Emi, rada si precitam dalsie pokracovanie ,pretoze si rodena bojovnicka,a urcite dodas silu ostatnym ktorych problemy su hodne daleko za tymi ktorymi si v zivote presla ty.Oj toho chlapa by som najradsej....... .Takych by mali odpratat na opusteny ostrov....verim ze ich po svete beha viac.
Škoda že mi nejde skener vložila by som aj fotku ,keĎ mali 6 maeiacov.Takí boli zlatí.
Verim ze sa ti to este podari,urcite sa najde niekto kto ho ma,a podelis sa s nami.
Emi, dnes cestou do práce som myslela na teba(odkedy vás dievčence "poznám", často na vás myslím), aké to asi bolo mať dvojičky, ale zároveň som si povedala, že asi sa ti nebude chcieť na to spomínať... Veľmi ma potešil tvoj článok.
Aj mňa tvoj príspevok veľmi potešil, môj manžel je tiež z dvojvaječných dvojčat a tiež má brata staršieho, presne ako u vás. Aj svokra si sem tam zaspomína a obdivujem vás, akurát ona má manžela, ktorý ju podržal a keď trebalo pomohol. Ja by som tiež "vraždila" takých chlapov ako bol ten tvoj.
Dúfam sa ti tá fotka podarí a teším sa na pokračovanie 
.
To muselo byť naozaj šialenstvo tri malinké deti a manžel len naobtiaž.
Spomínaš si ešte na spinkanie, papanie, zúbky a všetky dôležité somarinky, ktoré k tomu patria. Ak áno, môžeš opísať, maminy s malými deťmi to bude určite zaujímať.
ema, klobuk dole. moja kamaratka ma dvojcata (dievcatka) o tri mesiace starsie ako moj maly, ked mam tazky den, ze len beham lietam okolo syna, pripadne mu idu zuby a chce sa len nosit na rukach, proste ked tak vecer padam unavena do postele, hovorim si, ale ved ked ta moja kamoska zvlada 2 naraz, ja sa predsa nemozem stazovat :) no ja mam dost s jednym, tak naozaj obdivujem maminy, co vychovaju 2, pripadne 3 deti naraz. no ved ty emi akoby si mala trojcata, ze? nebol taky velky rozdiel medzi nimi...
Áno,boli to vlasne trojčatá.Ešte že neboli do tých troch rokov,kým
išli do škôlky nejakí umrnčaní a rozmaznaní .Pri troch malých do roka
nebolo času na varúškanie na rukách .Mali sme taký systém,že ráno keď
vstali 3x prebaliť 3x nakrmiť potom sme sa pohrali,vlastne si vystačili sami.Zabávali a klbčili sa spolu a ja som mohla pori nich
variť alebo prať.Okolo 10 som ich uložila spať naraz všetkých.Pospali do obeda,ja som zatiaľ dovarila ,prádlo vyvesila a
poriadila.Naobedovali sme sa išli sme na 2 hod.vonku a potom zas
poperbalovať nakrmiť a spať. V noci spávali celkom dobre až na výnimky ked boli chorí a keď im išli zúbky.Budili sa všetci traja po
sebe okolo 1-2 hod.v noci ,kažého som nakrmila ,prebalila ,dala cumel
a mohli spať ďalej.Ráno sa budili okolo 7 00.Kojila som ich do 3.mesiacov,chcela by som aj dlhšie ale kôli problémom s mužom som
stratila mlieko.
Veď dvoch kojiť 3 mesiace i to je na medailu, nehovoriac o tom, že v tom čase sa plienky vyvárali, plákali, vešali(to už dnes neplatí).Aj krmiť naraz 3 deti asi dalo zabrať...Emi si trieda.
Slovko "varúškanie" sa mi veľmi páči. Verím, že toho varúškania si užiješ pri vnúčatkách, keď príde ten správny čas. Aj keď vlastne by si mohla byť ešte aj mamou, keby sa objavil ten správny chlap.Tak-či tak veľa šťastia
Tak na vnúčatká sa už teším.Dúfajme že nejaké budú. Peťova kočka
má ešte rok školu ak im to vydrží tak budú hádam aj vnúčatká.
Ja si už netrúfam ,ibaže ak by som stretla najakého ocina s dcerkou
alebo dvoma tak by som sa s radosťou o nich postarala.
Emi ty to zo seba vyžaruješ-S radosťou by som sa o nich postarala, čo tak s radosťou by som si s nimi užívala život.
Lienka máš pravdu ,tak nejako som to chcela napísať.
Emi ja si to naozaj neviem predstaviť, všetko trikrát. Si dobrá, že si si to vedela, alebo musela zorganizovať. A naozaj kojiť dvojčatá tri mesiace je úspech a to si mala doma ešte ďalšie maičké.
Zuzana
O tom kojeni dvoch naraz by som chcela spomenut, ako sme isli so sestrou s nasimi synmi na krst:
medzi mojim starsim synom a sestrinym starsim je 12 dni rozdiel-moj je 1.1. a sestrin 13.1., takze sme ich krstili v jeden den 22.2.1992 a kedze ona moc mlieka nemala, tak som ich kojila oboch, ale najlepsie bolo, ze ked sme chceli , aby vydrzali na krste v klude, tak som ich musela nakojit naraz-takze jede k lavemu prsniku a druhy k pravemu a ...uz to jelo...mam ja fotku a dodnes sa na tom dobre smejeme...
Zuzi Ty máš novoročné dieťa. To si musela aj Silvestrovať na pôrodnici ,či nie?
Ja by som aj bola kojila oboch naraz ,ale nemal mi kto pomôcť a takých maličkých som si nevedela priložiť sama.Bála som sa ,že
by si mohli pritom ublížiť.Tak kým jeden papal,stalo sa že druhý plakal.Niekedy to bolo fakt šialenstvo,ktorého upokojiť skôr.
Zuzana
Áno , moje prvorodené dieťa sa narodilo 1.1.1992 o 11,36 a mohol byť aj prvý v Trenčíne, ale bol až tretí, lebo som bola prvorodička a báli sa to uponáhľať.
Ja som mala výhodu veľkých prsníkov, takže si deti ľahko chytili a hlavičky si položili na moje nohy...
Zuzi, to je fakt super naplánovať si dieťatko na 1.1. Ten tvoj mužíček, je fakt geniálny programátor. Tak vám to vyšlo. Moja dcéra je presne o pol roka staršia od tvojho syna -1.7.1991.
Ema nie si nahodou z Oravy?
Kto sa to pýta?
Ahoj, prepac, ja som mysak, zijem v australii uz dost dlho, ale citala som o nehode v dolnom kubine a ta sa stala pred 8 mesiacmi a zahynulo tam 5 mladych chlapcov. No a ked som citala tvoj pribeh, tak som si na to spomenula. Neviem si predstavit ako sa musi citit matka, ktora stratila dieta, nie to este 2 naraz ( ja deti nemam), ale ja verim, ze raz bude dobre a este ta stretne stastie. Vies, ked sa ludia pytaju ako sa mam, vzdy poviem, ze tak ako sa mozem mat na moje pomery - to zmamena, mohla by som sa mat aj lepsie, ale aj ovela horie a tak sa nestazujem. A ked citam niektore pribehy, tak sa mam vyborne. Neviem, co by ti pomohlo v tvojom ziali a nemyslim si, ze so stratou deti sa da vyrovnat, ale mas tu este jedneho syna a on ta potrebuje i ked uz je velky. A este nieco, snaz sa zit tak, aby boli oni dvaja na teba pysni, zi pre kazdy den a ja verim, ze stastie si ta najde a budes sa vediet usmievat, lebo oni tu budu v tvojich spomienkach. Vela stastia a vies co, oblec si rano koselu stastneho cloveka a usmievaj sa, usmev je chytlavy, tak to skus ;)
Je mi smutno,keď si pomyslím na to,že to čo sa stalo ,vďaka televízii a internetu obletelo celý svet.Mrzí ma že sa práve moje deti na ktoré som bola právom pyšná ,lebo neboli lumpovia ale šikovní milí a veľmi obľúbení chlapci, dostali do povedomia práve kôli tej hroznej tragédii.Netušili ako môže dopadnúť ich prvé dobrodružstvo s autom.Mrzí ma to o to viac,že na to doplatili aj ich
kamaráti.Mám tisíc otázok prečo...prečo...prečo..bez odpovedí ,na ktoré mi už nikto neodpovie ,lenže čo sa stalo už sa bohužiaľ nedá zmeniť.Ďakujem ti za povzbudivé slová.
Zuzana
Emi-tvoja cesta je buducnost a je pred tebou a ver, ze obaja ta dobre strazia...
Baby a počuli ste- sedmorčatá
Pani má už doma 3 deti, neužívala žiadne lieky na podporu , najmenšie zo siedmych vážilo 1,5 kg a najväčšie 3 kg Márnosť, veď musela chodiť ako "vzducholoď" Wow, wow, wow Ale do budúcnosti- radšej nie, Bože
Tak to by som nechcela rodiť. Toho chlapa určite považujú za riadneho kanca
.
čo, rodiť, ale čo nosiť a vychovávať? A chlapovi by som pre istotu šmikla vtáka
Chudák chlap ako by potom cikal??? No pôrod by bol asi cisarák. Ja by som určite nedokázala toľko detí zo seba "vyprdnúť".
A tá vychova jedine z pomocou sponzorov. Inak by to bol problém.
ahojte mamicky ja som tu nova a tiez sa hlasim ako hrda mamicka dvojciat
vitaj mamina dvojičiek
Vtedy medzi nami dievčatami, bola Emka len jediná mamina dvojičiak, dnes ich je medzi nami viac
Tak napíš o sebe viac
ahojte, dostala som sa nahodou k tejto stranke a neda mi to nereagovat na clanok emy,som tak isto matka dvojiciek, chalanov a tie pocity a vsetko okolo toho velmi dobre poznam, moji sa narodili 1.1.2000, 6 tyzdnov skorej, roboty okolo veeela a tak isto chlap na ....tak akoby aj 3 deti som mala, ale uz su vacsi, aj starosti, ale nemenila by som, drzim palce
ahojte, dostala som sa nahodou k tejto stranke a neda mi to nereagovat na clanok emy,som tak isto matka dvojiciek, chalanov a tie pocity a vsetko okolo toho velmi dobre poznam, moji sa narodili 1.1.2000, 6 tyzdnov skorej, roboty okolo veeela a tak isto chlap na ....tak akoby aj 3 deti som mala, ale uz su vacsi, aj starosti, ale nemenila by som, drzim palce
Takmer všetky máte deti, ale dvojčatá som mala iba ja. Chcem Vám napísať, aké to je mať dvojčatá. Začnem tehotenstvom. Hneď od začiatku som tušila, že niečo nie je v poriadku,lebo zle mi bolo za dvoch, priberala som akosi viac a keď sa prvý krát pohli - sa moje tušenie skoro porvrdilo. Na sto perc. sa mi to potvrdilo v decembri na ultrazvuku. Preplakala som cestu domov. Doma sme plakali aj s mammou,lebo mužovi už vtedy šibalo. Nevedela som čo si počnem s troma malými deťmi.
Narodili sa 8.marca na MDŽ, krásny darček, ja som si síce priala dievčatko aspoň jedno, ale
hlavne ,že to dobre dopadlo a boli zdraví. Narodili a v utorok a nikto z rodiny o tom nevedel, lebo som týždeň pred pôrodom už ležala v nemocnici a do termínu som mala ešte mesiac.Na druhý deň bola streda a návštevy. Prišla mama aj manžel. Ani nezbadali ,že som už po pôrode,len som sa im zdala nejaká iná. Ukazujem im dve číselká na zápästí a oni nechápali. Keď pochopili mama bola sklamaná že sú obaja chlapci a ich otec povedal " A nie sú hnusní, povedz sú pekní? No zabiť ho málo,nepýtal sa či sú zdraví a v poriadku ale či sú nie hnusní. Boli krásni ako bábiky.
Ked som ich prvý krát uvidela zostala som mierne prekvapená ,lebo Mirko bol tmavý pucko a mal tmavé vlásky a Romanko bol chudý a bol bledý blonďáčik.Akoby ani bratia neboli ,nieto dvojičky.Takým sa hovorí dvojvaječné dvojčatá.Vážili Mirko 2300 a Romanko 2100 gramov a 46 cm. Doma ma čakal 20 mesačný Peťko. Bývali sme v Martine.
Peťka mi kde tu zobrala mama. Romanko keď mal 1 mesiac dostal zápal pľúc a srdiečka a ešte asi 4 diagnózy k tomu myslela som,že neprežije.Mesiac bol v nemocnici, týždeň doma a znovu v nemocnici ,museli mu robiť transfúziu krvi,lebo zanemizoval. Užila som si s nimi veľa smutného ale viac bolo veselého.Ocinko miesto toho aby mi pomáhal sa najradšej vytratil na aute a vťrátil sa okolo 21 30,ked som ich uspávala a padala únavou on ich ešte pobláznil na chvílu,potom nemohli zaspať a tak to bolo . Aby som Vás neunavovala takým dlhým článkom budem pokračovať nabudúce.