viem ze je to velmi komplikovane, ale nerozmyslala si nad prestahovanim? pretrhat vazby na partiu, novy start v skole, ak to bude na dedinu, tak urcite nejaky ten psik a zodpovednost. KOlega mal syna s podobnymi problemami (+ drogy). Predali byt a odisli na dedinu. odvtedy to slape ako ma.
Partia je najvacsi problem, ti ho ovplyvnuju, ich hodnoty a pohlad na svet. A pokial je pre nich "frajer", tak ty sa mozes aj pokrajat.
rozmyslala,ale nie je to lahke,a mas pravdu partia je velky proble, lebo stale pocuva aku ma mamu a nech ma nepocuva a atd
tak jasne ze to nie je lahke, je to to najposlednejsie a najtazsie. Ale na druhu stranu ak mas aspon trosku prilezitost, tak to urob. za tu sancu to stoji.
A co robi na pocitaci? Vsak vypni router a vec vybavena. pripadne net zahesluj a jemu heslo nedavaj.
coby robil,ked nie je na FACEBOOKU tak sa hra a vtedy je hluchy,slepy a ked mu to vypnem tak je skandal a zacne vydieranie,ale teraz tam dam heslo..si pripadam ako ...vsetko zaheslovane,vsetko schovavam aby mi nemizli peniaze.uz sa niekedy smejem sama na sebe
to je normalne, puberta ako vysita. Ja som tiez kradla nasim peniaze, cigarety, utekala z domu, partiovala, pila prvu ligu. To nie je tvoja chyba. Niekto sa holt buri viac ako je bezne.
Rozdiel vidim u tvojho syna v tom, ze to robi drzo a tebe okato, co u mna znamena ze ty nie si prenho autorita. Ja nech som robila cokolvek, tak to bolo pod "ruskom noci" a nie nasim na ociach. Daky ten respekt som predsa len mala.
Urcite internet bud zrus uplne, alebo minimalne zahesluj. A hlavne vytrvaj. Skandal prejde, neboj. Podstatne je aby mlady pochopil, kto je tu boss.
ved prave on uz nepozna hranice,a neberie ma ako autoritu,ale ved nejak to zvladnem,som predsa silna zena,nie?
Ahoj breskyna, komentar od margesimpson ma urcite nieco do seba, ale nie kazdy rodic ma moznost sa prestahovat, to je tiez pre mnohych psychicka zataz a dodatocny stres.
Tvoj syn by mal zmenit svoj postoj: uzivat si zivot, pretoze zomrie v dvadsiatke. Urcite je v lekarskom osetreni kvoli svojmu ochoreniu a lekari to maju pod kontrolou. Takyto argument by u teba nemal obstat! Preco nie je motivovany? Potrebuje mozno vzor, (otca bohuzial nema a ten mu velmi chyba), niekoho, s kym by sa mohol porozpravat, nie s kamaratmi. Nepoznas niekoho, kto by sa ho mohol trochu ujat, stravit s nim aspon hodinku trebars kazdy druhy den. Ak sa to neda, najdi si denne! cas prenho ty. Vezmite bicykle, ruksaky a vyrazte do prirody. Ked ti povie, ze nema chut, tak ho prinut. Deti robia iba to, co im rodic dovoli, ako daleko ich necha zajst. Preco sedi hodiny pri pocitaci? Lebo je to pre teba jednoduchsie a ty mas trochu kludu pre seba? Aj to je opravnene, samozrejme, ze aj ty musis nabrat nove sily, ale stanovte si obidvaja hranice: pocitac ano, ale presne stanoveny cas a ako odmena za nejaku dobre vykonanu cinnost (malickost, na zaciatku ho netreba pretazit).
Ako sa citis ty sama psychicky? Mas cas na seba, venovat sa svojim konickom, zalubam, strata manzela musela byt velmi bolestna a urcite zanechala aj na tebe nejake stopy, odhliadnuc od toho, ze urcite bol zivitelom rodiny. Mozno potrebujes aj ty sama trochu pomoct, neboj alebo nehanbi sa pomoc hladat! Uz len ked sa vyrozpravas, sa ti ulavi.
Skus sa porozpravat so svojim synom, najdi si vhodne miesto, cas a nechaj ho rozpravat, ty iba pocuvaj! Ake su jeho pocity? Co mu chyba? Vie sa ti zdoverit? Nevycitaj mu nic, nerad, najprv iba pocuvaj, pripadne opytaj sa, co by si sam prial aby sa zmenilo a ako si to predstavuje... Aky je vas vzajomny vztah? Preco uteka za starsimi kamaratmi? Samozrejme, ze kamaratov musi mat, to je dolezite, ale aj tu treba stanovit hranice.
O tom, co planujes, ze by si ho chcela umiestnit v diagnostickom centre, by si sa mala tiez s nim porozpravat a skor nez tuto cestu zvolis, dat mu sancu cele svoje spravanie este raz premysliet, ak sa to vobec da, mozno si ani sam neuvedomuje dosledok svojho konania.
Co sa tyka odbornej starostlivosti, neskusaj vsetko naraz, respektive skusaj, pokym nenajdes specialistu, s ktorym si vsetci rozumiete, hned prvy lekar ti nemusi "sadnut", ale potom zostat iba pri jednom. Prilis vela dobre mienenych rad ta este viac zmätie a nakoniec ani sama nebudes vediet co je dobre a co nie.
Viem, ze vsetko sa lahko hovori, vela pubertujucich chlapcov, ale aj dievcat rebeluje, buri sa proti niecomu, nechce sa prisposobit, ale to vsetko ma nejaku pricinu a tu musis zistit a na tomto konci zacat. Ked ziskas doveru tvojho syna, uvidis, ze sa vam obidvom podari najst tu spravnu cestu!
ja sama si uvedomujem,ze mu chybal otec,aj ked teraz mam priatela,nie je s nami sice kazdy den len cez vikendy,ale zasahovat do toho nemoze,lebo by to este zhorsil,snazi sa s nim byt kamarat,aj ked ani to nie je lahkeA bohuzial moj syn prestal respektovat vsetkych,ci uz mna,ucitelov,rodinu,proste nie je nikto na koho rady by dal.a K tomu venovaniu a traveniu casu s nim:no snazim sa,a nebudem tvrdit ze ked sedi pri pc ze mi to sem tam nevyhovuje,lebo aspon ako tak ho mam pod kontrolou,ale dostat ho odtial je niekedy doslova nemozne,a ked to urobim nasilu tak je doma skandal ako vysity,co nevplyva dobre na moje druhe dieta(mam totiz este 10 rocnu dceru).A ak mam byt uprimna my uz sa asi ani nevieme porozpravat,zijeme v tomto uz cez rok,ja to nezvladam,on tiez nie sme niekde zamotani
a o tom ze ho chcem niekam dat vie,stale mu hovorim,ze vsetko je to na nom,na tom ako sa bude chovat v skole,ale aj doma.Naslubuje hory doly a za hodinu to nie je pravda.
teraz ho beriem v piatok domov,ale uz teraz sa bojim aby som vedela dobre reagovat,neurobila nieco zle,davam mu tu sancu vsetko dostat do normalnych kolaji,len dufam,ze to vyuzije,aj ked sa na mna teraz hneva
breskyna,
situacia, ktoru opisujes, je vazna a verim, ze ti robi syn velke starosti.
Z coho usudzujes, ze pobyt v diagnostickom centre by ho este zhorsil?
Pracujem v dievcenskom diagnostickom centre a viem, ze laicka verejnost ma casto neodovodnene predsudky voci takymto zariadeniam. Odporucam ti obratit sa telefonicky, alebo si dohodnut konzultaciu priamo v konkretnom diagnostickom centre, mozno osobna skusenosti ti pomoze najst riesenie.
Hoci teraz, pred prazdninami, by s umiestnenim mohol byt problem.
Eva 
asi je nieco pravdy natom ze stale mame zafixovane ake boli ustavy pred tym...ale toto je ta posledna moznost co by som urobila.
my sme uz jedno navstivili bolo to v BA na Hrdlickovej,ale vtedy som sa rozhodla to tak este neriesit,a nebolo to tak davno,ani nie 3 mesiace,a vtedy sluboval ako sa polepsi,vsetky znamky si opravi a nic
a na co este chces cakat? Tvoj syn ma skusenost, ze urobi nieco zle a nenasleduje sankcia, len vyhrazky. preco by nieco menil...?
Eva
neviem asi mam skor obavu ze ma ludia na okolo odsudia ze som zvolila tu jednoduchsiu cestu a zbavila sa zodpovednosti,vazne neviem ako sa rozhodnut,aby to bolo dobre aj prenho a aj pre nas
breskyna,
nemyslim, ze toto je ta jednoducsia cesta. A co si myslia ludia, to ti moze byt fuk. Podstatna je pomoc pre tvojho syna.
Eva
pokial vas ludia nezivia, tak ti mozu vies co 
Ani diagnostické centrum nie je riešenie ktoré dieťa zmení akoby zázračným prútikom.Syna MM z prvého manželstva sa nepodarilo zmeniť v takýchto centrách.Získal ešte väčší vzdor a pozbieral tam od ostatných to najhoršie.Začal odtial utekať,pridružilo sa fetovanie.Viackrát ho hladali celoštátne.Neskončil školu.Týmto však nechcem odsudzovať záslužnú prácu ludí čo tam pracujú.Chcem tým len povedať,že ak dotyčný nechce zmenu,nechce si vstúpiť do svedomia sám,niet žiadnej sily ktorá ho k polepšeniu donúti.
Teraz máme doma hyperaktívneho 10 ročného syna.Tiež spolupracujeme so sociálkou,psychologickým centrom.Dôsledne dodržiavame tresty aby vedel že nemôže s nami mávať.Máme to lahšie že nás je viac dospelých na jedno dieťa a že je ešte vo veku ked sa dá.Ani psychológ sa nestotožnuje s diagnostickým centrom kým je možnosť domácej nápravy.Práve psychológovia nám povedali že v centrách sú chovanci z rôznych rodín a dieťa sa môže stať horším ako je teraz.
Naozaj mám hlbokú úctu k ludom čo v týchto diagnostických centrách pracujú,ale ani oni nepomôžu niekomu,kto pomoc vôbec nechce.
Tak ako aj ty nemas zaruku, ze svojho hyperaktivneho syna zvladnes sama za pomoci socialky, nema ju ani breskyna, ze jej syna zvladnu v centre. No ked to neskusi, nebude mat s cim porovnat. A dost dobre si neviem predstavit, preco "ustav" kde bol chlapec o ktorom pises, nepodnikol ine kroky, kym dieta este celkom nezvlcilo a nadalej tam zotrvaval.Pokial to nenieslo zelany ci ocakavany vysledok, bolo cele zle nechavat ho tam nadalej.
Ja som u evky v centre bola...a mas pravdu, boli tam dievcata zo vselijakych rodin. Socialne slabsich, no ku podivu som tam videla viac "dobre zabezpecenych" slecien. Cely problem vo vychove nebude len v nevhodnej spolocnosti ci "zlej" rodiny...ale ma strasne, strasne vela nitiek, ktore vsetky so vsetkym suvisia a rozmotat ich je naozaj nadludsky vykon.
teraz som dotelefonovala s lekarkou a povedala,ze nech mu dam poslednu sancu,s tym ze akekolvek porusenie a pojde do DC,tak uvidim ako dopadneme cez leto a kolko mu to vydrzi,aj ked velmi ruzovo to nevidim,ale je to moj syn a pokusim sa to vyriesit takto.A ked to nepojde tak to za mna vyriesi socialna kuratorka
ale vetu:POKIAL TO NESKUSIM,NEBUDEM MAT S CIM POROVNAT-nato budem mysliet,dakujem
Ja viem, ze toto rozhodnutie nie je lahke, no ako pisu baby, vykasli sa na to, co si ludia myslia a hovoria, je to tvoje dieta a takmer kazda mama che pre svojho potomka to najlepsie...a pokial mu ma pomoct DC tak mu pomoze DC. Nedavas ho tam na dozivotie a keby to fakt nemalo zmysel ci "uspech", tak najdes ine riesenie ako mu pomoct...neboj nic, nie si pre to zla mama alebo horsia mama ako ostatne...a drzim palce...a posielam medveda 
velmi pekne dakujem,ani si neviete predstavit ako mi tieto vase komenty a nazory pomohli...
Prečo máš brať ohľad na ľudí a ich predsudky a posilňovať tak nechtiac svoje?
Ja som túto vetu: ..."Ten hore vie, aká je pravda a týmto tu dole nemusíš nič dokazovať"... už niekoľkokrát v iných súvislostiach dávala. Pochádzam z rodiny, kde takéto pomýlené vzorce správania a uvažovania, "čo na to ľudia" pretrvávali celé veky...
Ja som to nabúrala...a div sa svete, nie som čierna ovca.....
Pozeraj na to, čo potrebuješ ty a tvoj syn....nie na ľudí a ich posudzovanie. Môžu ti byť ukradnutí.
Držím palce a prajem veľa veľa sily....!
dakujem
no ved tohto sa bojim,aj ked moj by mozno aj chcel,ale nejak sa mu nedari,on si aj uvedomuje ze robi zle,ale nevie s tym nic spravit,je lahko ovplyvnitelny a kazdy ma pravdu len ja nie
breskyna, neboj sa, ze prisnost by mohla narusit vase vztahy. syn mozno nevie ocenit, ze za nim stojis. Stale za nim stojis, podporujes ho a nevie ake to je, stat si sam za tym svojim. Ci uz uspechom, alebo padom. Aj ja som sa to naucila az neskor a dodatocne ocenila vsetko - od jednoducheho rozhovoru: ako sa mas, az po domacu stravu
.
poradit neviem, akurat nesuhlasim s tym, co pise marge, ja som nerobila tajnosti a moja mama (tiez zavcasu vdova) o vsetkom, co porabam vedela, co jej asi nepadlo lahko - no prave to bolo znakom toho, ze si ju vazim a doverujem jej. Nech uz boli sankcie akekolvek(... a iste som ich neprijimala so sklopenymi ocami).
uvedomujem si aj to ze je vo veku kedy nedokaze ocenit nic ,len dufam,ze to zvladneme a dakujem
ahojte vsetci kto ste tu,mam 14 rocneho syna a kedze som nanho sama(som vdova)nezvladam vychovu a to mozem povedat ze sa snazim.Uz druhy krat je umiestneny v BA na psychiatrii,pretoze nezvlada skolu,vsetko mu je jedno,cele vyucovanie prelezi na lavici,prepada,nazaujima ho nic ine len PC alebo ako utiect von za starsimi kamaratmi.CHodime k psychologicke,psychiatrovi, riesi ho aj kuratorka,berie pravidelne lieky ale nepomaha,tiez mi teraz lekarka navrhla diagnosticke centrum,ale chcem to brat ako poslednu moznost,pretoze sa bojim aby sa nevratil este v horsom stave ako tam ide a aby ma zato neznenavidel.U nas to nie je len puberta,su to aj zdravotne problemy a od toho sa to cele odvija,po manzelovi zdedil srdcovo cievnu chorobu,preto si chce teraz uzivat zivot,ked ma zomriet v 20-ke nech to stoji zato,Prosim ak ste niekto tymto presiel napiste ako ste to riesili alebo co mam este vyskusat.