co s manzelstvom

Jahodka ...

Pošli mu tento tvoj príspevok na mail ale nie na súkromný ale ten "pracovný". Mužom musíš všetko povedat po lopate. Ja mojmu vždy vravím, že on má celý týžden stres a zhon v práci a je rád , ked v piatok večer može resetovat mozog a byt len doma, nikam neíst , nevystrčit nos z domu.Byt doma -to je pre neho zmena stereotypu. Ale ja som stále doma piatok -sviatok, ja mám stále stereotyp a žiadnu zmenu. Moj den v stredu sa nelíši od soboty , a niekedy ani neviem aký je den.Som rada, že viem aký je rok .ak mu to takto poviem , rozumie , čo vravím. ale ak mu poviem: "Zlatko, čo keby sme sa išli niekam najest?" , tak si myslí , že som hladná. Atd,tých príkladov by mohlo byt x. alebo ho seriozne požiadaj, aby si ta zapísal do diára, že sa s ním chceš porozprávat. Ja som to pár krát urobila. Moj muž sa najprv smial a ked som na tom trvala, tak si ma tam naozaj poznačil, ale stále sa smial. a ked som sa v dohodnutý termin ohlásila tak sa velmi čudoval, ale efekt to malo, lebo sme sa naozaj porozprávali. Po pár razoch mu to začalo byt trápne a trochu (opakujem , že trochu)sa to zmenilo. celkom seriozne ti to radím a som zvedavá či to bude fungovat. Daj vediet.

no su mojkaci chlapi a nemojkaci. Mala som z kazdeho druhu ked je raz niekto nemojkaci nevymamis to z neho ani za svet...
moj maco je mojkaci a dufam dlho bude...no uvidime...

bubatko
a ako by si chcela, aby to u vas bolo?
Eva

Vieš aj moj muž je tzv "manažér", a fakt je v robote takmer stále. Ráno ide z domu o 6-7 a večer príde niekedy aj o desiatej, podla toho ako zatvárajú na pre´vádzke. minule mi aj suseda vyčítala , že ona ma ešte nikdy nepočola na neho kričat. Ked mne je to aj lúto, ked nie je stále doma, kazit si aj tie krátke chvíle čo spolu máme. Nejako sa sám od seba časom vyvinul a pochopi l čo je pre neho doležité. Kedisy som bola z neho rovnako zúfalá ako ty teraz a velmi mi pomohlo, kedsom mohla odíst k tete na dva týždne. Proste preč z domu, niekam kde možeš v klude porozmýšlat a získat aspon trochu nadhlad. Priznám sa, že som čakala vtedy 4 dieta a len to som si vzala so sebou .A ešte som predtým treskla misu vianočného šalátu o zem. Plnú. Nikdy som nič podobnepredtým ani potom neurobila, myslím , že ho to dost šokovalo, lebo som ináč velmi kludná osoba.To sa nechválim, len chcem povedat , že ludia niekedy nechajú zájst veci príliš daleko a riešia ich až ked sa stane niečo šokujúce. Neviem to lepšie vyjadrit, ale určite ma chápeš. Potom dáko dostal čiastočne rozum. Ak si na MD a máš takú možnost vypadnút dakam z domu, porozmýšlaj o tom možno by to pomohlo. Ked nie jemu , aspon tebe.

ách, bubatko, nerada vidím takýto článoček od teba, lebo mňa - človeka nezainteresovaného, deptá, že sa ani po rokoch ten tvoj chlap "nepoľudštil". Somár slepý! U vás nefunguje ani to staré dobré: múdreho trkni a hlúpemu napovedz...

Myslíš, že tak, ako vravia baby, nič od neho nežiadať hoci aj nabližší polrok, to by si nezvládla? Kúp si tie kvety sama. Teraz, keď je pekne teplúčko po večeroch, vytiahni najstaršieho drobca so sebou na večernú prechádzku a mladšieho nechaj manželovi - nech ho uloží on (predpokladám, že chodieva spať skôr. A ak nie, vezmi ich večer von oboch). Nech si sedí za PC! Cestou si kúp knižku a v posteli si ju čítaj. Hoci aj do polnoci. A daj si babami poradiť nejakú poriadne zábavnú, aby si ho chichotaním sa počas čítania rušila zo spánku! Nech vidí, že si spokojnosť zaobstaráš na iných frontoch! Čo myslíš, neškrelo by ho to a nevyprovokovalo k nejakému spontánnemu činu?

Vieš, že som v poslednej dobe na teba párkrát myslela? Že ako si žiješ a ako sa ti darí... Ja som ti taká stará bosorka! Mne ti niekto príde na myseľ a do pár dní ho stretnem, alebo sa s ním nejako inak skontaktujem - úplnou náhodou! Drž sa, dievčička!

Bubatko,a co tak vyrazit si vecer niekde s kamoskami?Ak nechce komunikovat on,tak mu nechaj deti a aspon v piatok vecer zajdi za nejakou kamoskou,hm?Mozno sa chlap spamata...

Mila bubatko!
Keď som si to prečítala, tak som si vzdychla : aaa zasa bubatko a zasa o tom istom?? čítali sme to tu už párkrát, pamatam od začiatku, keď mal Sebastián 3 mesiace... ale asi to nebude až také zlé, keď tak funguješ ďalej, keď máš s"TÝM" mužom ďalšie dieťa čo ty na to?? http://www.nanicmama.sk/node/2451

Ahoj bubatko, u nás je to isté, len v bledomodrom - namiesto otázky: "Čo bolo v práci?" sa manžela pýtam: "Budeš večerať?" a namiesto hrania sa s dieťaťom je u nás manželova otázka smerovaná na 4-ročné dieťa: "Dokedy si dnes búvala?" Niekedy ho doslova vyženiem na dvor aspoň si 15-20 minút s dcérkou pobehať a pohrať sa s loptou. Inak zbytok času, čo je doma, strávi pri PC - Internet a pracovné záležitosti, veď je podnikateľ, tak nemá padla.
Objatie, pusu len tak pre nič za nič alebo nebodaj kvety z lásky - to nepozná. Ešte tak sex. Ale bez nejakých nežností. Občas si potom poplačem do vankúša, ale v podstate som dospela k názoru, že ho nikdy nezmením, rozvádzať sa nechcem a tak sa sústredím nie na neho, ale na seba. Venujem sa viac svojim záľubám, dcérke a jeho do plánov na výlety, hry a prechádzky ani nezahrňujem. Nič od neho nečakám, tak ani nemôžem byť sklamaná. Držím Ti palce, verím, že nájdeš spôsob, ako krízu prekonať.

Ja len toľko-reagujem na fionu a plne súhlasím, aj ked-v žene takýto postoj musí dozrieť a mám pocit, že bubatko tam ešte nie je. Navyše-materská dov. je čudné obdobie-je to až diagnóza. Môj manžel chcel druhé dieťa, ale už pred pôrodom sa hrozil "mňa na materskej", lebo zas bude celé dni na pretrase on a jeho správanie-čo urobil, neurobil, mal urobiť... Jednoducho je to tak-žena je naozaj ako v bubline, stereotyp je sviňa, nedovoľ mu, bubatko, aby z teba urobil inú osobu. Viem to, lebo ešte pred rokom som aj ja kopala okolo seba a vyčítala-potom urazene očakávala, kriticky hodnotila (vo svojej hlave, nie navonok) a požadovala od manžela-zmeny správania, ohľaduplnosť, kvety, objatia... A sa to len zhoršovalo a on bol presýtený mojej kritiky, mojich požiadaviek, cítil sa frustrovaný, stále všetkému navine a svoj vnútorný hnev potom prenášal znovu na mňa, na staršieho syna.... A boli sme v kolotoči. Nechcela som si pripustiť, že by chyba bola aj vo mne-v mojich očakávaniach... A potom som hľadala odpovede a pomohla mi kámoška, ktorá náš vzťah pozná a vraví-skús ho len ľúbiť, nič od neho nechci, skús ho utíšiť láskou-ale nie takou naoko a nasilu, len mu daj pocit, že ho ľúbiš takého aký je-možno tvojou kritikou a požiadavkami stráca pocit istoty, že ho ozaj ľúbiš, že má u teba pevné miesto-bez podmienok... že má stále pevnú pôdu pod nohami. Môj muž je dosť inteligentný a vnímavý a je pravda, že sme náš vzťah mali vždy pevný, založený na dôvere, úcte, veľa sme sa rozprávali, takže mi kámoška vraví-je to len prechodné obdobie a len sa niečo "zadrelo"... No a ja som to skúsila-skúsila som ho jednoducho len ľúbiť a už som to tu niekde písala-stal sa zázrak-už na 2.-3. deň sa zmenil postoj k synovi, ku mne, a postupne, postupne začal dokonca mi sám doma viac pomáhať bez môjho napomínania-dokonca si odkladá veci a minule mi spravil raňajky A syn (15)sa ma pýta-Mami, čo je s ockom?-badám pozitívnu zmenu... Takže je to naozaj o tom-začať od seba-aj keď som sa tomu aj ja veľmi bránila, kopala som-je to riešenie-ak je vzťah inak fungujúci, samodrejme... A ešte-materská nie je doživotný stav, pomôže potom nástup do zamestnania-pribudnú iné problémy, nebudeš riešiť už len manžela, nebudeš mať na to čas... Držím palce a veľa energie k zmene

Hm, tak rozmýšľam, takmer v každom "príbehu (našej) lásky" je niekde na začiatku ten moment - keď nie je pri mne, som úplne hotová, neviem nič robiť, len myslím na neho. Len čo je pri mne, ožívam, nemusí nič hovoriť, nič robiť - stačí mi, že je pri mne!
Potom príde svadba, deti, ... (alebo aj v opačnom poradí, alebo sa niečo z toho vynechá) a zrazu už tá púha prítomnosť nestačí - prečo????
Preto, že vždy chceme niečo viac, lebo keby sme zostali na jednom mieste, zakrnieme, nebudeme s vyvíjať?
Tiež mám takého, čo nie je zrovna "latino lover" a možno boli časy, keď ma trápili myšlienky podobné tým, čo má bubátko. Zariadila som sa podľa svojho a dnes viem - a to s absolútnou istotou - aj bez slov, kvetov a kvetnatých vyznaní - že rovnako ako ja, aj on cíti, to čo je podľa mňa vo vzťahu podstatné - som rád, že si!

Presne tak.Len-tá podstata tam musí byť-láska a úcta, pozlátka už nemusia, aspoň tak to vidím ja-lebo prejavy lásky sa dajú poznať... Ja dostanem kvety na 3 základné sviatky v roku-zvykla som si, že romantika doma nemám, to ale nikdy nebol-ale zato na narodky som teraz dostala nádherný svietnik z čierneho kovu (manžel vie,že milujem doplnky do bytu-svietniky, obrusy, vankúše...fakt ma potešil... Alebo synovi vyberie vždy niečo, čo fakt ho prekvapí-knihu, ktorú dlho chodil obzerať, hru do PC, nové CD obľúbenej kapely-proste niečo ozaj osobné... Alebo pol roka nič a potom mi pošle krásnu sms, že mu chýbam a že si váži všetko, čo robím pre neho a pre rodinu-a že-by bol bezo mňa stratený... A ja viem, že je to úprimné, že je to pravda - a zas z toho chvíľu čerpám-alebo nezabudnem, ako sa staral, keď som čakala po 100 rokoch našu malú, ako chodil každý deň do nemocnice, ako hľadal do noci na nete, keď som mala v tehotenstve problémy, čo to môže byť... a ďalších 1000 vecí, ktoré ma presvedčia, keď otvorím oči a srdce, že mu na mne a nás záleží.... Lebo je plno donchuanov, ktorí presne vedia ako na ženu-že platia veci ako darčeky, kytice cez doručovateľa, kvetnané vyznania, ale skutek utek... Prajem Vám mužov s veľkým M, na ktorých sa dá spoľahnúť a ktorí vedia, kde je ich miesto v rodine a majú srdce, aj keď to nie vždy dajú najavo.

milé dámy, keby tieto vaše príspevky čítal nejaký psychológ, povie si - mám silnú konkurenciu!vy človeku pomôžete viac, než odborník.vidím, že každá máme svoje starosti, no aj svoje metody, ako ich riešiť.aj ja mám podobné pocity a skúsenosti ako vy.a vaše názory a príbehy ma napĺňajú silou a istotou, že nie som v tom sama a že sa to naozaj dá zvládnuť. ja mám mimoriadne milého a pozorného manžela, práve zajtra máme 19.výročie svatby a po životných skúsenostiach môžem povedať toľko - manželstvo je o láske, ale aj o úcte, vzájomnej tolerancii, kompromisoch.a je aj o chvíľach, kedy si každý potrbujeme žiť svoj život, neupínať sa príliš na toho druhého, na jeho reakcie.aj tak sa dá milovať.odoznelo tu niekoľko úžasných myšlienok a jedna z nich je, že chlapovi naozaj treba povedať polopate, čo očakávame.on totiž rozmýšľa v iných dimenziách.všetkým posielam veľký pozdrav./inak, bolo by zaujímavé, keby sa do tejto diskusie zapojil nejaký muž a pripojil svoj uhol pohľadu!/

baby tu už všetko popísali - ja by som len doplnila...mám takmer 40 rokov a ako tak sledujem páry v rodine a známych okolo seba - boli takí, ktorí boli stále na sebe nalepení, dávali si si najavo lásku všetkými možnými spôsobmi, darčeky, bozky, objatia. No čuduj sa svete - tí sú už zväčša porozvádzaní. A tí, ktorí sa na vzťah a lásku pozerajú trošku s rozumom a triezvejšie, tí sú spolu stále. Takže bubátko, zlož ružové okuliare a skús sa zamyslieť, či Ti manžel tú náklonnosť neprejavuje, iným spôsobom, činmi, skutkami. Ani každodenné bozky a objatia nie sú zárukou ničoho - nemusia byť myslené úprimne

26ela Ahoj bubatko!
Oznelo tu už veľa rád a ja Ti k ním chcem priložiť verš,ktorý môžeš poslať aj svojmu milému,keď bude v práci,Možno sa nad tým zamyslí,alebo ho milo prekvapíš:
S Tebou chcem hľadať cesty,po ktorrých budeme kráčať.
Tvoju cestu chcem vydlaždiť porozumením som ochotná zísť z vlastnej cesty.
Pre naše šťasntné spoločenstvo musíme obaja niečo urobiť.
Jednému sa nepodarí udržať spoločenstvo
Skús manželovi poslať ešte aj recept na manželské šťastie
-mnoho dôvery,
-ľubovoľné množstvo veselosti
-kilogram drobných pozorností
-plnú šálku nezištnosti a to všetko spolu zmiešať.
Môžme pridať štipku protirečenia a bláznivosti.Za stáleho miešania po kvapkách pridať prívetivosť,ktorú treba mať stále na porúdzi a na malom plameni pečieme.Skúste tento recept robiť spolu a navzájom si priňom pomáhať.Keď nemá čas v týždni,nahovor ho cez víkend ako nedelný obed.

Ahoj bubatko,ked som to čitala ,akoby som to pisala sama.Určite nas je tu vela takych bab,ale je to naozaj v inom zmyšlani našich polovičiek.Ja som sa o tom s mojim drahym rozpravala vela krat,ale on ma vypočuje prikyvne a všetko postarom.To asi my,len vela o tom všetkom premyslame,a potom to tak dopadne.Muži všetko zahodia za hlavu a život krasne plynie dalej.Prajem Ti vela trpezlivosti a velaštastia celej tvojej rodine!!!!

Bubatko, jedno silneeee objatie len pre teba

2 roky som sa nevedela rozhodnúť čo so vzťahom. Či zostať a brať muža takého aký je, alebo odísť. Neriešila som to, nechala som nech rozhodnutie príde ku mne, nech dozreje čas, nech sa stane niečo čo mi napovie, že ANO, aj keď to neni ono, náš vzťah mi niečo dáva. Alebo NIE, nemá to význam, tento vzťah je prázdny a ja končím.
Nestalo sa nič zvláštne, ale pomaly som dozrela k rozhodnutiu NIE. A som rada, že som tomu dala tie 2 roky v "neutráli".
Drž sa dievča.

aha a ja som dalsia akoby som o sebe citala ale u nas to vyvrcholilo uz do takeho stadia ze asi uz nie je cesta spat no co uz, musim si najst inu cestu zivota

Vitaj v klube Bubatko,mam doma to iste!!!! A som z toho zufala,je ako maly chlapec,hra sa,striela atd...Ako keby som bola v nasej domacnosti.Vzdy si poviem,lepsi je pc ako chodit do krcmy a chlastat.To ma na chvilku upokoji,ale len na chvilku.Ked ho o nieco poziadam,je nervozny..atd...hovorime o tom a tiez mi odpovie,ze nemoze byt taky pozorny ako na zaciatku vztahu.Este ani nepride z prace a uz si zapina pc,len si klikne a ja uz mam tlak ajajaj....a potom sa striedaju s dcerou ona chat a on strielacky.. som z toho zufala a niekedy by som ho najradsej prefackala A ako tak citam je nas dost babulky...vela stastia a trpezlivosti

Keď som si prečítal problém bubatka, v prvom momente som si myslel, že to písala moja manželka , musel som nahliadnúť do profilu.
U nás presne to isté, bol som taký istý.
Ja som si to uvedomil, ale už neskoro, manželka odpísala náš vzťah. A ani sa jej nečudujem ..
Po večeroch si išla vždy ľahnúť s deťmi do postele a ja som sadal za počítač. Keď sa náhodou zobudila v izbe, tak sa presunula na gauč do obývačky a spala ďalej. Ja som aj ďalej sedel pri počítači a nechal som ju spať, čo bola chyba. Mal som ju radšej zhodiť z gauča nech sa preberie aby sme sa mohli venovať jeden druhému ..

Ale všetko zlé je na niečo dobré, odkedy som obmedzil sedenie pri počítači, tak máme o dosť nižšiu spotrebu energie a už máme aj preplatky
(toto len tak na margo, prosím nereagovať na toto, je to ako čierny humor)