Dobry den,
...ani neviem ako zacat, na takomto blogu som este nikdy nebola ale... stala som sa v detstve obetou domaceho nasilia. Myslela som ze ked clovek dospeje akosi na to pozabudne, resp. nebude sa k tomu vracat. Ked som si prestudovala odbornu lit. s podobnou tematikou, pisalo sa v nej ze taketo dieta je poznacene az do dospelosti. Myslela som si ze ja s a s tym vyrovnam ale vratilo sa mi to v mojich prejavoch, postojoch, myslienkach...
Prosim, ak niekto zazil nieco podobne, napiste mi a poradte
Dakujem
...to virtualne objatie ma potesilo. Dakujem este raz.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem Ti. V druhom rocniku VS som zacala chodit k psychologicke. Predtym som mala vztah s muzom o 20 rokov starsim...boze je toho tolko. Vies ja som 10 rokov zila v tom ze moj ocko zomrel. To mi bolo povedane. Potom v 9 rokoch som ho spoznala a bola som velmi stastna. Potom zacalo to obdobie.trvalo 4 roky. Mlatil mna aj mamku, ktoru aj znasilnoval. Ja som sa snazila drzat vsetko v max. tajnosti-pred okolim, rodinou. Chranila som mamku a potom aj mojho bracha ktorý sa v tom obdobi narodil. Tento rok v marci som zjedla 9 tabletiek lexaurinu. Priatel ma nasiel-vlastne som mu poslala sms. Skoncila som na 3 tyzdne na psychiatrii. Ale skolu som zvladla, zostatnicovala. Teraz chodim k uzasnemu psychiatrovi. Bola som aj s mamkou. Poradil nam aby sme sa o tom porozpravali aj s ockom ale on sa obracia chrbtom, ledva sa rozprava. Ja mam z toho stres.Asi je to chaoticky napisane ale uz to raz muselo vist von. Velmi rada by som spoznala niekoho s niecim podobnym. Citim sa v tom sama.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lula, je strasne , co sa Ti stalo v detstve a zabudnut sa na take nieco ani neda.....mozes citat vsetku odbornu literaturu sveta, jednoducho nikto Ti tie spomienky nevymaze.
Snad si treba len uvedomit, ze teraz uz zijes svoj zivot,ktory mas pevne v rukach a mozes ho prezit tak, ako TY sama budes chciet a s kym TY budes chciet......ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem Ti Ivet. Vies mam priatela cca3rok. Dva dni po mojich statniciach som nanho velmi vybuchla, sácala som do neho, kricala a plakala. Najhorsie na tom vsekom je, ze moje nekontrolovatelne reakcie, výbusne reakcie su vysledkom spravania sa mojho ocka. Odniesol si to clovek ktoreho velmi milujem. Bojim sa ze ho stratim. 2 mesiace sme sa nestretli-no az na vcerajsok kedy bol so mnou u psychiatra a 2-3dnoch, kedy sme preberali niektore veci co sa udiali za poslednych 7-8 mesiacov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nehadz svoje vybusne spravanie na ocka.....Ocko s tym nic nema.....ze sa tak spraval on, na tom nic nemeni. Ries to, co hneva Teba.
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
budem zla, ale... nie vsetko, co sa teraz nedari, je dosledkovm detstva. rovnako ti nik nekazal pojest tabletky. Zazila som vselico v detsve, naozaj vselico, ale vystudovala som, zijem si po svojom, mam svoju pracu a zivot v svojich rukach. Lahko by bolo neuspechy zvalovat na to, ze co a ako bolo... faktom ostava,ze zle rozhodnutia su len a len moj vyber a moja zodpovednost. Tvoj pribeh by som vsak dala precitat vsetkym tym "dobrosrdecnym" zenam, co ostavaju s nasilnikmi, lebo ved ineho nenjadiu a "co deti". Drzim palce, postav sa co najskor na vlastne nohy a pojde to, uvidis
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ano Katy2 v niecom mas 100% pravdu. Ako si zvladla ty tvoje tazkosti, resp. to co Ta tazilo.?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
lula,ja som sa tomu nikdy nepoddavala, nikdy som sa na svoju situaciu nevyhovarala. Ak ma prepadli nejake "chvilky", boli tam kamosky, alebo som sa vyrevala do vankusa... venovala som sa veciam, ktore ma bavili, neskor som vypadla do sveta, kde som sa postavila na vlastne nohy - ani nie tak financne, ako skor dozrela v tom, ze ja som zodpovedna za vlastny zivot, mozem ho zit ako chcem. minulost nezmenis, ale je blbost moje rozhodnutia podmienovat tym, co bolo, stale sa k tomu vracat, pripadne to, ze vybuchnes, ospravedlnovat tvpojim otcom. Osobne sa mi to zda zbabele. Ked si dospela, si zodpovedna sama za seba, nie za tvoju matku, ani za otca. Prezila si, ok, ale je to davno prec. Ty ostavas v minulosti, seba samu do toho tahas spat, rozoberas dookola a hladas vyhovorky.teraz je len na tebe, ako budes zit svoj zivot, len na tebe a na nikom inom.O svojej rodine nezvyknem hovorit, ak sa to niekomu nepaci, je to jeho problem, nie moj
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
myslim, ze sa da z toho, co si prezila, vytazit a zocelit sa viac, nez niekto bez podobnych skusenosti, lebo prave "vdaka" nim clovek zisti, kde su jeho hodnoty. Prezila si tazke casy, ale skolu si uspesne dokoncila. Moze sbyt na to hrda, kopa ludi to pri problemoch vzda. A to, ze "lebo rodina"... niekedy su cloveku priatelia ovela blizsi, tak si buduj a pestuj taketo vztahy. Ved mas priatela, 3 roky je dost, tak asi tam nejaky slusny zaklad vztahu bude. Nezatahuj minulost do toho.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Lula,
plne súhlasím s Katy. Veľmi pekne a dosť šetrne ti to tu napísala.
Netuším koľko máš rokov, ale vyhovárať sa na niekoho iného je dosť detinské. Niečo podobné robí môj syn. Za všetko čo sa mu nepodarí môžu ostatní. 
Má však 7 rokov .
Alebo len jednoducho potrebuješ poľutovať.
Moja dobrá kámoška mi raz povedala, že keď je jej z niečoho nanič tak si povie, že najhoršia ľudská vlastnosť je sebaľútosť. (brokenheart) Skús porozmýšľať.....
A ja tvrdím, že každý sme si strojcom vlastného šťastia.
Tvoja mama si vybrala život s tyranom, a čo ty????
Máš priateľa. Je určite úžasný, keď s tebou vydržal 3 roky, ale nemyslíš si, že on si nezaslúži znášať tvoje rozmary???
Ja som sa tiež v "určitom veku" vyhovárala na "blbú povahu po otcovi". Prišla som však na to, že tento život žijem ja a nie on. Tak sa predsa nemôžem správať ako on a kopírovať jeho nedostatky.
Takže jedna rada na záver: Váž si všetko krásne čo v živote máš , nájdi si cestu, ktorá ťa naplní
a určite výjde 
slniečko, ktoré bude práve na teba svietiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj, najprv sa chcem opýtať, ako je to s ockom teraz? Pýtam sa preto, lebo hore hovoríš, že psychiater doporučil porozprávať sa aj s ním. To znamená, že z násilníka sa stal dobrý ocko?
Ja som tiež prežila /ako veľa iných/ veľmi nešťastné detstvo-kôli otcovi. Každá sme si prežili svoje, ten môj ma síce nebil, ani mamku, ale to psychické týranie a ešte iné...Tak to by naozaj bolo na prášky!!!!
Neviem,asi každý človek je iný a každý zvládame, toľko, koľko zvládame-to čo je pre mňa malý problém, pre iného môže byť neznesiteľný balvan. Myslím, že najlepšie bude, keď necháš minulosť minulosťou-na tej už nič nezmeníš. Hovorí sa, že včerajší smútok zanechaj včerajšku. Ty ži tu, teraz, dnes, tento okamih, teš sa zo slniečka,zo svojej mladosti, zdravia, priateľa a teš sa na všetko krásne čo Ťa určite v živote ešte len čaká. Ja viem, že ľahšie sa to napíše a prečíta ako praktizuje. Prežila som si to na vlastnej koži.. Dnes mám po päťdesiatke, otec ešte žije, - a ja na neho pozerám s ľútosťou, lebo je to starý chorý dedko. Necítim nejak, žiaľbohu, veľkú lásku, akú by asi dieťa malo pociťovať k otcovi, ale na to, mi môj otec žiaľbohu ani nikdy nedal žiadnu šancu. Šancu na lásku k nemu. Som veľmi, veľmi šťstná a hrdá na seba ako som to zvládla. Začala som tým, že 19 ročná hneď po maturite som odišla z domu od rodičov a postavila som sa na vlastné nohy... Už vtedy to bol nádherný pocit.Nehovorím, že všetko som si urovnala v hlave a v srdci za jeden deň, to teda nie. Otcove slová ktorými ma kŕmil ráno, na obed, aj na večeru, aká som nemožná, neschopná, zlá, odporná, aká som škaredá lebo som chudá, ako nikdy nič nedokážem, ako ma nikdy nikto určite nebude mať rád, ako všetko len pokazím a nič neviem urobiť dobre, ako mu idem na nervy, ako ma neznáša, strašnééé- jedno obdobie /to som ešte bola na ZŠ som odmietala chodiť von, lebo som sa bála, že som naozaj taká ako hovorí a že všetci naokolo to tiež vidia ......toto a nič viac si nepamätám z môjho detstva a mladosti....Nikdy som nepochopila, prečo... Dnes, a už dávno, je to úplne jedno, nemá ani zmysel nad tým rozmýšľať- ja žijem, ľudia ma majú radi, mám priateľov, dokážem všetko čo chcem dokázať, mám jednu 14 ročnú absolutne problémovú puberťáčku /adoptovanú/ a som hrdá na to, čo som dokázala, aby sme sa ako-tak dostali na našej spoločnej ceste, sem, na toto miesto, kde momentálne sme.
Určite ma čaká ešte veľa ďalších problémov a ja viem, že tie tiež zvládnem, lebo to, čím ma kedysi "kŕmil" otec, je úplná kravina. Možno som Ti aspoň trošičku pomohla-uvedomiť si, že život je krásny, úžasný a jedinečný aj navzdory tomu, čo sme kedysi prežili. Takže moja:včerajší smútok zanechaj včerajšku. Držím palce. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mariajana, súhlasím s tebou, zažila som niečo podobné - spojené s alkoholizmom. a k tvojim slovám by som len dodala - je dobré zmieriť sa v duši so svojimi rodičmi, pre náš vlastný pokoj a pokoj našich detí.
Nie je našou povinnosťou svojich rodičov milovať a nemusíme sa cítiť vinné, že to nedokážeme. Rodičia nám dali veľa - dobrého i zlého - niekedy viac toho zlého .
ale aj keby nám nedali nič iné, len život, za ten im môžeme byť vďační a od toho ostatného sa treba obrazne povedané "odstrihnúť".
n
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne tak, zienky. minulost je nieco, co treba v takomto pripade odstrihnut a byt si dobre vedoma toho, ze zijem teraz a tu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
lula12, dievčatá Ti napísali veľa múdreho, môžem pridať len odporúčanie jednej knižky : Louise L. Hayová : Láska sa rodí v Tebe. Autorka prežila skutočné domáce násilie, vie o čom píše a ako sa z minulosti vymaniť. Ale ak Ty sama nebudeš skutočne chcieť sa z toho dostať, nikdy sa z toho nedostaneš, lebo druhý to za Teba urobiť nevie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nic take som nezazila a neviem teda radit, len ti chcem poslat aspon virtualne objatie, lebo toto su velmi tazke veci. Myslim si, ze najlepsie by bolo poradit sa s odbornikom v tejto oblasti, aby Ti pomohol tuto situaciu preklenut a byt sama sebou