Ahojte.
Ja som asi tá ozajstná nanič nanicmama. Prihlásila som sa medzi Vás a zabudla heslo. A tak aj keď som čítala Vaše príbehy nemohla som ich komentovať. Tak ja pridám svoj príbeh. Možno si ešte pametáte mám 43 rokov tri deti manžela a nový dom. Nemožem si pomocť, ale myslím si
že práve ten nás rozdelil. Moj manžel hneď od začiatku vedel aký bude, ako bude vyzerať,a čo ako spravý. Nadrel sa na nom. Vela roboty spravil on a jeho otec. Nielen že robil,nahánal si materiál a zhánal kamarátov aby to bolo lacnejšie. A ja ako dobrá žienka starala som sa o deti, snažila som sa mu čo to pomocť pri stavbe. Bolo toho nanho veľa, tak som prehliadala jeho zlu náladu, aj to že keď som sa spýtala ako čo bude robiť,odpovedal mi iba, že to už vysvetloval tolkým, že mne už to vysvetlovať nebude. Myslela som si že až to postaví,bude lepšie.
Ale nebolo. A tak som sa začala ozývať.Nepáčilo sa mi že si zvykol mi nadávať. Našťastie to prestalo. Ale medzi nami už to nie je ono. Ja som asi už alergická na akúkoľvek poznámku na mna, aj na takú ktorá by mi predzým nevadila a on asi tiež. Už sa spolu nedokážeme normálne baviť. On si zvykol, že ja som sa vždy prisposobila. Dom máme postavený u svokrovcov, a naše naštrbené vzťahy ovplyvnili aj moj vztah k nim, pretože moj muž si začal robiť srandu aj z mojich príbuzných. Asi preto ku svokrovcom veľmi nechodím (skoro vobec. Tak je problémov stále viac a viac a my sa obaja tvárime že je vlastne všetko v poriadku. Nič neriešime. Sú chvíle, keď sa zdá všetko v poriadku, a su chvíle keď sa nerozprávame. Moj muž je fajn chlap má spustu kamarátov, ja som skor tichá a uzavretá osoba. Ako to dopadne neviem. Aj program si už robíme každý po svojom.
Je tažké začať takú tému, keď sa obaja tvárite že je všetko v poriadku.A svoje robí aj to, že sme viac ako 20 rokov spolu.
Žeby kríza stredného veku?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
marca...ja si myslim, ze by ste si mali sadnut a porozpravat sa...nasi sa tiez tak tvarili..ze je vsetko v poriadku a teraz po patdesiatke maju aj izby oddelene :( akoby zili kazdy svoj zivot...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
skuste si spomenut co sa vam na vas paci preco ste sa do seba zalubili vratte sa do spomienok a hlavne komunikujte to je zaklad drzim palce 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Rozpravat,rozpravat mlčanie nie je riešenie skus ho niekam pozvat mimo domu alebo chodte na prechadzku,uvar mu oblubené jedlo ak ho miluješ tak musíš bojovat 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ak nechceš, aby toto bol začiatok konca, tak treba začať konečne komunikovať, netváriť sa, že problémy neexistujú. Teda ak ti na mužovi záleží, dať mu to najavo. Slovný útok na tvoju rodinu chápem ako jeho snahu vidieť u teba nejakú odozvu, jeho spôsob, ako ťa prebrať. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zaujala ma jedna tvoja poznámka marča, "On si zvykol, že ja som sa vždy prisposobila." Prečo si sa ty vždy prispôsobovala? Nevravím že by sa manželia nemali sprispôsobovať , a l e nie stále a len jeden. Podľa mňa z tohto pramení jeho správanie sa ku Tebe. Treba si sadnúť a porozprávať sa . Povedať všetko čo máš za tie roky na duši , ale pekne v pokoji. Uvidíš jeho reakciu a podľa toho pokračuj.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
marča : viem, o čom hovoríš a veľmi dobre ti rozumiem. V rodine mojho manžela sa posmievajú každému človeku,ktorý nezmýšla tak-ako oni...
u nás v mojej rodine to bolo inak. Mna rodičia učili iným životným zásadám a v našej rodine sa nikdy nikto z nikoho nevysmieval.
A s mojim manželom,ktorý je neúprimný od začiatku nášho manželstva, už nedokážem pozerat ani tel.program. Vieš prečo ? Lebo ja musím byt ticho, ani slovko nesmiem povedat-ale ked rozpráva manžel,je to ok.
Viem,je to hrozné u nás...radšej sa dívam na telku sama. Máme ich totiž dve...pre istotu.
Neb udem ti radit,čo máš robit. Len som chcela,aby si vedela,že ta chápem.
Tiež som bola vždy ticho,len aby bolo dobre 
posielam ti
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a ľúbiš ho ešte Marča, alebo si si v tejto chvíli nie istá?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To by som asi ťažko s mojou povahou dokázala byť ticho.A tomu môjmu humor nechýba.Chcel dneska odčiniť,že ma nahneval,až som plakala.Po našom návrate domov,plakali naše deti.Lenže od smiechu.Vyzeralo to,ako keby sme sa boli válať v blate.U nás je to výborné.Ale cítim s tebou.Moja birmovná krsná má podobný život ako opisuje kamila26.Povedala by som,že ešte horší.Televízor majú iba jeden.Pozerajú len poštu pre teba.Ostatné dni do kostola.Z veselej ženy sa stala zakríknutá troska.Aj pri rodinných oslavách len prikyvuje hlavou.Ona sa už bojí aj prehovoriť.Dospelé deti už od nich poutekali.Ak musia prísť na návštevu,zdržia sa minimálne.Jeden čas,nám začal riadiť život.Ved o birmovné krsna sa treba postarať.Manžel ho vyrazil.Povedal mu,že on nechce mať zo mna takú ustráchanú trosku,akou je jeho žena.
Prečo s ním žije?Ja by som nemohla.Ja som zvyknutá na slobodu a na posledné slovo,ked niečo riešime.Cítim s každým,čo má podobný život. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
akalenkak67 :
dakujem 
vieš,ja mám manžela doma tak na 10dní. pracuje v zahraničí...prvé 3 dni je nežný,milujúci,stále ma objíma , hladká,stíska...je proste fajn...ale,ked pojde k svojim príbuzným-mame a k bratovi,sestrám...to už je iná pesnička. Vieš,oni majú rozne problémy a svoje starosti prenášajú na neho. On by sa pre súrodencov aj mamu dal zabit a aj by bil každého,kto im ublíži. To by bolo ešte ok,ale ked má deti-na ktoré može byt pyšný,ktoré nikdy nerobili problémy-iba radost, milujúcu manželku( lebo nemožem povedat,že ho po 25 rokoch manželstva nemám rada ),čo sa stará o iných? máme svoj život. Za neho by sa nikto tak " nebil " ako to on robí...
bola som už aj u veštice,aj ked moc tomu neverím. povedala mi,že on sa nikdy nezmení ! čo by ste robili vy ? aj deti mu už dohovárali...nedá si povedat
tvrdohlavý je ako mulica
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Môj bol na začiatku asi taký istý.Ked som raz mala toho plné zuby,jednoducho som mu dala na výber.Bud bude žiť s mamičkou a príbuznými,alebo somnou a deťmi.Kedže ma pozná,že v určitých veciach sa nepodriadim,rozhodol sa pre našu spoločnú rodinu.Občas,ked mu dajú rodičia rady,/to chodí za nimi bezomna/a navrhuje mi niečo,obyčajne sa ho opýtam:To ti kázala tvoja mamička?Posledne sa ma opýtal,že ako viem,kedy bol u rodičov.Moja odpoved znela.Vždy,ked navrhuješ bludy.Jeho rodičia nikdy nepomohli.Zrušili nám pobyt.Teraz,ked nemajú čo rozdávať,plížia sa do našej rodiny.Lenže ja už nechcem.Ja už chcem konečne žiť.A to budem len bez tej podarenej manželovej rodinky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Možno je dobré, že začal nadávať. Urazil ma ža tak, že som začala rozmýšľať o svojom živote a snažím sa ho riadiť sama. Zvykám si šoférovať a tým som nezávislejšia a mobilnejšia. Ide mi to síce pomaličky ale snažím sa.
KeĎ niečo povie čo by ma ešte nedávno urazilo s úsmevom mu odpoviem čo si o tom mýslím. Nič v zlom iba to obrátim na žart. Začínam žiť svoj život
a som spokojnejšia. Ako to všetko dopadne neviem, ale vrátiť sa späť by som nechcela.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
akalenka67, v takýchto prípadoch, keď pre manžela je viac matka a jeho rodina ako manželka a deti , iná možnosť ani nie je. Som tiež toho názoru, že treba rázne manželovi dať na výber buď naša rodina alebo tvoja matka. Poznám prípady keď manželova matka neakceptovala nevestu , stačil jej len jej syn . Vždy to skončilo zle. Treba si ujasniť hranice aj so svokrou. Keď to nejde po dobrom tak aj ráznejšie treba zakročiť. Každému by mali byť jasné hranice a potom je radosť žiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ako dobre vám rozumiem ja som prvých 15 rokov myslela že všetci chlapi sú rovnaký pusa pritulenie len vtedy ked chcú sex ale ináč .... o chvilu to bude 30 rokov čo som s ním síce s jednou prestávkou 2 mesačnou ale o nej tu nebudem písať .Ja som aspon si myslím baba aj do koča aj do voza mám rada srandu ale jednú vec celý život nemám lásku svojho muža divne viem že on ma svojím spôsobom má rád ale to čo robí už niekedy hraničí zo zdravím rozumom nekomunikuje so mnou a ked tak hrôza vela krát som skušala rôzne taktiky ako s ním komunikovať urobila som mu napr. radosť tým že som kúpila lístky na koncert /on má totiž rád džes) a aj ja alebo len tak som preňho uvarila jedlo ktoré má rád alebo oslavu som prichystala a pozvala hostí a on o tom nevedel čiže som mu robila radosť len tak ale vždy si našiel niečo čo mu nesedelo tak som zakaždým bola sklamaná a smutná .Ked sme sa pohádali nikdy neprišiel za mnou on že ho to mrzí ale ja aj ked skoro vždy bola chyba v ňom .Ked už aj prišiel a povedal mi niečo to som hned vedela že v tom má prsty dcéra (žije ešte pri nás má 27)A teraz hmm totiž na druhý týžden mám 50 dcéra mu poradila miesto darčeka nejaký výlet teda welnes pobyt a ja hlupaňa som suhlasila reku však si odpočinie hlavne on lebo teraz ozaj pracuje od rána do večera a aj ja .No ale tak ma naposledy pouražal a povedal mi také škaredé veci a to len preto že som si zmýlila autobus ktorý ide na bankov (zas som s ním chcela ísť na džes ja trúba) no tak som ten jeho darček odmietla radšej pôjdme zo svojími sestričkami na fajnu večeru niekde ako sa sním trápiť . A fakt ja už si sním ani vlastne nemám čo povedať on ja taký narcis ja ja ja moja práca pohodlie pivečko!! a ty sa ma moja žena neopováž zničím otravovať a nebodaj pýtať nejaké peniaze je velky žgrgloš :Tak som sa rozpísala čo ale velakrát mi tak príde smutno ked vidím svoje kamáratky alebo sestry aký pekný vzťah majú nuž čo už neviem čo bude dalej ked nám dcéra vyletí z hniezda hmm ako s ním dalej budem žiť ? som z toho smutná ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Cítim s tebou.Ja mám v živote vela smoly,ale manžela by som nevymenila.Už v poslednom čase aj dcéry konštatujú,že by chceli manžela,ako je oco.Humor medzi nami nechýba.Ked sa schyluje k búrke,manžel chytro všetko obráti na žart.To aby som neplakala. Jeho vraj moje slzy bolia.
Snád sa to aj u vás časom upraví.Možno je to len prechodný stav.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj marci..a nemozete si sadnut a porozpravat sa? mozno to je len chvilkove obdobie...