Začalo to krásnou dovolenkou,kt. mi moja mama kúpila k osemnástym narodeninám.Nikdy sme nemali vzťah,aký by podľa mojich predstáv mala mať matka s dcérou,no vážim si svojich rodičov,stále ma k tomu tak viedli a vytvorili mi obrovské svedomie,kt. mi bráni ozvať sa proti ich tvrdeniam(vo veciach dôležitejšieho charakteru).
Na tej spomínanej dovolenke som ani len netušila,čo je to pocit beznádeje,pocit podvedenosti a zrady.Náhoda ma priviedla k zisteniu,kt.ma na pár hodín položilo,no nič som na sebe nedala poznať,možno kúsok odmeranosti.Bála som sa,bála som sa čo i len naznačiť ,niečo tak pre mna podlé ,svojej vlastnej matke.Všetky tie sms-ky od jej kolegu,tie slová ,kt boli ako ostriež noža.Pre istotu som ich čítala znova a znova,kým bola v sprche,(dúfajúc,že sa mýlim)ale už som dalej nevládala to čítať.Bolo zjavné,že to trvalo dlhšie.
Od vtedy sa zomlelo toho veľa,viem o tom ja,otec po nápadnom správaní mamy tiež niečo vycítil.Mama nespí doma,ked je otec na nočnej zmene,nerozhodujú sa spoločne,peniaze si rozdelili(kazdý ma svoj účet),kazdy ma svojich kamaratov,otec ich vela nema.Mama zato požehnane,aj z práce.Najhoršie je,že celá rodina toho pána NEZNAMEHO poznáme,ako jej dobrého kolegu,on je rozvenedný a má dve male deti.Napadlo ma raz,že by som skúsila dostať sa k jeho číslu a trocha ho upozorniť,že by to malo zlý dopad na mňa a mojho mladšieho brata(ZŠ),ale priatelia ma od toho odhovárali.Moj otec je zufaly,nevie si rady ,ja si k nemu neviem najst cestu,nejak mu povedať,že som tu,dospela dcera,kt mu moze pomoct,len staci pocuvat a prijat to.Je mi luto,ze to nedokaze,pretože ani si neuvedomuje,ale vyventilovaním svojho hnevu raní moje city...
Smutné 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ekaterina,je to dosť blbé stať sa tichým spoločníkom blížiacej sa pohromy v manželstve tvojich rodičov a súčasne aj tvojej rodiny.Si papierovo dospelá,ale neskúsená.Naozaj nemôžeš,alebo skôr nemala by si venovať pozornosť Neznámemu,ale určite o svojich poznatkoch a pocitoch z nich rozpovedz tak mame,ako aj otcovi.Je to záležitosť v prvom rade ich dvoch,ako obhajoba pri skúškach z predmetu -manželstvo-.Ako obstoja, sa uvidí neskôr.Myslím,že im môžeš byť nápomocná ,svojim pokojným láskyplným chovaním.Určite mamu neodsudzuj,možno sama nie je schopná reálne posúdiť,či koná správne.Chcem ťa povzbudiť,aby si nabrala odvahu a v rozhovore s otcom aj mamou ukázala svoj čistý pohľad ,možno názor a hlavne pochopenie.Ja som staršia a už viem,že je veľmi dôležité nemlčať,keď môže reč pomôcť,ale nemenej dôležité je aj vycítiť,kedy pomáha mlčanie.Maj aj naďalej rodičov v úcte a prajem vám,hlavne tebe zachovať si pokoj duše i mysle.Niektoré lekcie života vedia dať vzťahom aj novú silu.To prajem aj vám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stelinka
Ekaterina 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne tak. aj ja som toto napísala, len inými slovami... a fakt to pomôže. aj ozvanie sa a aj dodržaná úcta k rodičom, ale aj nechanie to na nich.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ekaterinka, je mi ľúto, že "deti" musia trpieť kvôli rodičom.Ale.Niekedy sa proste stáva, že dvaja dospelí si prestanú rozumieť a idú svojou cestou.Skús to takto, ako to cítiš povedať mame aj otcovi, možno mama zmení uhol pohľadu. Alebo jej daj prečítať tento tvoj príspevok na naničmame. Držím ti palce, aby si to zvládla čo najlepšie ako sa dá.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
laska, ty sa kludne ozvi. nie výčitkami, len sa mamy opýtaj čo sa deje a tak isto aj otca. nazývaj veci pravým menom. mame môžeš oznámiť čo si si všimla. na to máš právo. ved máš oči a tváriť sa že sa nič nedeje nikomu neprospeje. otcovi to povedz tiež. ale nenavrhuj mu že sa ty postaráš o ulohu matky, pretože ty si tam stále dieťa. touto vetou môžeš aj argumentovať, keby ti to aj otec aj navrhol. nebud k nemu falošne loajálna, pretože on je tam na to, aby to zvládol. a vaša mama tak isto. a stále to budú tvoji rodičia, či sa rozidu, alebo zostanu spolu. ty si tam stale dieťa a nesnaž sa veci riešiť za nich. potom by si sa dostala do energií, do ktorých nepatríš a tam sa ti nebude dariť. tvoja mama je tak isto pod tlakom a tak isto niečo rieši. otec možno rieši čo bude ak ona odide. ale stale su to ich veci. ich dospelacke veci. ak sa aj budu hadať a vas deti do toho zaťahovať, aj nahlas povedz: ja som tu len dieťa. čo je vaše, to nechávam vám. ked by aj mama chcela odisť a vy ju pustite bez ťahaníc, rýchlo sa vráti, pretože jej trkne že ked sa dokaže starať o cudzie deti, tak sa môže starať aj o svoje. ak však budu ťahanice a výčitky, bude to všetko prebiehať vo velkej bolesti prezlečenej do kabata hnevu a tam bude aj cesta zarúbaná... ja viem, nie je ľahké sa podla tohoto teraz zariadiť, ale ak to dokážeš, neskôr to oceníš. toto je dlhodobé rozhodnutie, nie krátkodobé... skus to precítiť, verím že to dokážeš. ribišška
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ribisska 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak nejako myslím aj ja
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Si este dieťa...u vas to fungovalo tak ze pred tebou bolo vsetko OK ale skutocnost ze mozno ked ste neboli doma,spali ste apod.rodicia si urcite vymienali nazory len pred vami detmi boli ti skveli a ten obraz nosis v sebe.preto nedokazes spracoveť a vyrovnat sa s tym pocitom ze podviedli TEBA(a brata).teda hlavne mama a k otcovi si najst cestu pises je zlozite.Preto pisem ze si dieťa.ked dokazes pomenovat veci a suvislosti pravym menom aj za cenu,ze ich(rodicov)na par dni "stratiš" vtedy dospeješ.Je tazke vyrovnat sa s tym,ze nie vsetko je tak idealne a skvele(je to chyba aj tvojich rodicov-ked sa hrali na dokonalych)zvlast ked sa to tyka nasich blizkych.velmi ti drzim palce aby ten otvoreny rozhovor medzi tebou a rodicmi bol korektny,bez uražok ...(aj tak to bude boliet).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ekaterina, myslím, že ribišška aj stelinka Ti veľmi dobre poradili, a nemá význam opakovať ich slová. Len Ti chcem povedať, že Ťa úplne chápem, musí byť nesmierne ťažké pozerať sa, ako sa obraz, ktorý Tvoji rodičia do Teba vštepovali, nebezpečne nakláňa. Ale čo Ty vieš, možno sa zakolíše, ale ostane stáť, a zakolísaním si pod sebou vytvorí dieru, ktorá ho posadí hlbšie a v budúcnosti zakolísanie hroziť už nebude. Alebo možno aj nie. To je už len a len na nich.
Ešte by som Ti chcela niečo povedať k tomuto: "Nikdy sme nemali vzťah,aký by podľa mojich predstáv mala mať matka s dcérou" Nepoznám dcéru, ktorá by v mladosti mala s mamou vzťah podľa jej predstáv. O tom je život, že až časom začneš chápať, prečo je Tvoja mama taká, aká je a začneš si ju vážiť. Keby bola pre Teba teraz ideálna, niečo by nebolo v poriadku...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
uplne by bolo v poriadku, keby matka s dcerou mali korektný vzťah. bolo by to vtedy, ked by matka, tá velká a silnejšia brala svoje dieťa seberovne v tom čo dieťa cíti. takže ked sa matke niečo nepáčilo na chovaní sa k nej od jej matky, tak to neurobí svojej dcére len preto, lebo chce dosiahnuť zo svojej pozície sily isté veci podla seba od svojho dieťaťa. su tu dva blogy, kde sa matky pýtajú na polepšovne pre svoje dcery. ja viem že to neni jednoduché, ale len náš prístup k našim deťom od ich detstva sa nám raz ukáže. ale nie tie, ktoré hovoríme, ale tie, ktoré ukazujeme a toho je viac a je to silnejšie ako stále opakovanie fráz: kde máš papuče, kolkokrát som ti vravela... my sme slušna rodina-toto nemôžeš robiť... a je toho viac.. a príklad je uplne iný.. ale to neni o tomto blogu, to je len na vysvetlenie pre loulou... že JE V UPLNOM PORIEDKU MAT DOBRY VZTAH S MAMOU, ALE LEN NA MAME ZALEZI AKO TO UROBI...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ribišška, myslela som to trošku inak. Keď máš 16, 18, alebo 20 rokov, pozeráš sa na veľa vecí inak, ako keď si už naozaj duševne vyzretá. Aj keď je mama tá najlepšia na svete, a robila by naozaj veci iba tak, ako je to správne, aj tak z pohľadu dcéry nie je ideálna, ani vzťah. Z mojej skúsenosti: keď som v tom veku bola presvedčená, že som najmúdrejšia a sama viem všetko najlepšie, a pritom som sa rútila z kopca obrovskou rýchlosťou, mama to videla, ja nie, a bola pre mňa neskutočne obmedzujúca. V tom veku by bola pre mňa ideálna mama, ktorá "nerieši", zapáli si so mnou pri kávičke, večer si dá vínko, netrápi ju kde sa flákam do rána, ani že nemám plány do budúcnosti... a z môjho okolia v tom veku mali všetky dievčatá takúto predstavu. Niektoré také mamy aj mali. Nevedeli si ich vynachváliť. Prešlo pár rokov a tieto dievčatá, dnes už mladé ženy tvrdia, že by boli mali stokrát radšej mamu, ktorá by im vtedy liezla na nervy, ale pripravila ich na skutočný život. Tak som to ribišška myslela.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja chapem, dobre si to myslela, len ta veta mi akosi neznela. ale to je o mne. mam dve deti. syna a dceru. so synom som tak že on si išiel von kedy chcel ale dohoda znela že mi povie kam ide a kedy pride. ak by to nevedel dodržať, tak mi len ohlási zmenu termínu príchodu, aj keby to malo byť aj na druhý deň. aj alkohol nemal zakazany a ani cigarety... a to bol osmak. proste som mu vysvetlila že my sme to robili už skor a že ked sa chce predomnou schovavať, tak to s doverou môžeme akurat tak zabaliť. tak sa už aj stalo že mi volal zo školy v prirode čo ma robiť, lebo den pred tym sa všetci moc opili, že " teraz " všetci riadne tyčkuju a ja som mu len povedala: skus živočišne uhlie. nevyčitala som mu, opytal sa, odpovedala som... možno to pomohlo ako " placebo " neviem... ale on sa neskrýva a ja viem čo je s ním a kde je ...
druhe dieťa je dcera... teraz ma 7 rokov. doveru budujeme už teraz. nevyčítam jej, viac sa jej pýtam na pocity, ked aj povie slovká " srať " šťať " a rehoce sa pri tom ako blázen, neriešim. neviem to takto vysvetliť, ale je to iné ako so synom. čo naozaj bude ked bude mať 13,14,15 rokov netuším. ale nech to bude čokolvek, bude to len vysledok mojich signálov k nej... a nie len mojich, ale aj jej otca. proste deti sleduju viac to čo robíme ako to čo im hovoríme... len my dospelý RODIČIA si to neuvedomujeme... z pozície sily lámeme svoje ratolesti presne tak isto ako naši rodičia lámali a ešte aj stále chcú lámať aj nás. Ja mám 40 rokov a môžeš si prečítať komunikáciu mojej maminy so mnou v stakolinom blogu " ked mamu trápi mama " ... je to proste nekonečný príbeh, pokiaľ si to nevšimneš. Ak ano, môžeš s tým niečo urobiť. Neni to ľahké, ale dá sa to... ver mi, ja sama som toho príklad
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ribišška veľmi sa mi páči, ako vedieš svojho syna. Dôvera je úžasná vec, ak funguje. Ja som ju u našich nemala, a veľmi sme museli bojovať, a aj teraz niekedy bojujeme, kým som si vydobila akú-takú dôveru v seba, svoje konanie a rozum. Nuž ale tak to s rodičmi už býva. Čo môžem spraviť ja, je uvedomenie si týchto postupov pri výchove mojich detí, a vyvarovanie sa ich. Teraz ma veľmi mrzí, že som si od mala nezapisovala situácie, kedy som tvrdila: JA TOTO SVOJIM DEŤOM NIKDY ROBIŤ NEBUDEM! Určite by som tam našla zopár takých, s ktorými by som súhlasila aj teraz 
Čo je ale dôležité: kedysi som mamu vnímala pomaly ako teroristu obmedzujúceho všetky moje ľudské práva. Dnes síce s veľa postupmi nesúhlasím, ale chápem, prečo to robila. Pre rovnaké príčiny budem vychovávať aj ja svoje deti, ale spravím všetko pre to, aby som použila inú formu (a aj tak rátam s tým, že v tom veku budem pre svoju dcéru terorista 
)
V poslednom čase som prešla dosť výraznými vnútornými zmenami, čo je asi prirodzené po udalostiach, ktoré ma postretli. Na základe nich som si začala uvedomovať príčinu a hĺbku svojho vzťahu s mamou, a prišla som na veľa prekvapivých vecí - napríklad, tak ako si napísala, že aj ja sama dokážem tento vzťah ovplyvňovať a smerovať. A pomaličky to aj ide. Ale to je už o inom príbehu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
toto je najhlavnejšie tvoje životné poznanie... : kým som si vydobila akú-takú dôveru v seba, svoje konanie a rozum. Nuž ale tak to s rodičmi už býva...
ked si toto pochopila, tak máš vyhraté.... presne tak... aj ked nam rodičia stale chcu navrávať že len oni vedia a my sme tí malí a hlúpi, lebo nemáme ich skusenosti a chcu nam len dobre ale neuvedomuju si že my potom nerastieme, tak si pochopila všetko...
ja som s tym mala tiež čo robiť, pretože ked mi moja mamina stale dava najavo že som " nepodarok " , tak ja sa tak môžem, ale nemusím aj cítiť. vdaka tomu že mi prišli do cesty ludia, ktorí mi " otvorili " oči a povedali mi že som taká aká som a že sa mám taká prijať a že som uplne ina ako si o sebe myslím a ja som naozaj inak nemohla o sebe, ked signaly od mojho stvoritela boli take ake boli a ešte stale su 
... len už prebiehaju s velkym hnevom, pretože ma o tom chcu stale presvedčiť a ja tomu už neverím. niekedy si pomáham aj tým že si poviem: čo by som robila keby moja mama nežila? proste ked si zistila to, že sama sebe môžeš dôverovať a nepotrebuješ si svoje veci dávať odsuhlasiť rodičom, tak si dospelá a oni nech sa s tým vysporiadajú ako chcú a dokážu. ja sama viem aké je to ísť životom bez pochvaly a bez podpory a naopak so stálymi útokmi na akékoľvek moje konanie... je to veľká bolesť. viem aj to že je to proste tak a idem dalej aj s tým
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
už som Ti v podstate odpísala v blogu vaše vzťahy s mamou. máme to podobné. ale... keď má byť kibicovanie (netuším, s akými "i" sa to píše) ich jedinou chybou, je to stále dobré. nuž tak nám ostáva si to len zapamätať a v ich veku a situácii sa krotiť, aby sme nespadli do rovnakých koľají
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to neni ich chyba... to kibicovanie... / je mi jedno ake i / proste to opakuju od svojich rodičov... moja mamina sa ku mne sprava uplne tak isto ako sa k nej správa jej mamina... proste ju za nič na svete nepochváli a neuznáva... takže jej signály k nej su: ty si nič a na nič sa nehodíš... a pri tom je moja mama doktorka veteriny a prešla atestaciami aj na humannu medicinu čo sa mikrobiologie tyka a dosiahla aj primariat... takže maximum čo sa prace tyka. doma varila, prala, upratovala cely život, my ako decka sme mali vždy oslavy narodením a menín. mali sme vreckové, do dnes je s jedným mužom-našim otcom... spolužiaci k nam mohli prisť či dverami alebo oknom... ked som prišla so spolužiakmi / boli štyria / domov a otec sa opytal: ake maš znamky? a ja že dve šajby a mama z kuchyne: hlavne že sme zdraví... chlapci, nie ste hladní??? ... oni nechápali... boli uplne mimo... / čo im verím /
ale nakolko sa nevysporiadala so svojou mamou, že je taká aká je, tak teraz.../ posledných 20 rokov/ sa to uplne otáča... nedôvera vo mňa sa u nej prehlbuje, nadáva mi za všetko, je vulgárna a chová sa ako riaditelka zemegule... čo neni podla nej, tak všetci su ko... a pi... henten je primitív, tamten je ko.... len ona vie ako to všetko má byť a ked to tak neni, tak všetci su tupci a ona královna...
ja to vidím, pozorujem, bolí ma to, ale držím si svoje ... či kričí, alebo obviňuje... ked ja viem ako veci naozaj mam a aké sú, neriešim... nezapajam sa do debát a proste to nepodporujem.. a to je to čo som aj tebe napísala... je to o našom vedomí a o dôvere v seba samej. potom sa dá... a naše maminky či su tiché, alebo hlučné, su to naše maminky a proste sa im klaniame.... už len za to že ich máme...
PS: k môjmu bratovi sa tak nechová... s ním si dobre vychádza... na ňom chyby nevidí... len na mne... on je macko a ja nepodarok... ...
tak isto je to aj u jej maminy... mojej babky... aj ona preferuje syna a dcera je " vosk " ... a ked jej poviem že to všetko kopíruje od nej... hihi, tak to je len výbuch....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a ty?
nemas obavy, ze ta to v "starobe" pochyti tiez?
cim som starsia, tym som totiz konzervativnejsia - ako moja mama a to som bola za mladi az veeelmi "liberalna"
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
môžem a nemusím.... ja som si nejaké veci odsledovala, niečo mi povedal numerológ, vela som sa naučila na rodinných konšteláciách a už teraz v mojej 40-ke idem inak ako moja mamina... vidím systém a toho sa držím, slovné omáčky rozornávam a začala som cítiť a tak môžem a nemusím eviku 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Netusila som, ze je to az take 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
čo máš na mysli že je až také zlé?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ten vztah s mamou. Naposledy, ked si o mame pisala, som si myslela, ze ma tvoja mamina proste svoj vek. Vies stari ludia obcas dokazu byt neustupcivi, a taki svojski. Netusila som vsak, ze to mate doma take "pestre". Myslim tie pejorativne vyrazy a pod.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aha, čítala si v stakolinom blogu môj príspevok? jáj láska, toho je ovela viac... ale ja už proste viem čo a ako a proste neriešim. v reále ma duša bolí, pre každé dieťa je dôležitá podpora a opora rodičov. a na mňa je to už príliš keď dennodenne nech poviem čokolvek, či si oblečiem čokolvek, alebo urobím čokolvek si vypočujem: takto si sa obliekla? veď už máš 40, toto už po štyridsiatke nie... / farebná žensky nariasená bluzka okolo rúk a krku do pol stehien a béžové elastické kraťasy nad kolená / ... dnes ráno: prídeš prosím ťa k nám? ok, prídem po kozmetike... " to ja by som na kozmetiku nešla... ani som nikdy nechodila... budeš veeelmi banovať tak ako teraz banuju všetky tie starovyzerajúce pi.. ... a ja len tak poznamenám: a čo je na tom také zlé si dať vyčistiť pleť a dať si masáž?????? : " urob si len obočie, to je pekné ale nič iné si nerob... , natri sa indulónou a máme mrkvu a uhorky, to si daj do lanolínového krému a budeš dobre vyzerať " ... chcelo by sa ti povedať po tomto mame že si ideš dať vytetovať dolnú linku??? mne sa nechcelo...
ked k nim prídem, tak mám výčitky že tam nechodím, ale ked tam som, tak počúvam len samu negativitu ako je henten ko..., tamten primitív a hentá je pi... ...
su to pre mňa dosť bolestivé monológy... ale v konečnom dôsledku si veci robím podla seba... proste som sa už davnejšie rozhodla že ked je stale zle nech robím čokolvek a akokolvek, tak si to budem robiť po svojom. veď som už veľká
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hm, aj u nas je tak, ze cokolvek poviem ma nejaku chybu. Otec, mama, bratia to vedia predsa lepsie. Nie je to prijemne. Ja som sa naucila niektore temy proste nevytahovat. I ked niekedy je u nasich doma je to velmi tazke.
Kupim si saty zo sekaca - zle je. Kupim si suknu zo sekaca. Idem z nej zosaliet, a mama povie : Taka ciganska 
A ja na to : Ved prave ! Supeeeer nie ?
Aaaalebo sme sa bavili o streche. Ja som vravela, ze sa mi paci slamenna. To ako keby som hodila do ohna kanister benzinu. Zrazu krik a 1000 argumentov 
Inak tiez ked prideme tak si vypocujeme, ako je vsade zle, vsetci su zli, vsetko je zle. Zivot je presne taky, aky ho ukazuju v spravach.
Takze sa vacsinou bavime o "hlupostiach". Chodime tam raz za cas. Aj to skor kvoli malemu. My ich volame k nam. Ibaze oni k nam nejdu. Mama bola u nas na navsteve 4 krat, a otec 1...
Takze verim, ze to nie je velmi prijemne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
neni, ale vieš, fungujeme... a tým pádom keď to ide, tak je jedno čo povedia. ked by zrazu umreli, tak čo? sami tu už nemôžeme zostať a truhla by musela byť 20metrová aj pre nás ostatných??? 
... riešim si svoje veci, robím ich najlepšie ako len viem, ked sa pomýlim, druhýkrát sa to snažím urobiť lepšie. robím čo ma baví, čo sa rodiny týka sme v pohodke. a ostatným nechávam priestor na svoje vyjadrenie sa, ale idem dalej podla seba...
a možno to je pre nich irit 3 /ako bolo povedané v radošincoch / , ked si dokážeme robiť podla seba a oni to voči svojim rodičom nedokázali... 
keby sme začali robiť podla ich poznámok, asi by sme boli za chvílku v pezinku na práškoch a ich požiadavky a očakávania by mohli začať byť nesplnitelné a aj neznesitelné... a prečo by som ja mala žiť život niekoho iného???
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vsetkym Vam velmi pekne dakujem,zo zaciatku v komentaroch ste mi pomohli az som bola prekvapena,Mate pravdu,s mamou sme sa trosku porozpravali,povedala mi ako to bolo.Zdoverila som sa jej s obcasnymi otcovimi vystupmi a urazkami z nervov,zarazilo ju to ale aj prinutilo povedat mi preco si ho vobec vzala a zmenila som nazor-RADIKALNE!
Ten vztah matky a dcery...nikdy som nemala nejaku pubertu,bola som slusna,chceli aby som hrala na husle,pokracovala som,zacalo ma to bavit a dnes uspesne posobim v slacikovom orchestri a cestujem po celej europe uz 3 roky-ZA CO DAKUJEM JEDINE IM!
Su to moji rodicia,v detstve samozrejme som si obcas pomrmlala o nich aj strasne veci,ale nikdy nie im do oci.Velmi si ich vazim,no su zaslepeni pracou,zarabanim penazi,platenim uctov a zabudaju na vztahy-radsej si pozrú panelák
Ide len o to nabrat odvahu a postavit sa pred nich a spustit,ja sa vopred vzdávam a bojím ich reakcie,zeby to neprijali ako od normalneho dospeleho cloveka a s argumentom: do toho sa nemiesaj...alebo...uvedomujes si co prave rozpravas?" by ma zahriakli.V podstate zijem dva zivoty,som uplne ina medzi ludmi mimo domu a doma.Az na mojej stuzkovej ,ked o mne hovorili spoluziaci si uvedomili,aku maju vlastne dceru a smiali sa ze je to nemozne,:,,ved predsa"..."doma"..niesi"..ale preco"...
takyto chod mi vyhoval,ale po skonceni skoly a vecnej neistoty ci ma prijmu na univerzitu sa potrebujem poradit,pozhovarat so skusenymi a kedze nemame vztah zalozeny asi na ničom tak o com to je?! Mne je raz proti srsti sa pytat mami urcite veci,a ona to nevidi zjavne,nerozvyja vobec konverzaciu,niekedy len sa tvari ze pocuva.Ja vtedy kolabujem,kazdy si sice mysli ze som silna,pretoze tak posobim a aj v rozhodjucich veciach som,no doma som jak z marcipanu toť vsio
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
potrebuješ len nabrať odvahu. neboj sa povedať svojej mame čo cítiš, skus to, a až ked bude kričať to môžeš vzdávať. ale ked ste do teraz veci neriešili, tak sa skus ty sama opýtať. oni možno preto ešte nereagovali, lebo nemali na čo... chapešš? skus a uvidíš... neboj, odvahu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
.