Aj mne sa stalo veľa

Je skoro ráno a ja sledujem svojho trojmesačného chlapčeka,ktorý sa usmieva...Mám necelých dvadsať rokov a podľa mnohých ľudí zničený život.Ja si to ale nemyslím.Ved´ toto isté si mohla povedať aj moja mama predtým ako som sa narodila.

Mala tiež iba dvadsať a narozdiel odo mňa bola na všetko sama,vzhľadom na to,že ja som bola dôsledkom jednonočnej záležitosti.Môj synček síce nebol plánovaný,ale je ľúbený oboma rodičmi.Mnohý si tiež môžu povedať,že som ešte dieťa.Pokiaľ ide iba o vek,tak možno áno,ale niekedy mám pocit,že som toho zažila omnoho viac ako niektoré už vyžité panie-práve tie,ktoré ma najviac kritizujú.A práve preto mám svojho chlapčeka...Nechcem,aby zažil v detstve to čo ja.Mám svoju mamu nadovšetko rada,ale niekedy mám pocit,že to práve ona mi skazila celé detstvo.

Ked´ som bola ešte úplne malinká,mama bola na mňa sama,no ona nedokáže byť sama príliš dlho aj za cenu,že to nedopadne dobre.Ani si nepamätám ako dlho sme u Miša bývali,ale už vtedy sa začali moje škaredé zážitky.Aj trojročné dieťa chápe,že to čo ten ujo robí mamke nie je dobré.Už vtedy som musela pozorovať ako sa tento alkoholik snaží zabiť moju mamu.Niekoľkokrát som ju videla s hlavou pod vodou,ked´ ju chcel utopiť,schúlenú v kúte,ked´už nevládala dostávať jednu ranu za druhou,či dokonca s hlavou von z okna,ked´ju chcel vyhodiť...A nerobila s tým vôbec nič do tej doby,kým som sa nezačala od strachu pomočovať.

V tej dobe sa zoznámila so svojim druhým manželom Vladom.Chcel si nás vziať k sebe,mamu aj mňa,ale kedže býval so svojou mamou,musel ju na to pripraviť a tak sme od Miša odchádzali k jeho kamarátovi.Mala som štyri roky a pravdupovediac,veľa veciam som nerozumela,tak isto ani tomu,prečo ma ten ujo chytá.Bola som s ním niekoľkokrát sama a vždy to dopadlo tak,že som ho musela chytať za prirodzenie a ohmataval ma,ba aj iné ,oveľa horšie veci...no ako som vravela,nechápala som,čo to má znamenať.Vždy mi zdôraznil,aby som to nikomu nepovedala.A ja hlúpučká som poslúchla.Ked´ som však zistila o čom to celé bolo,tak mi nikto neveril,ba dokonca ani mama...

Ked´ sme sa konečne presťahovali k Vladovi,bolo všetko krásne,mala som ocka,ktorý sa o mňa staral a mal ma rád.No ani toto šťastie netrvalo dlho.Obaja začali túžiť po dieťati a ked´ mama otehotnela,tak sa vzali.Uvedomujem si,že za nič z toho,čo sa neskôr stalo môj brat nemôže,ale ako osemročná som ho za to všetko z duše neznášala.Prejavila sa u mňa žiarlivosť na to malé stvorenie.Ked´že prvých pár mesiacov neustále plakal,bola mama vždy s ním a mne sa nemal veľmi kto venovať.Vôbec sa mi to nepáčilo.Zrazu už som nebola Vladovo dievčatko.Veľmi sa zmenil.Začal kričať na mňa i na mamu,viac pil a na jednej z dovoleniek mamu prvýkrát zbil. A od vtedy to šlo s našou rodinnou idylkou dolu vodou.Stávalo sa to často a ja som bola zrazu len jej panchartom a sviňou.Asi aj kvôli tomu som sa v jedenastich pokúsila o samovraždu.A viete čo spravil on?Namiesto toho,aby sa zmenil, prestal sa so mnou rozprávať.Ja som sa musela ospravedlňovat jemu.Mamka začala piť a to už bolo naozaj na nevydržanie.Ja som kvôli maminým depresiám unikala z domu,pretože ked´ jej bolo tažko,začala piť a ked´ pila,chcela sa so mnou rozprávať a nakoniec to vždy dopadlo tak,že na mňa nakričala alebo ma zmlátila.Nemohla som sledovať ako sa trápi,no vždy ked´ som jej spomenula rozvod,len pokrútila hlavou a povedala,že pred Bohom prisahala,že s ním ostane v dobrom i zlom.No bitky boli čoraz častejšie a moja nenávisť sa zväcšovala.Ked´ mal môj brat sedem rokov,mama už bola riadna alkoholička a pomôcť sa jej nedalo,pretože sama nechcela.

Ale raz sa nevrátila z práce domov a ja som vedela,že už sa nevráti.O dva dni na to mi volala,že jej mám doniesť veci,pretože odchádza do cudziny.Bola som na ňu nahnevaná,pretože ma tu nechavala samu a ja som vo Vladovom dome mala kvôli tomu tiež dni zrátané.mala som pravdu.Po tom,čo som sa s mamou rozlúčila,vrátila som sa späť domov,kde ma už čakal on.Navrieskal na mňa a jeho posledná veta ku mne bola: Daj mi kľúče a vypadni!!!

A tak som skončila u babičky.Nebola práve nadšená tým,že sa ku nej sťahujem,ale vedela,že inak by som zostala na ulici.Mama sa mi niekoľko mesiacov neozvala a ja som si nahovárala,že ju už nikdy nechcem vidieť,no ked´ mi pred Vianocami zazvonil mobil,zabudla som na všetko,ved´ je to maja mama.Teraz už som u babky štvrtý rok a mama je v Prahe,kde stále nie je šťastná.Znova kvoli chlapom.A ja mám priateľa,ktorý pochádza z veľmi podobnej rodiny ako ja a máme sa veľmi radi.Myslím,že on bude začiatkom nového života,pretože ani nepije a nikdy by ženu neudrel.Je pravda,že momentálne nemáme toľko peňazí,aby sme mohli bývať spolu,ale napriek tomu som v podstate šťastná a teraz som už som všetko hodila za hlavu.

Mama je a navždy bude mojou milovanou mamou,pretože viem ako veľmi ma lúbi.Teraz to už viem,ked´ vidím svojho drobčeka spinkať.veľmi si ju vážim a v podstate ešte viac ľutujem,pretože za štyridsať rokov nenašla šťastie.