ahojte,
pisem sem prvy krat, lebo sa nemam s kym poradit. velmi by som chcela nejak posunut dopredu nasu prehlbujucu sa krizu, ktora sa nenapadne odstartovala pocas mojho tehotenstva. mam 26, vydata som 2 roky a mame 10 mesacne babatko. bola to velka laska, no pomaly sa meni na nekonciace hadky. moj o dva roky starsi manzel sa asi este stale uplne nestotoznil s tym, ze ma rodinu, hoci to bol on, kto inicioval jej zalozenie. nalozil si toho na seba strasne vela a nicoho nie je ochotny sa vzdat. takmer vobec nie je doma, casto prichadza az ked uz obaja spime, pripadne sa stavi navecer na dve hodiny a zas odchadza. je umelec, po veceroch mava koncerty alebo chodi na koncerty pocuvat. co sa tyka domacnosti, vsetko je na mne, vratane chlapskych prac. o taketo prakticke veci nema vobec zaujem. jeho jediny prispevok do rodiny je to, ze zaraba a plati ucty. travi s nami minimum casu, aj to je casto len pasivne pritomny doma a je pri pocitaci. a ja to uz nezvladam. vsetky moje pokusy, aby sa to aspon trochu zmenilo boli neuspesne. som vycerpana a osamela. vzdy ked o tom hovorime, jeho zaver je, ze jednoducho nestiha, lubi nas a ja to len dramatizujem , o nic nejde. tocime sa v hadkach. a prave teraz by som ho najviac potrebovala mat pri sebe. pred niekolkymi mesiacmi mi diagnostikovali vazne celozivotne ochorenie. ak s nim nezabojujem, moze sa casom moj stav velmi zhorsit. snazim sa, ale je to tazke pri malom, ked som na vsetko uplne sama. a zrazu uz nemam ani nikoho, kto by ma objal alebo podporil. pokusala som sa vysvetlit mu to na rovinu, po dobrom aj po zlom. nic s nim nehybe. bojim sa, ze takto sa nas vztah postupne uplne rozpadne. dnes bol po dlhsom case vecer doma, ked som maleho uspavala. ten bol z tatovej pritomnosti taky rozruseny, ze nevedel zaspat. prislo mi to hrozne luto. ved pritomnost otca ma byt bezna vec a nie zazrak. teraz je uz zase prec a ja sa citim strasne. najde sa niekto kto zazil nieco podobne? ako udrzat rodinku pokope? poradte prosim.
Ahoj, tak ja som tá mamička čo je na tom podobne...Môj manžel nie je umelec ale vedec a chodí hodne do terén, aj ked tvrdí že je to normálne a je to jeho práca... Samozrejme s kolegynami, čo mi nepridáva. Asi pred 4 mesiacmi mi oznámil že už ku mna necíti nič, čo by sa dalo nazvať láskou, že ho obmedzujem...máme 2 deti, 5 a 3 a teraz som (omylom) v 27 týždni s tretím. Odkedy som otehotnela sa ma ani nedotkol, nepobozkal, ...
Mám z toho poriadnu depku a tiež nie je vela ludí ktorí by to pochopili. A slobodný postoj...ved má na to právo...a ja som na materskej...je to moja práca, povinnosť. S takými sa už ani nebavím. Inak mna manžel odsťahoval do jednej úžasnej dediny v horách kde zdocho pes, bez chodníkov, ihriska...z mesta, a nevie pochopiť, čo mi tu chýba, ved ako je tu super...
Ale k riešeniu: univerzálne vraj je, netlačiť na pílu. Skúsila som...funguja, ale nič sa nezmení...jediné čo môžeš je nájsť si niekoho komu savyrozprávaš, koho navštíviš...a možno ked bude starší si uvedomí. Ani mne sa nepodarilo to inak poriešiť. Ak budeš mať chuť, napíš, ja ťa určite pochopím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
bolívia, neviem ti poradiť, píšem ti len preto, lebo som hore a nik ti neodpísal.moj muž chrápe vedľa mňa, len do neho štuchám, ale tiež sa len teraz vrátil, bol s kámošom na pivo, ale to len raz čas ide, nevadí mi to, ja tiež odbehnem od rodiny s kámoškami.je to určite normálne.ale mám kámošku, ktorá má tiež muža muzikanta a ona to riešila tak, že chodila s ním aj na koncerty, aj na vystúpenia, ale aj tak si našiel frajerku, tak to je všetko len o dôvere.brala si si muzikanta, musíš sa naučiť s tým žiť, a to že ti nepomáha, určite ti nepomáhal ani pred svadbou.prečo teraz čakáš, že sa zmení?nie je to tak, že ked bol taký a si si ho vzala, že si s tým mala počítať?prečo by sa mal zrazu zmeniť?bud ho budeš brať takého a riešiť všetko sama,alebo...skús zmeniť svoj pohľad.držím palce, aby si bola spokojná.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
rozumiem aj tomu odcudzeniu, aj ako sa citis bez ludi okolo, ktori by ta chapali - kamosky. neda sa to vsetko obratit hned. ak sa upokojis, napis nam castejsie a doma sa nehadaj. uplne vazne a bez hadky sa potom doma skus porozpravat. s nervami v koncoch to nepojde. dolezity bude sposob akym to podas. mam to z vlastnej skusenosti a hlavne - da sa to. ak dokazes zostat pokojna a upokojit aj nervozneho partnera, mozes rozhovor viest dobre. slnko do duse a drz sa 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Podľa mňa to čo prežívaš je prebudenie sa do bežnej manželskej reality. Ak oSte žili prv než prišlo dieťa? Bolo to iné, alebo on pokračuje tak ako predtým len Ty si doma s dieťaťom? Asisi budeš musieť stanoviť priority, čo je pre Teba dôležité. Otec môjho spolužiaka bol hudobník a ešte za socíku chudil hrávať aj do Nemecka aMaďarska. Bud nebol doma aj mesiac a ked bol, večne sa hádali pre to isté čo Vy. Neviem Ti poradiť nič praktické , akurát len to, že rozumiem Tvojmu pocitu osamelosti a sklamaniu. Ak chceš zachovať Vše manželstvo mali by Ste sa zrejme obaja stretnúť niekde na polceste medzi tým "čo chcem ja" a "čo chce ten druhý". Možno by si mohla skúsiť nájst niekoho na noc kto by postrážil dieťa aby si mohla ísť občas s ním. Určite to nenechávaj na neho, skús sama niečo zorganizovať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ano, predtym sme na tie koncerty chodili spolu. ale nie len na koncerty. byvali sme aj doma, pozreli sme si film, rozpravali sme sa. chapem, ze taka romantika casom skonci, ale on sa nejak uplne uzavrel. skusala som pripravit veceru a v klude a pohode s nim porozpravat. on ziaden problem nevidi, nechce o tom hovorit. je ako zaseknuty a unika. pritom je to citlivy, inteligentny chlap. ale odrazu s nim nie je rec. rozmyslam nad manzelskou poradnou. nechcem,aby to bol zaciatok nasho konca...
pred par mesiacmi mi diagnostikovali sklerozu multiplex. moze sa stat, ze skoncim na voziku. viac krat mi povedal, ze bude stat pri mne. netvrdim, ze, ak by to skoncilo so mnou na voziku, ze to od neho cakam. ale zatial som na pohlad zdrava a on len opakuje, ze bude pri mne stat a pritom je zo dna na den dalej. citim sa sama a bojim sa. potrebujem silu bojovat a nemam ju. ta diagnoza sa zjavila ako blesk z jasneho neba. zrazu som oslepla na jedno oko. za par tyzdnov sa zrak vratil. bojim sa pomysliet, ze sa odo mna vzdaluje len preto, ze so mnou radsej nechce ratat do buducnosti. ale ja som zatial zdrava. mam prestat zit? mame spolu dietatko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Píšeš,že manžel je citlivý,inteligentný chlap,čo keď je zaskočený tvojou chorobou?Ste mladí,je to pre neho(aj pre teba) určite šok,možno sa s tým takto vyrovnáva.Ak je introvert,ani iné nečakaj,len takúto reakciu.Asi mu to dlhšie potrvá,kým to všetko pochopí.Niektorí chlapi neradi riešia takéto problémy a tým,že od problému uniká,samozrejme sa nič nevyrieši.Len on si nevie rady,nevie ako tebe pomôcť,ako poradiť samému sebe...asi je toho veľa čo mu behá hlavou.
A s tou poradňou je podľa mňa dobrý nápad,vyskúšaj to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tiež ma to napadlo
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My sme v poradni boli a k ničomu to neviedlo...manžel vyhlásil že keby mal brať vážne čo psychologčka povedala tak si môže hodiť mašľu...je introvert...a to čo sa týka Prečo by sa mal zmeniť? Lebo to sám predtým chcel, hovoril čo bude až bude...a je a skoro nič z toho sa nekoná, asi preto u mna. Ale bolo to mojou naivitou, z ktorej som už skoro vytriezvela...teraz naletel slobodnej kolegyni že sa to dalo inak a ona to chápe...ale kto neprežil, nepochopí...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milá Bolívia, toto celkom mení situáciu. Teraz nejde len o to, že ty sa na MD cítiš osamelo a ochudobnená o sociálne kontakty. Jeho chovanie može byt aj reakciou na zistenie Tvojej choroby. Možno si myslíš, že je to nespravodlivé lebo Ty si tá , ktorá sa s tým musí v prvom rade vyrovnať a práve teraz potrebuje oporu , ktorú u toho, u koho je v prvom rade ,nenachádza. Veru aj muži majú citový život, povedzme si to na rovinu. Ale každý človek čosi také iným spôsobom spracováva. Možno sám nevie kam z konopí, nevie ako Ti má pomôcť. Určite, ale naozaj určite vyhľadaj nejakú svojpomocnú skupinu ľudí s podobným osudom ako máš Ty . Viem určite, že je aj nejaké občianske združenie. Nájdeš spriaznené duše, niekoho,kto naozaj chápe , čo prežívaš. Nájdeš nových priateľov a medzi nimi možno aj potenciálnu babysiterku. Čudujem sa , že Ti to neodporučil Tvoj lekár, skús sa ho na to spýtať, určite Ti poradí. Moja dcérka sa narodila s alopéciou cez tretinu hlavy a keď som hladala na nete info natrafila som na stránku kde sa stretávali ľudia s podobným problémom. Písali sme si a bolo to celkom fajn ale ked prišlo na to , že by som mala ísť na stretko s nimi. Zrazu som sa veľmi zlakla, že uvidím na vlastné oči, čo ju čaká , čo ju možno neminie. Ženy bez vlasov, obočia, mihalníc... Nechcela som byť toho súčasťou, nechcela som aby to bolo naozaj. Bola som zbabelec. Možno prežívaš niečo podobné. Si "zdravá ", chodíš, staráš sa o dieťa,domácnosť, normálne funguješ. Nemáš pocit , že si chorá. Lenže alopécia je len kozmetický defekt ,nie je to život ohrozujúce ochorenie, narozdiel od SM. Čím skôr sa ty a Toj partnre s Tvojou chorobou vyrovnáte, tým lepšie.Raz budeš možno potrebovať aby ti niekto podal pohár vody, pomohol Ti, postaral sa o dieťa... Skôr či neskôr sa s Tvojou chrobou bude musiet konfrontovat. Svojpomocné skupiny určite majú kontakty na psychologov, čo s tým majú skúsenosti, možno sami organizujú nejaké "rodinné terapie", kde sa zapájajú aj rodinný príslušníci, a pomáha im to smelit vztah a vyrovnat sa z tým. Nezahadzuj svoj život, Tvoja choroba je nevyspytatelná , može sa zhoršit i zlepšit. Využi každučkú chvíločku, čo Ti život ponúka a uži si ho naplno, vychutnaj si materstvo. Ak svojho manžela lúbiš určit nepomýšlaj nad rozvodom , myslíš si , že budeš potom menej sama? Určite nie.Dajte si navzájjom šancu dospiet. Držím Ti velmi palce a myslím na Teba. Medvedíky a srdiečka Ti neposielam, lebo tie Ti teraz nepomožu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
bolivia....moj nazor na chlapov tu pisat nebudem, pretoze sa to nehodi a momentalne som v stave, ze by som mozno nebola dost objektivna a naslo by sa dost mamin, ktore by ma ubezpecili, ze nie vsetci su taki....podla mna je jeden normalny na 100 ks....co Ti mozem poradit- ani sa nesnaz jeho menit, lebo je to skoda energie a ani neuvazuj viac nad tym, preco je taky, pretoze je to tiez o nicom....najdi si svoj program, aktivity, zaujmy a ludi, s ktorymi Ti bude dobre a budes spokojna, najdes sa v zmysluplnejsej praci ako sa zaoberat s nejakym rozcicanym velkym deckom, ktory sa este akoze hlada.......ak budes spokojna Ty, bude spokojne aj tvoje dieta- a to je najdolezitejsie-ono za vase trable fakt nemoze.....a nakoniec, ak si vsimne tvoju spokojnost aj tvoj partner, mozno sa tiez zacne zaujimat o to, co robis Ty a najde si opat cestu aj castejsie domov....kludne by som mu zverila aj dieta na cely den a Ty chod niekam zrelaxovat....a "zatazuj" ho aj takymi blbimy cinnostami v domacnosti- ako nakupovanie zakladnych potravin,pomoc pri upratovani....ved robi neporiadok aj on, nie?.....
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
bolivia prežila som niečo veľmi podobné...citlivý, inteligentný chlap riešiaci len a len svoju prácu a ja tá ktorá doma riešila všetko sama...no a po čase mi to jasné že začalo vadiť tak som chcela o tom diskutovať, ale nedalo sa, lebo on problém nevidel...Keď som sa ho opýtala dokedy budeme tak fungovať, že deti potrebujú otca aj doma, že ja potrebujem aby mi občas aj pomohol tak mi odpoveďou bolo, že si to mám sama vyriešiť...a celkovo s ním komunikácia nebola možná, alebo som to nevedela, nie som taký ten typ ženy ktorá dáva nejaké ultimáta a rieši veci radikálne...až raz som sa dozvedela, že keby som bola bývala ráznejšia skôr by som ho bola dostala tam kam bolo treba...-to sú jeho vlastné slová...ale ja tak vo vzťahu fungovať neviem, po čase som sa naučila brať ohľad na svoje vlastné potreby a robiť veci podľa seba, ale to už sa náš vzťah rútil do záhuby...neviem ti poradť tak aby to bolo k tvojej spokojnosti.Náš vzťah je momentálne vo fáze odlúčenosti- dva roky, náš syn prekonal závažné ochorenie ktorého spúšťačom bol práve odchod manžela od rodiny a ja ťa dokážem akurát tak pochopiť, že to maš ťažké...ale na diskusiu musia byť dvaja...môj manžel si teraz akurát uvedomuje to, že veľa pre svoju pracovnú zaneprázdnenosť stratil, ale už sa s tým nedá nič robiť...niekedy sú takéto uvedomovania v živote moc tvrdé...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milá bolivia,aj môj život bol asi taký ako píšeš ty.Môj muž stále v práci,ešte keď boli deti malé chodil do práce a s práce na fušky,deti ho niekedy nevideli aj dva týždne v kuse,lebo zavčasu ráno odchádzal a neskoro večer sa vracal domov,len občas bol cez víkend doma.Potom začal podnikať deti pomali vyrástli a on stále bol v práci,ja som sa starala o celú domácnosť a o deti niekedy mi to vadilo,ale zvykla som si.A brala som to tak,že však sa o nás stará.ale bolo to len také finančné zabezpečenie aj keď bol starostlivý a dobrý manžel bol s nami veľmi málo.A pred pár mesiacmi som sa dozvedela o jeho nevere,teraz sa trápim a rozmýšlam kde sa stala chyba.Neviem ti poradiť len ti chcem mojím príbehom povedať aby si nežila tak ako ja lebo raz môže byť neskoro.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja by som tiez tak nechcel byt sam doma.podla mna to je uspech nasej civilizovanej spolocnosti.
No podla mna je to este ako tak riesitelne:ak sa nemoze niekto zastavit vtedy ked tam si tak to skus mu povedat vtedy ked tam nebudes.zbal si najpotrebnejsie veci napis na papierik-na stole je tepla vecera,teplom ustlana postel.....Budem u priatelky s malym lebo nas pozvali na veceru
samozrejme pri takomto prvom listku sa mozes dozvediet najviacej preto by som urcite nevahal a kupil by som si este nieco/ak chces vediet pravdu,hoci doveruj ale aj preveruj-nikdy nevies ci neberie drogy.../ ale to uz necham na teba.Som muz a nachadzal som sa v podobnej situacii-ale s niecim inym.Nikto mi to nemohol vysvetlit az kym som nepochopil ze som sam.Hoci pravdupovediac niekedy je lepsie byt sam ako sniekym zlym...A v kazdom pripade by som navstivil poradnu alebo aj dva tri poradne-nie vsetky mozu byt uspechom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
den c 2-ten by som nepraktizoval hned Ale mal by vyzerat podobne:
zbal si najpotrebnejsie veci napis na papierik-na stole je tepla vecera,teplom ustlana postel.....Budem u priatelky s malym lebo nas pozvali na veceru a navyse musis niekde postavit kvety/zalezi na tom ci ti donesie aspon raz za mesiac nejake...../samozrejme s venovanim od tvojej najlepsej priatelky.zalezi na tom kam ich polozis ale tak aby si ich velmi nemohol vsimnut ale predsa len vsimol...
ak s nim nepohne ani den c 2 tak skus niekedy urobit baby party nieco co by mu vysvetlilo ze si sama doma.Vziadnom pripade mu nic nesnaz sa vysvetlovat krikom,nehadaj sa,nevysvetluj,casom mu to zacne prekazat samo....
Dolezitu vec vsak poviem sam osobne som v UK a tiez sa bojim prist domov strach ze si nenajdem pracu je asi vacsi,takze to asi nemam jednoduche tiez ale domov na SK pridem stale.ale ak by mi niekto povedal ze chce aby som bol doma tak urcite budem.A ak by mi povedal ze sa stahujeme do UK tak sa prestahujem....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A aky efekt by mali mat tieto hry?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahojte, ja som raz odišla z domu, nie z trucu, la euž som nevládala...tehotná, 2 deti, vysoký tlak, dom...a nebolo to pochopené...uplne nás to rozdelilo. Bral to ako vydieranie...nepochopil, že aj žena nemusí vždy vládať...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
asi taky,ze situacia by sa este viac zamotala a zdramatizovala...najvhodnejsie vysvetlenie je podla mna fidorkine este by som dodala,staraj sa dobre o seba bolivia,si predsa chora a mas dieta o ktore sa treba starat...co s nim bude,ked nedajboh ochories este viac...viem ,je to tazke pre teba,skus chvilu nechat veciam volnejsi priebeh,mozno prilis na neho tlacis a on to nezvlada a preto unika,skus ist na koncetr s nimmozno sa to uvolni..drzim palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a nedali by sa aspon dohodnut nejake pravidla, kto kedy a comu sa bude venovat? dva roky je malo na to, aby sa chlap vycvicil, ale najvyssi cas, aby si na tom zacala pracovat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vycvicil?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no, taky nejaky vyraz pouzila raz moja mama, otec bol vraj tiez zo zaciatku pekny kvietok, a teraz je to najlepsi otec a manzel na svete.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je pre mňa nepochopiteľné, ako sa môže takto človek správať! Je chorá! Doriti, ak vypustím tie koncerty, ktoré chodievam "len" počúvať, resp. ich zredukujem, stane sa niečo? - doma mám dve mne najbližšie osoby, o ktoré sa musím postarať a hlavne im byť oporou!
No vysvetlí mi niekto to hľadanie sa? Nonsens, prisámbohu!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vierik dakujeeem. hovoris mi z duse. toto je presne dovod toho hnevu a sklamania co mam v sebe. a bezuspesne sa snazim necyklit v nom . ale dakujem. je prijemne ked to niekto napise cierne na bielom. normalne sa mi ulavilo 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bolivia. Ved mas na vyber. Vzdy mas na vyber. Tak ak ti to nevyhovuje, preco si s nim?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
myslím že je to AJ tou chorobou...
nie je lahké odísť a zostať SÁM!!! s dieťaťom a pritom byť možno v budúcnosti odkázaný na druhých...kto sa o ňu o malého postará ak bude zle
...vlastná skúsenosť...ja chorá, Tošo "chorý"...Emmka malinká...ja viem prežila som ....ale nie je to ľahké
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a teraz je jej oporou kto?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jóóój...ved čítam, viem že tam teraz tá opora nie je....ale sakriš....ved to nie je ako ked sa pohádaš v obchode...tresneš dverami a odídeš a viac sa nevrátiš....
len som chcela...vyjadriť pochopenie...nič viac
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja tebe rozumiem,len som chcela bolivii ukázať ako sa dá na to pozerať...aj z tej strany,aj z tej...sú rôzne pohľady a rôzne možnosti Keď sa mi niečo nepáči a nie som spokojná,tak sa pohnem ja,keď ten druhý nič nerobí,nebudem čakať na zázrak....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Petus aj ty? Kruci spagat. Teraz bude uz len dobre, chapes? A to zdravie....Tošo je poklad, emmka narastie a ty budeš taka zdrava aku krasnu budes mat dusu....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mojááááá zlatušavááááá ...ved mne je ou..kej...ou...hej...
..a zdraváááááá som jáááááá...nóó trošku na hlavičku ale s tím už nic nenadelám
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mala si napisat OU VEJ! (ako v madagaskare 
) Inak na hlavicku takych nas je viaaaaac
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahááá ...tak už teraz viem...ale OU VEJ budem písať až po vánocích, lebo som deťuchom kúpila dvd okrem iného aj Madagaskar...tak budeme kukať...Toško doteraz nekukal rozprávočky, ale už začal...tak budeme dobiehať všetky tie roky ....tešíííím
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
madagaskar, Lovecka sezona a Doba ladova su moje vychytavky Moje milovane- po klasikach ako pysna, popoluska a podobne. Dnes som si nadelila Sialene smutnu princeznu a Postriziny.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
šo to jéééé??? Lovecká sezona to musím desi okukať...to rozprávka???
ja som nenadelila žiadnu telku sebe...som bola bez detúch víkend, tak som v sobotu šla kupovať kamienčok a žiadny na mňa nekukal tak som si kúpila knižočku N.D. Walsch - o vzťahoch a o bohatstve...tak som sa začííííítaláááá
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vy nemáte Loveckú sezónu?A Za plotom máte?To sú moje suprovské najobľúbenejšie...chceš?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Za plotom je super pozerávam spolu s princiatkom
, ale Loveckú sezónu nepoznám
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pošli mi adresu a môžete mať aj Loveckú sezónu od Ježiška...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no ja sa fakt 
...ale nemám potuchy o čom...ani Lovecká ...a ni za plotom cem...pjosíííím
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
napíš Ježiškovi a mne adresu.... ,až ste poslúchali,možno bude na Vianoce prekvapko...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
napísané ...poslané
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
lydusha, pretoze si myslim, ze mame potencial, aby to klapalo. myslim, ze sa k sebe hodime, ze musi existovat sposob, ako tu krizu prekonat. chcem aj, aby rodina bola pokope a aby nas syn mal oboch rodicov. verim, ze aj manzel casom dozreje a dosadne do svojej otcovsko-manzelskej role. hmmm, verim alebo dufam? otazka je , dokedy budem mat trpezlivost na to cakat. ak to bude pridlho, potom si asi vyberiem inu moznost, teda byt bez neho. nie som na nom zavisla. zatial som si vybrala moznost pockat, ale chvilami mam pocit, ze som v koncoch. hladam cestu k zmene. preto sem vlastne pisem. chcem sa od vas poucit
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No vidis, toto sa mi paci viac ako to pred tym " som chudatko chore podte ma lutovat" Lutovanie pomaha na desat minut a si tam kde si bola. Ale ked mas plan a ked vidis moznosti, tak si za vodou. Takze mas na vyber ako som uz pisala. Bud si budes zit svoj zivot a respektovat ten jeho alebo adios amigos. Len obycajne zabudame ze nam na cele titulky nebezia a muzi nevedia citat myslienky, takze je nesmierne dolezita aj komunikacia...a pekne s kludom si hovorit svoje...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
veď sa učíš,máš tu rôzne názory a keď ti to stále bude málo,choď hľadať pomoc do manželskej poradne.Verím ti,že potrebuješ mať v manželovi nejakú istotu,ale aj on ju asi chce a že ho tu niekto nazval malým nezrelým dieťaťom je podľa mňa smiešne.Aj on je človek a takýto mladý ľudia mávajú zvyčajne úplne iné starosti ako máte teraz vy...je to veľká skúška pre oboch.Nie je hamba požiadať o pomoc,keď si neviete sami rady čo s problémom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a ked má každý na výber...ved to nie je o tom, ale o prispôsobení sa potrebám mladej rodiny...nemôže každý zdupka, ako by to vyzeralo...ved už to aj tak dosť zle vyzerá. Predsa je to jej manžel, majú spolu babo a nemá ho za to aby s ním bola sama...presne viem o čom to je, Bolívia
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bolivia, k tvojej chorobe - možno by ste mohli skúsiť dať premerať geopatogénne zóny u vás doma. Bližšie si môžeš prečítať tu: http://tichemiesto.wordpress.com/2008/09/19/za-co-vsetko-moze-zle-miest…
Zlé miesta majú spravidla pre zdravie trvalé následky. Presťahovanie na dobré miesto môže mať preventívne, zmierňujúce alebo liečebné účinky najmä pri týchto chorobách a poruchách: artróza, astma, chronické pomočovanie, vysoký krvný tlak, epilepsia, dna, srdcové choroby, skleróza multiplex, neurodermatitída, Parkinsonova choroba, polyartritiída, reuma, všetky choroby, ktoré sa odborne označujú ako “morbus” (Bechterevova choroba, Crohnova choroba, atď.) a “syndróm”.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bolivia, čítala som diskusiu. Si inteligentná žena, je super, že váš vzťah napriek problémom, ktoré vám život hodil pod nohy, nezahadzuješ-na to je vždy čas-urobiť radikálny rez. Máš to náročné. Chcem ti len napísať, kde som robila ja chybu v komunikácii s MM. Reči typu-"mohol by si aj ty niekedy... keď ty nikdy neurobíš, nepovieš... sám od seba... ty stále.... a ja som stále sama" sú o obviňovaní toho druhého. A aj keby si mala na 100% pravdu, ide len o to, že to neprijme-kto si nechá hodiť na hlavu vinu za tvoju nespokojnosť vo vzťahu? To ho presne len navnadí na uzavretý postoj-obviní ťa z hysterizovania a zas si nič nepresadila. Muži nerozumejú všeobecným frázam a konštatovaniam. Musíš mu povedať, čo chceš konkrétne-ale pomaly a nie vo všeobecnej rovine-opýtaj sa ho, či by s vami mohol ísť von-ak nie teraz, tak či cez víkend... Ak ho zastihneš doma-požiadaj ho, aby nachvíľu zabavil malé, že niečo si potrebuješ vybaviť-alebo aby umyl riad-proste konkrétne úlohy. Ja viem, že to má vedieť sám od seba a bla bla... ale keď to nevie, žiadaj... aby cestou z práce sa zastavil v obchode a kúpil... a pod. Pomaly, postupne ho zapájaj do rodinného života. A uvidíš, či a nakoľko bude ochota, záujem-vždy sa máš čas zariadiť inak. Nie je dobré, keď žena ukáže, že všetko sama zvláda-síce s nervami, ale hrdinsky zvláda-nie je to dobré ani pre jedného. A neber ani jemu ani sebe čas, potrebný na vyrovnanie sa s tvojou diagnózou. Ak ťa má rád, zvládne to-síce teraz po svojom, ale príde späť. Ty si silná, ustojíš to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Alexa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mila alexa, to je velmi mudre a pravdive co hovoris. dufam, ze dospejem k takej zrelosti a budem jednat ako pises. teoreticky viem, ze by to takto malo byt. ale ked som vela dni za sebou stale sama, choroba sa ozyva trpnutim noh a som unavena, nedokazem sformulovat, co presne od neho chcem a sklznem do tych blbych zovseobecnujucich obvineni a hysterie. ale velmi mi pomohli mnohe z prispevkov. myslim, ze sa posunieme dalej.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
bolivia-som o 10 rokov staršia a dllllllho vydatá, takže to sú roky pozorovania, skúšania... Pôjde to, ale aj on musí chcieť-obaja. Ste ešte mladé manželstvo. A nemysli si, že my sa nevadíme... Ale to je normálne. Zle je, keď si nespokojná permanentne. Myslím na teba a posielam veľa sily, lebo to máš oproti nám zdravým sťažené.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bolivia súhlasím a zároveň aj potvrdzujem skúsenosť Alexy,pretože som to overovala tiež v našom vzťahu.To, čo som chcela,aby môj manžel urobil, som si v hlave najskôr prehrala prinajmenšom v dvoch verziách a potom som použila tú,ktorá by sa páčila aj mne,keby manžel chcel niečo odomňa.Za tú chvíľu,čo som rozmýšľala nad formou,mi prešla aj zlosť a moja požiadavka bola prijatá s pochopením.Týmto spôsobom som sa vlastne ja hrala,ale som sa aj naučila chápať muža ako tvora,ktorý si nedá len tak vziať pozíciu vodcu svojej svorky.Ja mu toto neberiem,ale svojou ženskou intuíciou viem ako,a kde,ho nenápadne smerovať.Zatiaľ sme spokojní obidvaja.Bolívia neber tento vzniknutý stav na ktorý si teraz dosť silno zameraná ako niečo nemenné.Podľa mojho pozorovania života si každý /aj pár/ musí prejsť" rozličnými " skúškami.Vy teraz jednu prežívate.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stelinka, tvoje komentáre majú vždy hlavu aj pätu. Je v nich myšlienka, skúsenosť, podpora, rada, pozitívna energia. Neurazíš a nepoučuješ. Rada ťa čítam. Klobúk dole
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, Bolívia,
myslím, že najlepšia rada je od Alexy a Stelinky, ja by som ešte dodala : skús mu porozprávať, čo cez deň robilo jeho dieťa, vytešene mu porozprávaj aké pokroky urobil, čo nové dokázal a pod., určite je šťastný, že má dieťa, len ešte nevie s ním komunikovať ale iste by rád videl jeho "pokroky", iste by rád bol súčasťou jeho života, bude šťastný, keď mu jeho dieťa urobí "môj ocko", dá mu "pápá", a pod. Potom manžel sám bude chcieť s Vami stráviť viac času. Každý uniká z miesta, kde počuje len výčitky a sťažnosti. Duševná rovnováha, šťastný rodinný život a pod. určite Ti nezhoršia zdravotný stav ale naopak, šťastie lieči.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem aj kimke a stelinke.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bolivia, baby Ti uz poradili dost a dobre, nebudem opakovat.
Len ma zaráža, čo za maznáčikov to vychovávame! Áno, my matky, všetky, čo máme synov. Dievčatá učíme starať sa o domácnosť, o deti a dokonca aj o manžela. A chlapcov? Keď tu na NM čítam o "manželoch na odstrel" a mám pred očami zopár nie kladných hrdinov priamo zo života, tak aj ľutujem svojich junákov, že ich drezúrujem od malička (už si automaticky každý večer odnesú ponožky a slipy do špinavého prádla)...
Moja svokra mala sklerozu multiplex a koniec jej života nebol zrovna najľahší. Ale jej manžel bol s ňou, staral sa o ňu ako o nemluvňa. Občas mu prišli pomôcť dcéry, ale inak všetko zvládal sám a nikdy sa nesťažoval. Môj muž sa dlho bránil, že nechce deti, lebo sa bojí, že nebude dobrým otcom. Ale je práve preto, že mal doma taký vzor, že ho tak vychovávali, že keď sa raz ožení, musí sa venovať rodine. On keď má isť večer alebo cez víkend do roboty, tak mi vždy zavolá a dohodneme sa. A už sa aj stalo, že nešiel (lebo bola zlá situácia, deti choré, ja som mala robotu, unavená...) alebo išiel a druhý deň bol doma. A dalo sa dohodnúť aj so šéfom, veď len v nemocniciach ide o život... nie pri pc.
Bolivia, to "hľadanie sa" (alebo neviem, ako to nazvať - nezodpovednosť? lahostajnosť? egoizmus?) Tvojho manžela sa mi zdá neospravedlniteľné. Veď keď má jeden chlap rodinu, tak po práci by sa mal aspoň hodinku venovať dieťaťu (aj žena potrebuje nejaký oddych a denne ho potrebuje), potom pomôcť s večerným uspávaním alebo aspoň umyť riady, kým žena uspáva a potom ešte aspoň pár viet prehodiť s manželkou. Samozrejme, že treba byť flexibilný, ale aby aspoň na konci mesiaca mal splnené povinnosti voči rodine a vôbec tým nemyslím, že prinesie výplatu.
Rozprávaj mu o malom, čo všetko dokázal, čo sa naučil, pošli mu MMS s nejakým ÚSPECHOM JEHO SYNA. Ak je naozaj citlivý a inteligentný (a ješitný ako všetci chlapi), tak by ho malo začať trápiť, čo všetko mu uniká, keď nie je doma. Držím Ti palce!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
na toto sa nedá nereagovať :)))
s kamoškami sme túto generáciu mužov(ak teda možem použiť toto slovo )označili za stratenú...sme užasnuté nad tým čo to naše mami vychovali....môj otec chodil do práce, rozoznal pilku od šrobováku a ked mama druhý krát potratila nešiel sa " hľadať" ale stál pri nej...všetky zvládame prácu, rodinu, dlhy, hypotéky,,,a žiadny problem okrem chlapa nie je nevyriešitelný...:))každá mladá baba sa chce osamostatniť..a chlapi? v 30tke ešte u rodičov...šeky neznámy pojem...náradie archaizmus..
sama mám dvoch 9 ročných krpcov..večný spor hádok s mojou mamou...ak im poviem aby si natreli chlieb tak mi mama vyčíta že im ho nenatriem sama..ved mám akurát teraz čas...vysvtliť jej že len chcem aby vedeli čo je koš na prádlo a že su za niečo zotpovedný je sizifovská robota...
je to všetko vina našich mám..
a ešte jeden príklad zo života...: s bratom sme brigádovali v jednej firme..sme si striedali smeny...a raz mi mama vraví či zanho nepotiahnem ešte jednu smenu bo si ide hladať novu brigádu..lebo tam celý den stojí na nohách..je tam hrozné teplo.a ešte aj chudáčik málo zarobí...ked som povedala že aj ja mám toho plné zuby povedali mi...no bože jeden den navyše by si nezvládla? ved tam celý den prekecáš, možeš sa opalovať...a kde by si tak pekne zarobila...:))))))))
a potom že kto je tomu na vine...
milá bolívia...držím prštoky..nech sa ti to podarí...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...je to všetko vina našich mám...
Sunyhoney, výchova je síce veľmi dôležitá vec, ale dospelí ľudia majú vlastný rozum a ak vidia, že niektorá ne/zručnosť, ktorú ho ne/naučila mama, mu robí v živote problémy - môže to zmeniť.
Vyhovárať sa na mamu je síce pohodlné, ale je to len výhovorka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ale veď ja sa nemám načo vyhovárať..nie som chlap :)))))
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslíš, že ženy sa nikdy nevyhovárajú?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
zatial ziadna odpoved, tak sa este postazujem. je mi fakt smutno, citim sa tak hrozne osamelo. moje kamaratky mi nerozumeju, vlastne sa s nimi uz tamer nestretavam. ziadna z nich totiz nema dieta a vacsina nie je ani vydata, takze mam pocit, ze by to ani nepochopili. a nove kamaratky-mamicky, s ktorymi som sa zoznamila pri kocikovani, taketo problemy nemaju, vacsina ma vzornych oteckov, ktori dokonca kupu, prebaluju alebo nebodaj aj varia... prosim, poradte mi, ako zvladnut krizu. dakujem.