tak to u nas chodi a inak to uz bohuzial ani asi nebude :(

Nobody, tak s tým niečo urob! Si šikovné dievča, chceš žiť svoj život - máš na to plné právo, naplánuj si ho a naplň. Mama nech si žije svoj život. Kormidlo svojej lode máš v rukách. Píšeš, že chceš na intrák - ak chceš ísť na vysokú, tak najprv je potrebné zmaturovať. Sústreď sa na to, aký život sa Ti páči. Všetko krásne Ťa v živote ešte len čaká.
Znepokojuje sa ma to, čo píšeš, že Ti robí dobre, keď si ubližuješ. Akým spôsobom si ubližuješ a prečo? Cítiš sa za niečo vinná? Nemáš sa rada?

Asi také riadky by som napísala ja,pred 30-imi rokmi.V mojom prípade bola moja mladšia sestra mamine slniečko.Mne sa venovala starká.Pripadala som si,ako keby som nebola prvorodená dcéra,ale akýsi najduch.Ja som to v tom čase toto sustavné hladanie chýb nezvládala.Po skončení školy som sa čo najskor zamestnala.Našla som si dokonca ručitelov,kupila si garzonku a odišla z domu.Bola som šťastná vo svojom.Vydala som sa,samozrejme bez rodičov.Nie,mama mi nechýbala.Na podnet môjho manžela sme neskôr začali navštevovať mojich rodičov.Lenže návštevy boli akési formálne,chladné.Po tragédii v našej rodine sa niečo zlomilo v mojej mame.Po 40-ich rokoch môjho života sme sa s mojou mamou uprimne pozhovárali.Vykričala som jej celý svoj život,všetky krivdy,ktoré som pociťovala.Moja mama bola nesmierne prekvapená nad tým,ako som svoj život vnímala z môjho pohladu.Ona ma zase mala za tvrdohlavé nevdačné ,tvrdohlavé dievčisko.Velkú úlohu v tom zohrala mladšia sestra.Je aj bola velký manipulátor ludí.Bola lenivá,ale s predstihom stihla vnutiť svoje podanie každému.Proste nedalo sa jej neveriť.Posledných 7 rokov sme s mamou aj dobré priatelky a ja už neberiem návštevu rodičov ako nutné zlo.Dnes lutujem len to,že moja tvrdohlavosť mi zabránila porozprávať sa s mamou skôr.Neubližuj si.Skus sa sustrediť na svoju maturitu.Potom môžeš podniknuť dalšie kroky,aby si mohla žiť svoj vlastný život.Musíš veriť že aj u teba sa časom vela zmení a s mamou nájdete spoločnu reč.Ja som teraz takmer v päťdesiatke zistila,že mama ma mala rada,len sme sa nevedeli akosi zblížiť.Musíš sa mať rada,stanoviť si nejaké ciele a ostatné sa hádam upraví.želám ti,aby si čo najskôr našla s mamou spoločnú reč.

akalenkak67 to vystihla dobre!Vase videnia s mamou maju 2 cesty.Kracaj po svojej dopredu nie dozadu!Urcite preidete raz na razcestie kde sa stretnete a najdete spolocnu cestu!!Horsie je to s tym pocitom ked si ublizis je ti lepsie!Treba vyhladat odbornika a vyrozpravat sa urcite ti pomoze!!prajem vela stastia

a zase ten isty rukopis... prve pismeno malym, stale tie iste chyby...hmmm

Zavolaj na linku dôvery, navštív psychológa, naozaj.

Natinka,veď tu už bol podobný príbeh,a bol pravdivý.Nobody,povedz o tom v škole,učitelke,ktorej dôveruješ,zavolaj na linku dôvery,len to nenechaj tak.Potrebuješ pomoc,si ešte velmi mladá na to,aby si sa sama živila,ešte chodíš do školy,tvoja mama je povinná sa o teba starať,a ak to nerobí,môže to byť až trestný čin.Rodičia majú vyživovaciu povinnosť,pokial dieťa študuje až do 25,alebo 26 rokov veku dieťaťa.

Myslela som beiku.To bol podobný príbeh.

Najlepsie by bolo porozpravat sa spolu s mamkou, lebo take jednostranne informacie je tazko stravit. Neviem aky dovod ma Tvoja mama sa k Tebe tak chovat, ale skus sa jej spytat, ak nic take nerobis co by ju stvalo......
Rozhodne nieco rob, lebo onedlho aj Ty ju posles... a to nie je dobre.
Je to Tvoja mama a aj Ty mas povinnosti, nielen ona.
Niekde sa to pokazilo, porozpravaj sa s triednou, alebo s niekym komu veris.
Nepokaz si uplne vsetko s mamou.......bude Ta to mrziet.
Vela sil Ti prajem.

Niektoré matky už od pôrodu nedokážu rozdávať lásku.Niežeby nelúbili.Oni majú radi.Milujú svojim spôsobom.Lenže svoje deti vychovávajú ako nejaký Generál.Nedá sa s nimi rozprávať.Oni to jednoducho nepočujú.Ak sa pokúsite namietať,čaká vás bitka.Na koho sa obrátiť?Kto uverí?Viem o čom hovorím.Ja som podobný život ako nobody prežila.Komu sa zdôveriť?Pani učitelke?Tá sa v prvom rade porozpráva s vašou matkou.A doma?Dalšia bitka.Tak ty sa ešte budeš na mna sťažovať?Nedala som ti život?Neobetovala som pre teba dosť?Nie....takáto mama vás netýra.Platí školy,varí,perie....Niet jej čo vyčítať.A ty,ty nevdačné decko ty čuš.
U mna až velký a dostatočne dlhý odstup,možno aj moje deti urovnali naše vzťahy.Ano.Som s mamou už teraz kamarátka.Lenže viac chýb som si musela priznať len a len ja.Krivdy z detstva sú však napriek všetkému v mojom vnútri stále.Lenže na druhej strane nechcem obrať vlastné deti o starých rodičov.A čo to prinieslo mne?Ked idem potrestať vlastné dieťa,nekoná unáhlene.Deti vychovávam s heslom:Nerob svojim deťom to,čo robili tebe.
Bývať pri rodičoch by som nemohla ani dnes.To by som žila v neustálych výčitkách-že už sú dospelé,dokedy ich budem nosiť na rukách a fúkať im kolienka.
Ked sa z jednej mojej dcérky stala slobodná mamička,moja mama mi oznámila,že ona sa mi čuduje,že to živím.Vraj ona by ju vyhodila za tým,čo jej zrobil decko.
Aj napriek tomu mám mamu rada.Možno nemôže za to,že nevie prejaviť lásku,že je generál.
Tiež som presne ako Nobody závidela kamarátkam,že chodia so svojimi mamami na nákupy,opekať špekačky,poprechádzať sa po ulici.....Moja mama tomu hovorila,že na také talafatky nemá čas.Ale na kolegine z práce čas mala.Nesúdim podla pravopisu,či Nobody klame,či nie.Ja som sa pri čítaní jej riadkov začítala do vlastného detstva a ešte dlho som plakala.
Nobody nieje týraná.Ona len nemá kamarátku mamu.Držím jej palce,aby ju to naštartovalo.Aby si zvolila svoj ciel.
Nobody-ak to budeš čítať.Uč sa.Zvol si ciel,ktorý chceš dosiahnuť a tvrdo chod za ním.Vyštuduj,zamestnaj sa.Potom budeš môcť žiť vlastný život.

Mne je jej tiež ľúto potrebovala by lekára ten príbeh je mi tiež povedomý samozrejme že matka by sa mala inak správať ale na druhej strane po dospelej dcére upratovať a upozorňovať ju čo má robiť ako bude jej domácnosť vyzerať veď ju to vlastne učí poriadok možno nie práve najlepšie ale už nemá nervy keď jej sto krát možno povie tanier si odlož a ona nič na moju povahu už po treťom razy teraz si môžete myslieť že som tiež blázon ale by som jej ho obila o hlavu tašku v chodbe kto príde o ňu zakopne to dievča určité veci robí aj naschváľ to je môj názor aby ju mohla vyprovokovať. Určite má babku nech skúsi na pár dní u nej. Možno sa to dá odlúčením do poriadku.Určite jú má rada len jej to nevie dať najavo keď sa tak správa.(brokenheart)

Nobody, ak sa neda porozpravat s mamou, skus v skole s niektorou ucitelkou. Ale podla mna by si mala pohladat nejakeho psychologa, popytaj sa skolskej lekarky alebo triednej. Psycholog sa s Tabou porozprava, pomoze Ti zorientovat sa, pozriet sa na Tvoje problemy z nadhladu alebo z pohladu mamy... A neublizuj si, to nema zmysel, nic tym nevyriesis.
Aj ja som mala problemy s mamou, sice nie az tak vyhrotene, ale bolo obdobie, ked sme sa vobec nerozpravali, domov som chodila tak 1x do mesiaca na vikend, tiez som si pripadala, ze som tam navyse, lebo vsetko sa tocilo okolo brata, vsetci mu pomahali, ofukovali ho, riesili preco ma problemy v skole, neskor preco ho nikde nechcu zamestnat... no des. Dnes som pochopila, preco sa tak spravala, preco ma zvozila pod ciernu zem, ked som namiesto o 22:00 prisla 22:15 (lebo sa o mna bala, chcela zo mna mat "vzorne dievca"). Dnes si s mamou telefonujeme aj kazdy den a pomaham jej, ako sa da. Takze chod za psychologom a ked budes mat jasno v sebe, dotiahnes za nim aj mamu a snad si vsetko vysvetlite. Ona to mozno nemysli zle, len si vybrala zlu cestu ako z Teba vychovat poriadneho cloveka.

Iwa presne si ti vystihla

Napadlo ma, pokus sa to čo si napísala TU
dať prečítať mame. Buď to s ňou pohne a niečo sa zmení, alebo nepochopí a bude rovnaká. Možno ti vysvetlí prečo tak reaguje, čo trápi ju. Povedz jej o svojich pocitoch, čo ťa zraňuje, čo bolí, aj za cenu, že si myslíš že to nedopadne najlepšie. Možno budeš prekvapená a pomôže to Vám obom.
Držím palce.

Ahojček! Dievčatko moje, si pre mňa bezmenná, ale taká blízka. Veľmi rada by som o Tebe čosi viac vedela, okrem problému mama. Ak chceš, prosím,čosi vedieť, čím som prešla, prostredníctvom kontaktu sa mi ozvi. Díky.

Ci je pravdivy, alebo nie.....k veci:
Ja som mama a tiez mi poriadne lezie na nervy vecny bordel mojich deti....Velmi chcu, aby sa k nim vsetci spravali, ako k dospelym,dokonca aby mali aj rovnake privilegia, len druha vec je ich spravanie.....
Ked si skolsku tasku zabudne pri dverach raz- o.k.....ked si raz neodlozi po sebe tanier, alebo pohar....o.k.....ale ak sa to stava pravidlom a na upozornenie znie len jedno dlhe ...dobreeeeee! a nic....tak ver mi, ze aj ja, ako mama mam chut na "let tanierom " vzduchom.....
Takze aj z tvojej strany - ruku na srdce, a co by si aj Ty mohla urobit a s cim pomoct mame...ona nie je tiez tvoja sluzka a ked nechce, nemusi sa ani starat, co mas jest, lebo mas ruky a nohy tiez zdrave a mozes si obcas spravit nieco aj sama-dokonca aj pre nu.....
Skus najprv aj Ty nieco urobit pre to, aby to bolo u vas "normalne" a az potom mamu odsudzuj, alebo riesit situaciu inac.....ivet