reklama

Prvykrat do skolky

Anonymný (bez overenia) , 30. 06. 2010 - 11:38

reklama

Dievcata, ak mate dake tipy a rady ako co najlepsie zvladnut prvy den v skolke, budem vam za ne vdacnaaaÚsmev
Nasa drobculienka ma zajtra premieru, ma dva rocky a dva mesiace, v skolke bude iba 3 hodiny denne, boli sme sa tam spolu pozriet, prejavila zaujem, pacilo sa jej tam, nechcela ani odist, ale to som tam bola s nou. V podstate mi ide o to, aby sa hrala s detmi. Ona je taky spolocensky tvorcek a na tej nasej samote sme tak trochu izolovane. Kedze je to ale predsa maly mamos, trosku sa toho obavam - hlavne toho momentu ked zisti, ze ja tam nebudem s nou. Rozpravali sme sa o tom, vysvetlila som jej, ze ked tam zajtra pojdeme, mamina odide a potom sa pre nu vrati - spozornela, mierne zapochybovala a vyhlasila ze "doble"...Úsmev Nakolko si to uvedomila - neviem. Je mi jasne, ze v pohode by som mala byt v prvom rade ja - a teraz: ako na to? Úsmev Tak globalne. Co zabralo u vas napriklad v krizovych momentoch? Dakujem Úsmev


reklama


reklama

balalajka, St, 30. 06. 2010 - 12:00

Vodenie dietka tatinkom. Tatinko neplakal a aj slzy malého lepšie znášal. Ak nie prvý deň, tak určite po prvom víkende sa tie slzy dostavia.
Nám teraz jasle strašne chýbajú a chodíme popred domy, kde bývajú naši "spolujasličkári" s nádejou, že ich stretneme.
A uplácali sme sa - nevýchovné, nemorálne, zdraviu neprospešne (úplatky boli cukrík, lízatko, jogurt, džús, časom aj pusinka, keď maminka nestihla kúpiť stačila Chichocem sa ), ale zaberalo.
U nás bol mínus aj to, že sa budil a aj budí ráno už bezo mňa a je to na manželovi.
Držím päste.

fidorka, St, 30. 06. 2010 - 12:07

Chichocem sa ,sa tu rehocem,tak takto,uplácate Chichocem sa ...korupcia na každom kroku Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev

ja_hodka (bez overenia), St, 30. 06. 2010 - 12:59

Vodenie tatinkom ma napadlo - musim priznat Chichocem sa Pouvazujeme. Zajtra ideme obaja. Dik Úsmev

mikve, St, 30. 06. 2010 - 12:10

Nuz Jahodka moja mila ja mam len jednu radu..ziadne dlhe lucenie. Malinku v skolke odvzdat a zduchnut. Pre nu totiz bude ten prvy bude nadsenie ze jej hracky, jeeej deti a podobne nebude mat moznost si velmi uvedomovat ze sa s nou lucis...akonahle pride nejaky moment velkeho lucenia dieta si uvedomi ze odchadzas, a pride plac a potom sa ti bude tazko odchadzat. Ak uz aj k k placu dojde, malu pohladkaj, pobozkaj, povedz jej ze sa pre nu o tri hodinky vratis, odovzdaj ju a odid....
Moji synovia natupovali do skolky tiez v tomto veku..Lukas plakal prvy den asi desat minut (podla slov ucitelky) a Denis vobec nie...ostavali tam do stvtej cize cely den, lebo som musela pracovat, no casto sa stavalo ze este sa chceli ostat hrat takze sme este ostavali na dvore,, najma v lete kym sa este pohrali s detickami a az tak sme odchadzali domov....ale v satni som zazivala rozne scenky az sceny luciacich sa mamiciek a veru najhorsie boli tie ktore sa lucili dlho, deticky to potom velmi zle znasali, priam sa az hecovali do este vacsieho placu. Bolo to potom o to horsie pre obe strany. Pani ucitelka skor ukludni menej vyhecovane dieta ako take ktore uz je takmer nepricetne od placu- aj take sa stavalo...drzim palce aby princezna svoj prvy den zvladla s usmevom na tvaricke a aby sa tam rada vracala...Zlomené srdce Slnko

ja_hodka (bez overenia), St, 30. 06. 2010 - 13:01

Mikve, dakujem. Budem aplikovat Úsmev

lydusha (bez overenia), St, 30. 06. 2010 - 12:25

Kristyn mi to vzala z klavesnice.
Lucia zacala chodit na "skusku" a to bolo super, mala tam starsiu sesternicu.
Ked sme vsak isli na ostro, jedno jedine stastie od boha bolo, ze sme nemali cas na nejake mojkanie, prisli sme prve, strcila som ju ucitelke do ruky a upalovala na autobus, ktory mi siel o nejakych desat minut, co som stihala s odretymi usami.
Takze len pusinka, pekne posluchaj, spapaj si jablcko a vsetko poukazuj babike.
Lucia neplakala, ona mala inu formu trucu- nejedla (my mame lepsie), nepila (my mame lepsi caj) a necikala (my mame vacsi zachod)...pri obede sedavala solo lebo na nu deti pozeraju...ale nakoniec sme sa dozili aj toho, ze nechcela chodit zo skolky domov.
Len to chcelo cas.
Drzim palce aby to babulka zvladla na jednotku a aby si bola aj ty hrdinka neplakala viac ako onaÚsmev

ja_hodka (bez overenia), St, 30. 06. 2010 - 13:02

Lydush, aj my ideme na skusku. V podstate pisete vsetky zhodne a aj ja to teoreticky vidim ako najlepsiu cestu. Dik Úsmev

lydusha (bez overenia), St, 30. 06. 2010 - 13:07

Som si spomenula, ked chodila na skusku tak som prvy den kruzila okolo skolky ako sup, keby naaaaaahodou ucitelka potrebovala, tak len vybehne Úsmev Ale nic take nebolo treba. Úsmev

fidorka, St, 30. 06. 2010 - 16:03

Tak to naši chalani brali škôlku presne opačne ako tvoja Lucia-v škôlke lepšie varia ako ja,majú tam lepšie umývadlá,aj hračky,aj postieľky majú oveľa lepšie,dokonca vankúše (tie mali svoje z domu a doma spávajú bez nich,nechcú Mrkám ).My sme mali vždy problém im vysvetliť,že cez víkend tam nikto nie je,chodili skúšať bráničku otvoriť,či naozaj Chichocem sa

lydusha (bez overenia), St, 30. 06. 2010 - 16:04

Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev "chodili skúšať bráničku otvoriť,či naozaj"Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev

fidorka, St, 30. 06. 2010 - 16:09

to fakt,dnes sa bol najmladší synátor rozlúčiť v škôlke a s úplne vážnou tvárou podával učiteľke kvietok a povedal jej:Budeš mi veľmi chýbať,nemohla by si chodiť od septembra do školy?Zlomené srdce Slnko

ja_hodka (bez overenia), Št, 01. 07. 2010 - 09:45

Úsmev podarene

marikat, Št, 01. 07. 2010 - 16:52

moj synko dokázal nejesť pol roka...
a cestou domov od hladu robil scény, že o tom vedelo celé sýdlisko...nepomohlo mu to, do školky musel tak či tak, a tiež som to riešila rýchlou rozlúčkou

lia6, St, 30. 06. 2010 - 12:37

Aj ja mám radu takú-žiadne dlhé lúčenie...i keď je pravda, že náš malý to zobral z hurta a totálne na mňa "kašlal"-ostala som tam stáť, ako prikovaná-ani pusa, objatie, ani v "riť ma bozaj"Hambím sa -proste nič...vbehol do triedy a kašlal na mamuVyplazený jazyk ...on je tiež spoločenský...držím palce, aby ste to rýchlo zvládliÁno a možno budeš sama prekvapená(ako ja), ako super to zvládneteObjímam Slnko

ja_hodka (bez overenia), St, 30. 06. 2010 - 13:04

Veľký úsmev Dakujem Úsmev

Ariesa, St, 30. 06. 2010 - 21:25

Áno Váľam sa od smiechu po podlahe jasne, ani ja som v prvy den nestihla dat pusu Váľam sa od smiechu po podlahe

my sme zacinali naostro bez adaptacie v 2.5roku, vsetko bolo ok. ja som este k tomu zaroven s drobcom nastupovala do prace takze ani ja som extra nesmutila, len som bola prilepena o telefon Vyplazený jazyk a strhlo ma pri kazdom zazvoneni
luto prislo az po mesiaci, ked sa deti okukali a chcelo sa viac cez den mojkat s maminkou s ktorou sa da viac vyjednavat ako s ucitelkamiHambím sa
teraz sa uz rano risko oduva: "coze, do skolky? a ktory je dnes den?", ale pusu v satni si ustrazim tak 50:50 Áno Pohoda

drzim palce, to bude radost ked pride s novou basnickou, co neucila maminka! Úsmev Úsmev Úsmev

ja_hodka (bez overenia), Št, 01. 07. 2010 - 09:58

Maminka momentalne kanalizuje emocie...ono asi aj to brusko robi svoje Úsmev Ale dobre. Pohoda.

georgina, St, 30. 06. 2010 - 12:44

Jahôdka, podľa mňa je to o tom, že si treba uvedomiť, o čo mi vlastne ide - o to, aby to pre dieťa bolo čo najjednoduchšie a najmenej stresujúce, alebo o to, aby som na vlastné oči videla a na vlastné oči počula, ako ma dieťa ľúbi a plače za mňou?

Keď si upracem v hlave a viem, že takto to je v poriadku, že je (okrem iného) mojou rodičovskou úlohou naučiť dieťa "fungovať" aj bez mamy - tak ľahšie zvládnem postup, ktorý odporúčajú dievčatá vyššie: dostatočne dopredu všetko dieťaťu vysvetliť, zoznámiť ho s prostredím (čo si urobila) a potom (ako úplne samozrejmú vec) v daný deň dieťa do škôlky priviesť, rozlúčiť sa s ním, pobozkať a odkráčať bez obzretia a vyčkávania a skúmania, či sa naááááhodou neobjaví nejaká slzička.
Ak to totiž urobím - slzička sa objaví. A neraz nie jedna. A keď sa vrátim, aby som ich utrela - spustí sa vodopád.

Učiteľky sú kvalifikované a skúsené - bez problémov zapoja nevystresované dieťa do činnosti a hier tak, že si ani nestihne za mamou posmútiť a škôlka je preň veľmi rýchlo dôverne známe a príjemné prostredie.
A keď potom mama príde, o to radšej ju dieťa vidí - nie ako niekoho, kto ho záchrani pred "zlým svetom", ale ako niekoho, kto je tu vždy ako opora a istota, ako niekoho, ku komu sa dá vždy vrátiť.
Myslím si, že to je podstatný rozdiel.

Nepopieram, že to je pre nás mamy ťažké. Ale to si "vydýchajme" (a trebárs aj vyplačme) potom - keď nás dieťa nevidí. Takéto niečo je totiž vlastne zakaždým "odstrihnutie" ďalšej "nitky", ktoré nás s dieťaťom spájajú. Prvú, reálnu, odstrihnú v pôrodnici - a tie ostatné, imaginárne, už musíme "odstrihávať" samé, keď ide dieťa do škôlky, potom do školy, potom na týždenný výlet... a tak ďalej a tak ďalej.

adus, Št, 01. 07. 2010 - 09:37

Takto skvele by som to nenapísala, ale stotožňujem sa s tým. Možno až na ten posledný odstavec - s tým vyplakaním, ale možno je to tým, že ja som aj dosť prakticky založená osoba a po druhé, od 3 rokov som to zažila len s tým posledným (keďže oni sú všetci s 3 ročným odstupom, prvé dve išli až ako predškoláčky a to už bolo o niečom inom).
Ale ja som to vnímala tak nejak, ako podávanie lieku - vieš, že nie je najlepšej chuti, ale vieš aj to, že dieťa ho potrebuje, aby sa vyliečilo. Je to proste nevyhnutné, inak sa nedá.
A určite najviac zo všetkého súhlasím s tým, že žiadne obzeranie, vyčkávanie, či predsa len nebudú slzy,....
Držím palce vám obomSlnko

georgina, Št, 01. 07. 2010 - 10:13

Adus, nuž, niektorá mamina je emocionálnejšie zameraná (tá si asi aj poplače) a niektorá je zase racionálnejšia (tá zostane trebárs "len" pri tom predýchaní) a niektorá to vezme celkom pragmaticky. Všetky reakcie sú podľa mňa úplne normálne a pokiaľ si to mamina spracuje sama a neťahá do toho zbytočne dieťa - nie je o čom.

Vyššie píšu o svojich skúsenostiach Lia a Ariesa... Aby sa necítili ako "okašľané" vlastným dieťaťom, tiež mohli na svoje deťúrence volať a skúšať na ne niečo na spôsob: "Počkaj! Kam ideš? Veď si mi ani pusu nedal! A nebudeš tu plakať? Však nie?"

Ťažko sa to cez písmenká vysvetľuje - ale myslím si, že mamy, ktoré niečo také (a podobné) robia, si takto "liečia" všelijaké boliestky vo svojom vlastnom vnútri...

ja_hodka (bez overenia), St, 30. 06. 2010 - 13:12

Geo, ohladom toho prveho odseku mam uplne jasno. Som asi od prirody nastavena na ine nez taketo chapanie lasky. Ze je to pre nas mamy tazke, suhlasim - preto sa tu radim Úsmev Predycham az za branami skolky.
Dakujem za rady a za podporu. Ste zlate Slnko

ja_hodka (bez overenia), St, 30. 06. 2010 - 15:57

Tak to by bola znacka ideal, keby to takto prebiehalo Úsmev

timeatimea, St, 30. 06. 2010 - 13:39

u nás to bolo ťažké a veľmi veľmi plačlivé,
v škôlke a jasliach sme ich museli mi prezliekať ako vo väčšine prípadov a to bol plač už pred škôlkou či jaslami a potom až taký že sme sa prezliekali v kúpelni lebo až vracala od plaču a potom ešte plač ked som ju musela doslava dať do rúk učitelke a utekať, plakala som ja potom tiež a cítila som sa ako tá najbezcitnejšia osoba ale inak to nešlo a potom už o pol hodinku bolo dobre.

a v škole to bolo tiež asi prvý mesiac len menej potom bolo ok.aj tak mi bolo vždy jej ľúto

dvojcata a ja, St, 30. 06. 2010 - 14:07

nase dvojcata zacinali jaslickami najprv na hodinku a aj som nacuvala za dverami ze ci neplacu, prvych par dni ked chodili na hodinku tak nie, potom ked sa to predlzovalo, tak si aj poplakali maly menej mala viac, trhalo mi srdce, ale ziadne dlhe mojkanie. Potom to preslo a uz sa aj tesili. V skolke ich skor pokazili,lebo on uz boli na kolektiv zvyknuti ale novy skolkari nie, tak sme to zazivali odznova, a opat sa osvedcilo to iste, prezliect, prezut, pusu objatie a do triedy.
Skor bol problem, ze chceli oblubene hracky a podusky, tak som chodila do skolky ako vianocny stromcek. Dva velke plzsove delfiny, lebo s tym spavali, este nejake hracky, este havinka a este knizky a tak podobne, do skrinky sa im to obcas aj nepomesitlo. Zvladli to este lepsie ako ja Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe

vikush, Št, 01. 07. 2010 - 01:09

je pravda,že netreba sa dlho lúčiť.ako ja hovorím pobozkať a predať učiteľke,žiadne cmukačky a sľubovačky.potom je ťažko dieťatko od mamičky odtrhnúť.som učiteľka a viem ako je potom v triede,niektorí si to síce statočne odplačú ale ako ja hovorím,niektorí sú len takí malí vydieračiChichocem sa.môj starší syn si to odplakal statočne a druhý ten nemal problém vôbec.Úsmev

elca, Št, 01. 07. 2010 - 08:07

moje dcéry šli do škôlky - Anetka už mala 3,5 roka, s tou nebol problém, ale Dominika mala ledva 2,5. Zvládli sme to aj pomocou skvelých učiteliek, ktoré boli v "malej" triede, boli to už staršie panie, dlhoročné učiteľky a bolo vidieť, že svoju prácu milujú a s deťmi to skvele vedia. Domča, ktorá bola najmenšia z celej triedy, sa čoskoro stala ich miláčikom, neraz, keď som po ňu prišla, našla som ju sedieť učiteľke na kolenách. Aj ich volala - pani učitevka Hanka a pani učitevka Mavienka

ja_hodka (bez overenia), Št, 01. 07. 2010 - 09:54

Dievcata, dakujem za vsetky rady a povzbudenia. Pred chvilkou som malu zaviezla do skolky, kratko som sa rozlucila, drobca bola trosku neista, ale neplakala - aspon nie kym som tam bola. Deticiek bolo v triede este malo, ale vsetky prisli poobzerat nove dievcatko Úsmev Ja som celkom v pohode...aj ked dom sa mi zda podivne tichy a ja by som uz najradsej isla pre nu. Ale ovladam sa, vydrzim do 12:30 Úsmev

mikve, Št, 01. 07. 2010 - 10:44

Tak ste to super zvladli moja...Áno Tlieskam Tlieskam Tlieskam tesim sa, malej je v skolke urcite fajn a prospeje jej pohrat sa s detickami... a neboj ten cas do 12:30 zbehne ako voda Bozkávam Slnko

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama