
takze, mam sa rada, lebo uz som si viac krat povedala, ze sa nebudem saliet, ale aj tak ten boj nakoniec prehram, vybuchnem, nasrdim sa a ten riad umyjem, aj uzbu deciek upracem, ale teraz uz odolovam dva tyzdne, keby ste videli v akom stave je izba dvoch mladsich, len sa modlim, aby sme v noci nemuseli urgentne evakuovat, lebo keby som isla po nich dvoch, tak asi skoncim s dolamanou chrbticou

Presne ako píšeš, teória je jedna vec, no podvedomie je sviňa ,ale možno keď ta teória penikne dosť hlboko, jeden nikdy nevie. Určite každá z nás prechádza vývojom a to čo sme v puberte považovali priam za dôvod, prečo by sme chodili najradšej po kanáloch, máme dnes na háku. Pravda je, že občas si nejaký ten dôvod nájdeme aj teraz,aby bolo veselo. Ja mám pocit, že najlepšie je, keď nemám čas moc dumať, ale občas sa potrebujem zastaviť a mať sa rada v zmysle porobiť si veci čo tlačím pred sebou a aj poleňošiť, nemať nič v pláne,len byť doma, niečo dobre uvariť, upiecť, dať si saunu, poležať na guači. A keď sme už pri gauči, potrebovali by sme už omnoho väčší lebo môj pokoj narúšajú hádky o tom kto, kde, 5 kusov+kocúr dosť náročné. Inak ja som typ väčne nespokojný, uvedomujem si to, mám na čom pracovať.