Rozvod rodicov

Kajuska, je to pre teba určite ťažké, veľmi ťažké, život niekdy prináša veci, ktoré sme nikdy nepredpokladali, ani mňa ani vo sne nenapadlo, že aj moje deti budú raz v takejto situácii, že rodičia sa rozvádzajú. Bol to šok ale čas veľa vecí zahojil.Možno by ti pomohol psycholog, niekto komu bysi sa mohla vyrozprávať a povedať čo ťa trápi, ako to zvládnuť v tvojom veku. Chápem, že sa nedokážeš sústrediť na školu.Nemáš v rodine blízku osobu ? ak sa dvaja naozaj nevedia dohodnúť je lepšie ak nebudú spolu, ty budeš mať však stále oboch rodičov, aj mamu aj otca. Sú deti, ktoré nemajú ani jedného rodiča alebo iba jedného, to je oveľa horšie.Neviem či sa s tým dá zmieriť ale časom sa s tým človek vyrovná. Kajuska, ty máš ešte celý život pred sebou, čas to vyrieši a niekedy sa naozaj veci zdajú horšie ako v skutočnosti sú.Držím ti palce aby to dopadlo najlepšie ako sa len dá

...nemôžem ti sem napísať, že neboj, neplač, všetko bude dobré...neviem, či bude dobré, alebo nie, viem len jedno, je to tvoja nová skúsenosť a väčšinou sa človek nového bojí...a napriek všetkým možným utešujúcim slovám ti nemôžem napísať viac, len to, že si to musíš prežiť, preplakať, prebolieť...a ke´dže nič netrvá večne, keď to ako tak prebolí, píšem ako tak, potom sa na to pozri z pozície, čo pozitívne ti to môže priniesť, okrem toho, že ti otec zmení adresu...prvé pozitívum je, že nikto neodchádza navždy, že rodičia sú a budú stále tu a teba čaká trebárs každý druhý víkend s otcom, počas ktorého môžete zažiť spolu viac, ako predtým, kým bol doma....že mama bude mať k tebe bližšie, lebo ty budeš práve tá najbližšia, o ktorú sa môže oprieť a ty sa môžeš oprieť o ňu...možno to znie zvláštne a nepochopiteľme, ale takéto krízové situácie ľudí zbližujú, možno sa vaši rozídu, ale teba to silnejšie spojí či s otcom, alebo s mamou...želám ti, veľa, veľa lásky od oboch....

Kajuška, porozprávaj sa s nimi. Povedz im, čo cítiš a čoho sa obávaš. To jediné ma napadlo. Síce sa rozchádzajú oni ako partneri, ale rodičia zostanú navždy. A na tebe im záleží najviac a práve od nich potrebuješ počuť, čo bude ďalej. Je to na nich a keď to teraz cez svoje problémy nevidia, povedz im o tom.
Objím ich a povedz im, že ich máš rada. Povedz im, že chápeš, že iné riešenie nie je, ale nech nezabúdajú, že oni sú pre teba stále istota, a keď sa rútite do takej neistej sféry, potrebuješ ich mať nablízku.
Držím

Ahoj Kajuska,
myslim ze presne viem, co ta trapi. Moji rodicia sa pred rokom rozviedli, v podstate mi to najskor vobec nevadilo, chvilku mi trvalo kym som si zvykla, pokial vsak byvali spolu mi to nevadilo, pretoze si spolu dokonca lepsie vychádzali ako predtym. Zlom nastal,ked sa mama prestahovala. Zobrala si hypoteku a kupila novy byt. Oco ostal v nasom starom byte s tym, ze vyplai mamu. Zobral si aj on hypoteku. On zaraba podtstne menej a je to pre neho dost velky problem splacat to, ale da sa to zvladnut s odretymi usami, ale to nie je podstatne.Kedže ja som studentka vysokej skoly tak doma byvam niekedy len raz za 2 tyzdne. Mama si celkom zvykla na novom, ale s ocom si akosi prestali vychadzat. On by chcel aby sa dali nazad dokopy a mama potrebuje cas, nechce ist teraz nazad k nemu, hlavne ked si zvykla v novom byte. Mne najviac vadi, ze oco ked mi vola stale mi o tom hovori a ja to nechcem pocuvat. Ja chcem na to zabudnut. On vraj niekedy preplace cele noci, je mu doma smutno, ale ja to nevladzem pocuvat. Vadi mi ked mi zavola, lebo jeho hlas a reci ma privadzaju do uzkych a chce sa mi plakat. V mojej sa to este vsetko nevyriesilo a nevladzem o tom hovorit ani so svojim priatelom. Preto som ti asi aj napisala, nedokazem o tom hovorit, tak som myslela, ze ked o tom napisem, tak to bude fajn. Preto ti chcem poradit, najdi si kamaratku alebo niekoho blizkeho a vyrozpravaj sa, pomoze to. Nerob taku chybu ako ja ze som ticho a snazim sa to prehryzt.
Vela stastia....