Ahojte milé nanicmamy. Musím dostať zo seba moje trápenie, lebo sa udusím.
Kde som spravila chybu? Pýtam sa stokrát seba a stokrát si odpovedám. Po svadbe sme sa mali osamostatniť a nedať na reči môjho muža a svokrovcov. Môj svokor zomrel a môj muž sa dohodol so svojím bratom, že my doopatrujeme svokru.Jeho brat dostal dom po strýkovi a my dostaneme rodičovský dom. Ale čím som staršia, tým mi dochádza trpezlivosť. Mesačne jej dávame 8000 Sk. na plyn a elektrinu. Veľké nákupy robím ja, to jest všetko ako múku a to nie hocikolko až 20 kg naraz, cukor, zemiaky, mäso, minerálky a proste všetko čo potrebujeme na stravu . Máme spoločnú kuchyńu. Cez týždeń varí ona a ja cez sobotu a nedelu. Ona kupuje len chlieb, aj to len niekedy. Teraz mám trochu problémy . Platíme lízing na auto a preto si neviem usporiť navyše nejaké peniaze. Ale teraz sme prerábali kuchynu a ostatné izby a tak my tie peniaze , čo sme s mužom nasporili odišli. Takže teraz nemôžem rozhadzovať. Niekedy poviem, že teraz neviem sporiť. A ona sa toho chytila a povedala, že stále plačem, že nenáme peniaze a že neviem sporiť a to preto že rozhadzujem. Rozhadzovanie myslí to, že kupujem deťom salámy, párky a pod. Ona má právo mi vyčítať,že neviem sporiť, keď prispievam normálne na plyn elektriku a na stravu a hlavne väčšinu kupujem ja? Nikdy si od nej nepýtam peniaze, to skôr naopak bolo. Ona si požičala od nás. Pozerá, koľko dávam deťom salám medzi chleba, koľko masla natieram im na chleba. Už ma privádza do zúfalstva. Ja viem, že to možno nemyslí zle ale ... To že ona umýva riad pod tečúcou vodou a tak minie veľa vody, to jej nevadí. I keď máme umývačku. Televízor jej ide a svetlo svieti aj keď nie je v izbe. Najhoršie je na tom, že muž sa stále postaví na jej stranu. Vždy som ja tá zlá, ktorá si nevie vážiť svokru.
A neišlo by sa od nej "osamostatniť",myslím osobitný vchod,svoja kuchyna? Ak to nedokáže pochopiť a nedá sa s nou rozumne dohodnúť toto je podla mna jediná cesta...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ak tie párky neplatí ona, tak ti podľa mňa nemá čo vyčítať, neviem si predstaviť, že by som šetrila na strave svojich detí. Inak strava sa dá oddeliť aj pri spoločnej kuchyni, na kontrolu financií je aj program RQ money - je bezplatný: http://www.rq.sk/. My ho tiež používame, je fajn zavše si skontrolovať toky a veľakrát tam pekne vidíš, čo si ešte odpustiť môžeš a čo nie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Už rozmýšlam nad tým, že so spoločným stravovaním prestanem. Ale urazím tým ego svojho manžela, že sa mi nepáči svokrina strava. Strašne ju bráni. Ja by som ani každý deň nemusela variť, lebo moje deti ani nie sú moc na teplé jedlá. Ona každý deň varí a potom čo sa nezje tak to sa vyhodí. A keď jej hovoríme aby každý deň nevarila a hlavne aby menej varila, tak je zle. No strácam už trpezlivosť. No ona nie je zlá, možno nám chce dobre. Ona varí asi tak, že keď k nám náhodou niekto príde, aby sme ho mohli ponúknuť. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mne toto znie strašne šialene aj keď si uvedomujem, že má asi niečo zafixované ako že toto je dobre a tak to má byť. Niekedy je práve to problém, že chcem niekomu pomôcť, tak mu prakticky vnútim tú moju správnu verziu. Určite máš právo na to, aby si si zariadila domácnosť podľa svojich predstáv. Skús to oddelenie stravy, ak je svokrula aktívna, nech si povarí, ak má na to chuť, ale keď sa vyhodí, nech sa to neodráža na vašich peňaženkách a potom ešte kontrola.... No a čo sa manžela týka, kde je napísané, že sa ti musí páčiť svokrina strava? Veď zase nejde o žiadne urážanie, treba si dohodnúť pravidlá. To ešte predsa neznamená vojnu. Napríklad, moja svokra varí vynikajúco, ale každodennému vareniu by som sa asi tiež bránila, keby sme spolu bývali, lebo by sme boli ako súdky 
a mám troška inú predstavu o zdravom stravovaní, ak to už beriem z hľadiska každodenného stravovania. No a čo sa tej návštevy týka, ja neviem, či žijem v inom svete, ale myslím si, že ak má prísť návšteva, tak je akosi dôstojné a správne dať o sebe dopredu vedieť, v opačnom prípade nech sa nečudujú, že ich nečakajú s otvorenou náručou. Môže sa poľahky predsa stať, že nebudem s rodinou doma, alebo že sa mi to jednoducho nehodí. Koľkí ľudia napríklad podnikajú z domu, alebo študujú a všeličo iné. A ešte taká drobnosť, ak svokra nepracuje a je celé dni doma, tak pravdepodobne túži po tom, aby ti nejako pomohla a bola nejakým spôsobom užitočná. Možno by bolo fajn ju zavše o niečo poprosiť (ale konkrétne), nejako ju zamestnať - predsa aj ona potrebuje svoj životný cieľ, potrebuje cítiť, že je ešte na tomto svete na niečo dobrá a pre niekoho potrebná, aj keď ju zase neviem konkrétne posúdiť, lebo ju nepoznám a nepoznám presne ani situáciu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, ja som už chcela odstrániť aj domáce zvieratá, čo máme doma, ale ona nechcela. Nechcela som, aby sa niekedy sťažovala, že ešte aj starať o sliepky a prasiatka sa musela ona. Čiže cez deň ani by som nepovedala, že sa nudí. Len cez víkendy mi hovorí, že celý deň nič nemusí robiť, lebo ja som doma. Cez týždeň skoro ráno odchádzam a večer sa vraciam z roboty. Ja som proti zvieratám, aby sa nemusela o ne starať. Ale ona je tá, ktorá strašne chce.
A o tom stravovaní. Je mám tiež tie svoje návyky. Tiež nemusím tie strašne zahustené polievky a tučné mäsá. Moja dcéra bravčové tlsté mäso vôbec nezje. Potom je vojna, že ju zle vychovávam. Jej deti museli všetko zjesť. Napríklad ja granadír robím úplne inak ako ona. Aj jej to hovorím, že jej je strašne suchý a ja mám rada keď v granadíre prevládajú zemiaky. No a toto by som mohla rozoberať, ale mne teraz vlastne nejde ani tak o tú stravu. Mňa sa strašne dotklo, že mi vytýka, že viem menej sporiť. Ale naozaj ja si od nikoho nepýtam peniaze. Zatiaľ si neako vystačíme. Pokiaľ ja prispievam na domácnosť a aj na nájom, tak nemá právo sa starať do mojich finančných záležitostí.
Môj muž je úplný slaboch, lebo sa ma vôbec nezastane. Vždy je na strane svojej mamy. Radšej sa poháda so mnou. Už mi minule vytkol, že mňa nemôže nechať ani minutu samu s jeho mamou, lebo ju stále urážam a zle sa k nej správam. Ja som zacítila bolesť, akoby mi niekto dýkou vrazil do srdca. Tak som si povedala, že už nič nepoviem. Budem ticho. Nech je šťastný aspoň on. Ja som v tom dome nešťastná a som tam sama. Už sa mi stráca aj môj muž. Zavrem sa do ulity. Myslíte si, že ja som na vine, keď tam v tom dome chcem, aby sa trocha rešpektovali aj moje názory? 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Iwetta,chápem ťa,ale myslím si že ak ty "nezakročíš" kto iný to má urobiť.Skús sa s manželom vo vhodnej chvíli porozprávať,povedz mu o všetkom čo ťa trápi a ako by si si to predstavovala.Ak ťa má rád tak určite nedovolí aby si sa takto "trápila"...Je pekné že má rád svoju mamu,ale odkedy sa oženil by mala byť manželka na prvom mieste.Ty si predsa tá ktorá mu vytvára zázemie,stárá sa o deti,rodinu tak máš právo na oplátku aj ty si niečo "nárokovať"...Vari si "stroj" ktorý sa musí len druhým prispôsobovať 
a nič očakávať?Je to len na tebe,ak sa nechceš utrápiť týmto spôsobom života,začni konať...držím ti palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ďakujem, si zlatá, ale po včerajšku neviem či nerezignujem. Môjho muža mám rada, ale strašne mi ubližuje. Hocikedy niečo poviem čo sa nepáči jemu a hlavne jeho mame, už je oheň na streche. Nakričí na mňa, že aspoň ja by som mala mať viac rozumu ako ostatní (akože jeho mama), a mám byť radšej ticho. Po včerajšom výstupe, sa mi všetko sprotivilo. Naozaj príslovie zlato mlčať, striebro hovoriť.
Svokra sa usiluje ale tým asi aj páli mosty, čo sme s mužom postavili. Kecá aj do výchovy mojich detí. Jej deti už ako 10 ročné pracovali na roliach. Moje deti si zadky vysedia pred počítačom. Ale vždy, keď je neaká robota, tak aj deti nám pomáhajú. Nie sú leniví. Aspoň že tie deti mám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Naozaj sa vám nedá od nej osamostatniť?Nemôžeš sa takto trápiť do konca života a pokial ti aj "kecá" do výchovy tvojich detí - nemá na to vôbec právo! Si ich matka ktorá zodpovedá za ich výchovu a vývoj,nenechaj sa zatlačiť do kúta,pokial vidíš že to zasahuje za rámec únosnosti.Píšeš že tvoj muž sám hovorí že "máš mať viac rozumu" ako tí ostatní,tak tým mi z toho vychádza že nemá vlastne ani na svoju mamu taký super názor ako sa zdalo...nemôže ale očakávať že vždy budeš ty tá ktorá ustúpi - ktorá je kvázi múdrejšia - to sa predsa nedá robiť stále a donekonečna a na úkor svojich potrieb...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ivvetta,
si dospela a rozhodne mas narok na svoj nazor.
Ak budes ticho, "aby bol tvoj muz stastny", situacia u vas sa nezmeni. Zmenit to mozes len a len vzajomnou komunikaciou. Hovor o svojich nazoroch, ale nielen vtedy, ked sa hadate, ked si plna emocii. Hovor aj vtedy, ked je dobre, vtedy tvoje slova mozu skor zavazit.
Ako radia dievcata, urcite by som vyskusala oddelene hospodarenie. Nie si povinna svokre vysvetlovat, kam a za co davas peniaze. Nie si povinna jest, co ona navari. Za svoje deti a ich stravu si zodpovedna ty a tvoj muz. Je to na vas a na detoch, co a kolko zjedia.
Pokus sa trosku oslobodit od emocii a priprav si nejaky plan, ako chces hospodarit. Ako si predstavujes platenie najmu, kolko mienis davat na stravu, na oblecenie atd. Predloz to svojmu muzovi a poziadaj ho, nech sa k tomu vyjadri. So svokrou ries len ten najom, aby to bolo spravodlive. Ostatne je len a len na tebe a tvojom muzovi. Ci a kolko usetris, ju vobec nemusi zaujimat.
Stanov si jasne hranice, pokial ti svokra moze zasahovat a nepusti ju dalej. Rovnako vsak aj ty respektuj svokru. Ak chce chovat zvery, nech si chova, je to jej rozhodnutie.
Ivvetta, zmena sa u vas urcite neudeje zo dna na den, ale pomaly, postupne, malymi krokmi mozes dosiahnut nejaky posun.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Eva, to mi je jasné, že keď chce chovať zvery, nech si chová. Ale tým zaťažuje aj nás. Nedajbože manžel nedonesie obilie z povaly v ten deň ako si ona zaumieni je zle. Kade chodí tade plače. Podotýkam, že manžel má práve niečo iné na práci. Minule sliepky napadli kačicu a dcéra nepočula ju , že jej má ísť doniesť nožík a už robila cirkus. Ano, keď chce chovať tak nech chová, ale nech nás vynechá z toho. Ja tie kurence radšej kúpim. A aj vajíčka by som radšej kúpila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
urcite si v rámci rozhovoru vyjasnite aj pravidlá chovania zverov. Je to svokrine rozhodnutie, jej zvery, jej starosť. Nie ste povinní sa o tie zvery starať.
Vnímam vo vašej rodine veľa nejasných vzťahov, nejasných kompetencií, silnú potrebu starať sa navzájom do životov a málo, málo komunikácie.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ivvetta, komunikácia v parterstve je ťažká vec. A je ešte ťažšia, keď neriešite s manželom len "svoje" problémy, ale ešte aj "svokrine" problémy.
Skús si prečítať napríklad toto: http://www.zenax.cz/partnerska_hadka_je_bourka_ktera_vycisti_vzduch_690…
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ja ale vidím len kompetenciu svokrinu starať sa do nášho života. A komunikácia? Ked sa jej niečo nepáči tak smoklí kade chodí a to ma strašne rozčuľuje. A keď sa jej opýtame prečo zase plače, tak jej odpoveď je, že ona má čas plakať. Tak potom o čom je to.
Každý máme dve izby. My s mužom dve izby, ona dve izby a moje deti majú tiež každý samostatnú izbu. Ale ona stále sa zdržuje v kuchyni. Teraz najnovšie tam aj začala spať. To ale nechápem. Neviem či chce dávať každému najavo, že ona je taká chudera. A pritom má dve izby, ktoré používa ako skladisko. To ju mám vyhnať z kuchyne, nech si ide spať do svojich izieb? Tak som ticho a už asi aj ticho budem. A pritom mi je nepríjemné ráno keď odchádzam do roboty, tak nad ňou pripravujem raňajky deťom pri úplne slabom svetle, aby som je nezobudila. Dá sa s ňou komunikovať?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ivvetta,
zjavne ani tvoja svokra nie je spokojna s tym, ako spolu nazivate. Prave preto by bolo velmi potrebne si v klude pohovorit, nech citi tvoj dobry umysel a snahu o zlepsenie vztahov. Co keby si to skusila?
Verim, ze ti to vadi, chapem ta, ale obavam sa, ze ak nieco pre zmenu vasich vztahov neurobis, budu sa len zhorsovat.
Aj tvoj muz by sa mozno spraval inac, keby bola doma pohoda.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Och moja tu je každa rada draha, ale myslim, ze pomoct ti moze naozaj len KOMUNIKOVAT. Hovorit o veciach. S tym svokrinym spanim v kuchyni to je na mna trosku moc. Urcite by som skusila prebrat to s muzom a s nou: prichadzaj vzdy s pozitivami - nechceme vas rusit, ale najest sa rano a pripravit si jedlo musime, tak vas chceme poprosit, aby ste spavali v izbe.
S varenim detto-velmi dobre varite, ale radi by sme skusili aj cosi ine, tak by sme aspon nacas chceli kuchynu oddelit a potom uvidime ako dalej.So zvieratami-sme radi, ze mame vajcia, maso,... ale kedze sa chcete sama o ne starat a my nie sme vzdy po ruke a nie su to nase zvierata, dohodnime sa, ze nap. vzdy v sobotu, ked sme doma sa spytame ci nepotrebujete pre ne nieco pripravit, aby ste to mali po ruke, my mame aj svoje povinnosti, tak nech nemusime behat hore dolu...
Viem, radit druhemu je uplna malina oproti tomu, ked si ma clovek poradit s vlastnym problemom. Ale vykomunikovanie si veci a stanovenie pravidiel moze pomoct. A nenechat sa citovo vydierat, ked ma cas plakat, nech sa vyplace.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Baby, ona v podstate nie je zlá osoba. Len mi už prekážajú určité veci. Ona sa robí akoby bola vedúca nášho spolužitia. Ale ona sa stará len do nás. Ostatní traja súrodenci sú osamostatnení, tím ani necekne do života. Oni tiež neako neovplývajú peniazmi, tiež nevedia šetriť a im nič nehovorí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj iwetta ja som mala presne ten isty problem a tak som sa rozhodla že každa bude mať svoju kuchiňu a bolo po probléme najčastejšie hádky su pre kuchyňu ak chceš mať pokoj tak sa odosobníte hoci je sama
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Možno sa len cíti osamelá a nepotrebná, chce sa len takto zviditeľniť, ako malé deti, keď si vynucujú pozornosť. Asi je to staršia osoba so zaužívanými zvykmi, nechodí do práce, nepozná nové veci - všetko chce robiť po starom, a keďže je najstaršia v spoločnej domácnosti, podľa nej vie všetko najlepšie. Skús komunikovať diplomaticky ako radila Gabka2
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ivvetta, hlavne určite nerezignuj a nezatváraj sa do seba, lebo to sa vlastne aj tak nedá. Došlo by to len k tomu, že by si bola nespokojná, všetko by sa v tebe zbieralo a po čase by si vybuchla ako Etna a následky by mohli byť fatálne. Asi to berie tak, že ona už deti vychovala a vie o čom točí. Lenže práve. Ona už deti vychovala, preto nemusí ďalšie. Teraz máte vy svoju šancu na výchovu. Ona už svoju využila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
po svadbe sme sa mali osamostatniť a nedať na reči môjho manžela a svokrovcov. si múdra žena sama si to napísala. ale keď už ťa obmäkčili, tak vybojuj aspoň samostatnú kuchyňu aj osobitný vchod by bol super. manžel to isto pochopí, keď mu vysvetlíš, že dve gazdiné do jednej kuchyne nepatria. navyše, keď si tam jedna urobila spálňu, nemôžte predsa narúšať jej intimitu. hlavne keď máte dostatok priestoru. veď muž by sa zavolantom tiež asi nerád striedal počas jazdy so svokrom. želám mnoho zdaru
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ivvetta,
necitala som komenty dievcat, mozno budem len opakovat to, co uz mnohe pisali 
v nadpise sa pytas, ako spravne reagovat... no a ja si po 20tich rokoch byvania u svokry myslim, ze velmi casto je najlepsie reagovat tak, ze nereagovat...
Mozno je to pre inych lahke, ale mne to teda fakt dalo zabrat, kym som sa to naucila - ako tak sa mi to dari az v poslednych rokoch. Ale odkedy mi to ide, je moj zivot ovela, ovela krajsi. Uz nielen teoreticky viem, ale aj v praxi casto pouzivam, ze vsetci ludia okolo mna, aj ti celkom najblizsi, aj ti celkom cudzi, a aj vsetci niekde medzi nimi, maju pravo byt taki, aki su. A ja mam pravo byt taka, aka som ja.
Na prvy pohlad sa to mozno nezda, ale je zasadny rozdiel, ci len reagujem na niecie spravanie ci jeho reci, alebo ci nieco robim/hovorim, lebo prave takto to urobit/povedat chcem.
V tom prvom pripade mi to prinasalo vela bolesti a sklamania a nech som robila cokolvek, nikdy to nebolo dobre. Vzdy bola svokra pre nieco urazena, ublizena, manzel nastvany, ja nestastna... Tak som sa na to po rokoch, ked uz som fakt vyskusala vsetko, o com som si myslela, ze by mohlo pomoct, prosto vykaslala a povedala som si, ze predsa mi dalsie roky a desatrocia jedna vecne ufrflana, frustrovana, protivna zenska nebude diktovat, kedy sa ako mam citit, len preto, ze je matkou mojho manzela.
Prestala som na nu REAGOVAT. Zacala som sa k nej SPRAVAT, ako keby bola taka, akou by som ju rada mala - alebo pripadne tak, ako sa mi v tej chvili spravat chcelo. Vedome. Zamerne.Velmi rada robila pre nas nieco, o co sme vobec nestali, najcastejsie varila. Tam som aj zacala s "novou metodou"...
Ked povedala, ze ma chut na segedin a ze ci si dame aj my, povedala som, ze uz mam pripravene nieco ine a ze teda dakujeme, nebudeme. Na druhy den, samozrejme - tu mate ten segedin, aj knedlu, spravila som aj vam. Dakujeme, my mame ine, nezjedli by sme ho, tak si ho nevezmem. Ale deti by asi chceli. Spytam sa a ak budu chciet, pridu si zobrat. No ale co ja s tolkym segedinom budem robit? To ja neviem, hadam jest, kym vam bude chutit. Ale ja som ho robila aj pre vas, ved len skus, aky je dobry. Dakujem, neprosim si. Tak ja som sa s nim tolko narobila a take drahe maso som do neho dala a ty si ho teda nevezmes? To chces, aby som ho ozaj vyhodila? Nuz, spravte, ako myslite. A musim uz ist, zelam vam pekny den. No a potom plac a vycitky, stazovanie sa synovi...
Ale stalo to za to - podobnych scenok je o nieco menej a ked aj sa vyskytnu, mam sama zo seba lepsi pocit, ked ich zvladam v pokoji, s nadhladom, nez ked som sa nechala vyprovokovat a bud som sa nahnevala alebo ustupila casto nezmyselnym poziadavkam...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Elin moja, ani si nevieš predstaviť ako mi hovoríš z duše. My bývame spolu už 17 rokov. Tie neustále prispôsobovania. U nás je presne tak ako to bolo u Vás. Vzdy je svokra pre nieco urazena, ubližena, manžel naštvaný, ja nešťastná. Hocičo môžem robiť, vždy je zle . Nie vždy sa dá nereagovať. Niekedy je to neúnosné a vybuchnem. Hlavne vtedy, keď plače a ja neviem prečo, čo som zase povedala, alebo čo sme zase nespravili.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ivvetta, po tých rokoch to už nemusí byť vždy o tom, že si niečo urobila. Ber do úvahy aj to, že svokra je tiež len človek a niekedy môže mať jednoducho takú náladu, že jej nič nie je dobré. Kto z nás to nemáva? Ja keď u seba cítim taký stav, tak sa snažím odpratať bokom a ak sa niekto napriek tomu tlačí do mojej prítomnosti, tak si za to môže sám . Ale niekedy si ani neuvedomím, že mám takú náladu, až keď niekto upozorní. Však aj tá svokra je len človek. Podľa toho čo tu čítam, to tie ženy nemyslia zle, chcú byť prospešné, chcú pomôcť (však bohvie, ako budeme my vnímať svet, keď už budeme na dôchodku a budeme mať len tie naše deti, prácu žiadnu, ktovie pre koho a prečo budeme chcieť žiť a dýchať) a z ich pohľadu sa im za to dostáva len nevďak, čo samozrejme nie je dôvod na to, aby vnucovali svoj spôsob života a výchovy na úkor vašej. Ale možno existuje niečo, čo by pre vás mohla zavše urobiť, nebolo by to v protiklade s vašou predstavou, mohla by si jej za to poďakovať a ona by bola šťastná.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jj, ten neprijemny pocit "vnutenej viny" poznam az prilis dobre...
... mne hodne pomohlo uvedomit si, ze cele to fungovalo ako riadne rozlietana hojdacka a ze snazit sa tie velke vykyvy nejako "tlmit vlastnym telom" je prilis namahave a robi mi "privela modrin na dusi".
Preto som si povedala, ze ucinnejsie a pre vsetkych bezpecnejsie bude, ak svojim spravanim budem "rozkmit hojdacky" nepodporovat, skor brzdit uz v zaciatku. Snazim sa (so striedavymi uspechmi) nezameriavat sa na to, co robi/nerobi, hovori/nehovori svokra, dolezitejsie je pre mna, co a ako hovorim/nehovorim, robim/nerobim ja. Ak som spokojna sama so sebou, menej "riesim ju".
Pritom sa, samozrejme, snazim byt k svokre fakt ustretova, len sa zaroven nechcem dat prevalcovat jej kolisavymi naladami a obdobiami priam ukazkoveho negativizmu.
Za tie roky som si"zmapovala minove polia" 
a viem, kam sa jednoducho "nemam dat zavliect" a tiez viem o spuste malickosti, ktorymi hroziace konflikty likvidujem v zarodku.
Zrejme to nie je prave podla priruciek, ale je pre mna ovela jednoduchsie tak trosku "mysliet aj za nu", zaujat jej pozornost niecim, co je aj pre nas prijatelne, nez ju "nechat bez dozoru" a rozculovat sa nad nasledkami...
Najpozitivnejsie na tom celom je, ze po 20tich rokoch spolocneho zivota, ked som sa pevne odhodlala a dennodenne naozaj uprimne dodrziavala zasadu "neriesit svokru, riesit seba", vsetko sa zmenilo a po necelom roku sme s manzelom odisli za pracou a ja som teraz ta najuzasnejsia nevesta pod slnkom a svokra nevie, co by si bezo mna pocala...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Super, gratulujem elin.
Ja sa musím priznať, že mne je niekedy lepšie v práci. V práci som milé usmievavé dievčatko , na prvý pohľad bez nijakých problémov. S každým sa snažím vychádzať dobre. Mám rada svoju robotu a ľudí v práci. Nie som karieristka, ale som rada a myslím si, že moje okolie ma má tiež rado. Aj šéf radšej mňa posiela všetko vybavovať, lebo že mne skorej to spravia. Po 16 hod. sa z usmievavého dievčatka stáva žena - smutná princezná , ktorá sa bojí čo zas bude doma. Toto isté som zažívala ako školáčka, ktorá sa bála chodiť domov.Môj otec často pil a robil potom doma s mamou scény. A ja som sa bála chodiť domov. Toto podobné niekedy zažívam aj ja pri živote so svokrou. Manželovi som to pár krát spomenula, ale ....mama je len mama, a ona chce len to najlepšie pre nás.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Skús zmeniť taktiku. U manžela je to pochopiteľné, že sa správa, ako sa správa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neda mi nereagovat na tvoj prispevok. Som od teba omnoho mladsia, ale mam pocit, ze mam trikrat viac sebavedomia ako ty. Nechapem, ako sa mozes nechat takto ponizovat!!! Ved ked sa nieco svokre nepaci, tak jej to povedz a ked jej to nevies povedat, tak si ju aspon nevsimaj. Lenze ty na jednej strane tu na nu nadavas a na druhej strane pises, ze ved nie je zla a podobne. Na druhej strane tu ale pises vylevy o tom, ako sa menis na smutnu princeznu a podobne. Ale sama si za to mozes, ved predsa nemas 15 rokov, aby si sa prisposobovala druhym ludom takto, ako to robis. A ked to nevies zmenit, tak sa aspon nelutuj,. Aky ma vyznam pisat sem, ked aj tak si nevezmes ani jednu radu k srdcu? Zacni konat a nesed tu za pocitacom a nestazuj sa! V prvom rade zacni od muza. Poriadne mu vysvetli, ze takto zit nechces a nebudes a nepodriaduj sa vecne svokre. Uvidis, ze ked by si tak zacala robit, postupne by sama zistila, ze jej nepomoze ani plakanie, ani nic a bude to lepsie pre obe strany, aj pre nu, aj pre teba! Ale zacni preboha konat a nefnukaj tu nad tym! Prepac, ze ti to tak pisem, ale neviem si osobne predstavit, ze by mi niekto sledoval take veci, kolko dam svojiim detom jest a podobne. Si dospela osoba, nie male decko, mas narok na svoj vlastny zivot, do ktoreho ti nebude niekto zasahovat takto. Drzim palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Z tohto celého čo si napísala s tebou súhlasím hlavne v tej vete, že si určite omnoho mladšia a máš určite minimálne trikrát viac sebavedomia. Mohla by si prosím ťa rozviesť, ako by mali v praxi vyzerať tie vyjadrenia typu "keď sa svokre niečo nepáči, tak jej to povedz", (predpokladáš, že potom to už bude všetko ok?) a ako prebieha to "poriadne vysvetľovanie"? A len tak mimochodom, všimla si si ten záväzok, že má svokru doopatrovať?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nechoď domov už s tým, čo zas bude doma, vždy tam niečo bude, či pekné alebo škaredé. Už cestou domov porozmýšľaj, čo pekné môžeš priniesť tým, ktorí sú doma (nemyslím nič materiálne), skús sa v duchu so svokrou v duchu porozprávať a mysli na ňu pekne a s láskou, možno nezbadáš efekt hneď, ale keď vytrváš zaručene sa dostaví Vždy, keď budeš chcieť niečo urobiť alebo povedať opýtaj sa najprv samej seba, čo by urobila na tvojom mieste Dobrá Víla, a čakaj na odpoveď vo svojom vnútri, nemusí prísť hneď, ale keď to budeš skúšať, tak určite ti budú chodiť odpovede, nechaj rozvinúť svoj cit, vždy je najsprávnejšie to, čo ťa napadne prvé bez rozumového posudzovania (aj mlčanie je odpoveď). Tiež želaj v myšlienkach svokre nech sa stane dobrou vílou, tým postavíš okolo nej tvoje krásne myšlienky, ktoré odpudia tie jej škaredé a začne sa na ne napájať. Ozbroj sa len trpezlivosťou, nič nie je náhodou, ani ľudia s ktorými teraz žiješ, možno si to ty, kto im má ukázať cestu k lepšej komunikácii, k lepšiemu životu , k harmónii..... Zober opraty do ruky a začni viesť svojich blízkych, nie ovládať, nie požadovať, nie očakávať, ale veriť a viesť. Zmena nemusí prísť hneď, možno ani zajtra, možno ani za rok, ale keď sa budeš snažiť už od začiatku budeš cítiť zmenu k lepšiemu. Začni od seba a bude sa meniť aj tvoje okolie. Tiež, keď ťa na druhých niečo rozčuluje pozri do svojho vnútra, či aj ty náhodou nemáš takú istú vlastnosť, naši blízky sú našim zrkadlom. A svojmu manželovi v duchu želaj nech sa stane chlapom na správnom mieste a predstavuj si ho ako ozajstého rytiera a chlapa na správnom mieste, tiež keď ide do tuhého a chceš aby sa ťa zastal, tiež mu to zaželaj, musí to ísť, ale s citu a sláskou nie len opakovanie slov. Dúfam, že som ťa moc nepoplietla, nemala som to v úmysle, želám ti len to najlepšie, drž sa a staň sa ozajstnou nádhernou dobrou vílou, ktorá prináša lásku, čistotu,spravodlivosť, harmóniu sebe i druhým. Pekný večer.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no do kelu... ja som mala tiez take problemy, ze mi muz vykrikoval, ze vela minam, a pritom mi ani bohviekolko nedavala a na moju vyplatu bola obstavka platu, lebo on neplatil za auto, na ktorom sa vozil. tak som jednoducho kupila zosit, najskor som si pre istotu len viedla vydavky a ked som sa presvedcila, ze nekupujem nic zbytocne alebo co by on nechcel, tak som si zacala lepit do zosita vsetky blocky po datumoch a predstav si, ked som mu to chcela ukazat, ani to nechcel vidiet, lebo vedel, ze by narazila kosa na kamen...ale aspon prestal mat blbe reci (na cas, kym si nenasiel nieco ine)