Už ozaj neviem ako ďalej...

Fúha, tak toto Ti nezávidím...ale poznám to, i keď nie z vlastnej skúsenosti...kámoška takto trpela dlhé roky...jej manžel nejavil záujem o rozhovor, alebo o zmenu...a vieš, ako to skončilo? Už mesiac si je strojcom svojho šťastia-keďže muž nemal záujem, tak sa odsťahovala do podnájmu aj s deťmi...dlho to trvalo, ale potrebovala aj psychickú podporu...síce nie od rodiny, ale pomohla som jej ja, a ešte jedna kámoška...začala pracovať a rieši akurát škôlku pre jednu a školu pre druhú dievku...ale je šťastná! A čo Ty? Ak nemá manžel potrebu nič na tomto spôsobe života meniť, tak ho zmeň Ty! Nemáš kamarátku, alebo rodinu, ktorá by Ti pomohla?...viem, bude to ťažké-ale ide o Teba a vášho syna! Držím palce, aby sa to vyriešilo hlavne k vašej spokojnosti...ale musíš vedieť, čo chceš...všetko dobré želám

Tak ako píše Liuška6,zober šťastie a osud do svojich rúk.Ide o teba a tvojho synčeka.Čo myslíš ,čo vyrastie z neho v tejto rodine?? Si mladá,život sa ti ešte len začal.Jednu šancu si zahodila...skús si ju nájsť opäť -Ak manželovi tento život vyhovuje,nech si ho žije... ale bez teba... Tak veru dievča zlaté, pozeraj na seba,na syna... aby si raz, na tých liekoch skutočne neskončila... veľmi ti budem držať palce a prajem ti, aby si našla tú odvahu ale aj trošku drzosti, rozlúčiť sa s takým životom...lebo život je krásny...

No niektorý chlapi sú taký, že sa nevedia rozhýbať... Moja svokra v dome rozhoduje o všetkom... čo sa kúpi, opraví... Svokor má svojich holúbkov... Keby nerozhoduje aj za neho, tak majú asi len ten holubník....
Tak skús aj ty zobrať rozhodnutie do vlastných rúk. Syn pôjde do škôlky, nájdi si prácu, podnájom... a možno pôjde s tebou aj manžel (ak ho pobalíš...). Ak nie, má smolu...
Držím palce

Je kopec inštitúcii kde môžeš požiadať o pomoc.Nedaj sa...ak bude robiť problémy zavolaj políciu... .Vieš, mám svoje deti veľmi rada a nedovolila by som aby sa niektoré takto trápilo...

Problemy boli, su a budu. teraz ide o to ake to 'budu' problemy
napis si na papier dovody, preco by si sa mala odstahovat a dovody, preco by si mala zostat. kazdy den si to citaj a mozno jedneho dna zistis, ze tu odvahu na zmenu mas a ze ta zmena je nevyhnutna. vsetko chce svoj cas... len nezabudni na svojho syna. on moc casu na lepsiu vychovu nema.
podla mna je kazda mama superzena!!! ked chce najde silu pohnut Zemegulou, ak ide o jej deti.
Vela stastia

Gabriela.A takto nejako som žila ja.Vydržala som to celých 18 rokov.Moje úspory nenávratne pohltil cudzí dom,v ktorom už nemáme ani trvalý pobyt.Je tomu už 3 roky,ako sme preč z toho pekelného rodičovského domu.Ja s deťmi som strááášne šťastná.Aj napriek tomu,že žijeme v podnájme,sme šťastní.Myslela som si to aj o manželovi.Lenže odkedy vyvolávajú takmer denne jeho rodičia a absolvoval k nim aj pár návštev,MMsa mi zdá akýsi rozpoltený.Keby som nemala velké deti,určite dopadnem ako pred 21rokmi.Zbalil by nábytok a aj napriek môjmu nesúhlasu som musela ísť bývať k tej jeho hroznej rodine.Teraz sa muž musí prispôsobiť,nakolko ani deti nechcú do toho pekla naspäť.Treby zase robiť kúrenie,okná...Je to rokmi zničené.Ved keby sme prispeli,jeho sesty by mali viac.Nehrozí.Povedala som nikdy viac do toho pekla nevleziem,pokial raz odídem.Mám šťastnú rodinu a s nou budem žiť.Manžel neodíde,lebo nás má rád.Lenže opäť začína veriť rodičom,že raz to bude naše,ked si to porobíme.Nikdy.
Radím ti,aby si si zvážila všetky pre a proti.A konala pre dobro dieťaťa.V tej rodine budeš mať svoje,investované v cudzom.Presne ako ja.A ak vás má manžel rád,bude pri vás.Ja,ked som bola zrelá na samovraždu,som si našla nájom,zbalila najnutnejšie,vzala deti a šla.O dva dni prišiel MM aj so zvyškom vecí a sme spolu.A to som brala doneznáma 8 detí a pomáhala mi najstaršia vydatá zo zaťom,aby sme zvládli presťahovanie.Auto máme,ale ja nemám vodičský.Takže dcéra nás previezla.
Zváž,čo je dobré a odsťahuj sa.Držím palce,aby si našla pokoj v duši a spokojný život.

aka je tvoja naj verzia, keby si nebola limitovana okolnostami, povedzme peniazmi a tak?

"Myslím si, že ešte nejaká vec a skončím na liekoch"...NEROB TO!!! Máš predsa dieťa a ono Ťa potrebuje! Ak sa takto javíš u svokrovcoch, tak sa ani nečudujem, že s Tebou takto jednajú...ja viem, nie všetci sú takí, ako napríklad ja-ja si nedám, a ak mám s niekým problém, tak si to s ním vydiskutujem(nemyslím ručne stručne)...aj so svokrovcami...ale tu ide o vás, o život Tvoj a vášho syna...ako píše babka Betka-je mnoho inštitúcií, ktoré Ti môžu pomôcť, treba sa len posnažiť...jednu šancu si zmeškala-teraz si to nevyčítaj, ale popracuj na šanci druhej...takto len druhým dokazuješ, že Ti môžu skákať po hlave...aj tá moja kámoška musí začínať od nuly a len ťažko vysvetľuje dievkam(6a3), že na telku a pod.musia ešte počkať...ale sú šťastné a vidieť to aj na jej deťoch-dlho trpela to, že druhí rozhodujú za ňu, ale pohár trpezlivosti pretiekol, keď jej svokra začala biť deti, dávať im na "upokojenie" alkohol a hovoriť im, že ich mater je hnusná klamárka...nedovol, aby s Tebou zametali-ešte raz, držím palce

Jak tady tak čtu tak si taky myslím, že bys měla co nejdříve odejít. Když ti nezáleží na tobě tak na klučinovi by mělo. Nejen, že jeho okolí na něj nepůsobí dvakrát dobře, ale jak píšeš i ty jsi občas na něj kvůli nim nespravedlivá. Jestliže nemáš kam jít zkoušela jsi, určitě u vás budou taky, azylové domy pro maminy s dětma? Vždyť ani ve městě nemusíš zůstávat. Na sociálce byt nemůžeš dostat? Zkus nezávazně obejít i tyhle možnosti.
Rozhodně ti tuhle situaci nezávidím a držím moc a moc palce.

Spomínala si možnosť robiť asistentku, ale trebalo by sa sťahovať. No a čo? Malý ide do škôlky... čo by ti bránilo?

Zostaneš, začneš s liekmi a čo myslíš, že sa stane potom? Neodídeš už vôbec alebo... alebo len bez dieťaťa.... Ešte skončíte pred súdom a dieťa zveria manželovi.

Vykašli sa na položenú podlahu. Vydržala by si aj v prenajatom neprerobenom byte. Zo začiatku iste. Za pokus by to stálo. Ja byť na mieste tvojho muža by som po pár dňoch iste šla za ženou a deťmi. A ak nepríde?! Môže byť ešte horšie ako je teraz?

Keď čítaš príspevky a komentáre akalenkak67, neveríš, že toto všetko môže jeden človek absolvovať. Ale očividne môže! A vidíš, že napriek všetkému naložila svojej situácii poriadne na frak a zobrala opraty osudu len a len do vlastných rúk!

V domove pre osamele matky som praxovala a obcas sa tam zastavim na kus reci (uz davnejsie som tam nosila veci na oblecenie a potreby pre deticky, co som uz nepotrebovala). Ten, o ktorom hovorim, je cisty, s uzasnym personalom, krasnym detskym ihriskom... rozhodne dobre riesenie v nudzi. Urcite sa tam nekradne a peniaze sa neodovzdavaju; len treba zaplatit nizucke najomne (1 euro za dospelu a ak mas do 2 deti tak tie su zadarmo, nad 2 deti tusim 0,5 eura na den) a za specialne sluzby (pranie - to uz neviem kolko); zenam socialne pracovnicky pomahaju hospodarit, pretoze vela zien, co tam pride, su z velmi zvlastnych pomerov a den po materskej uz nemaju nic, lebo ich nikto nenaucil, ako sa setri a ako treba mysliet na cely mesiac dopredu (napr. zeny z detskych domovov alebo z nefunkcnych rodin a pod). Vychadzky obmedzene nie su. Upratovanie je rozdelene medzi vsetky obyvatelky ubytovne, maju sluzby v upratovani spolocnych priestorov - kuchynky, chodieb, vstupnej haly a spoločenskej miestnosti. Kym sa upratuje, socialna pracovnicka na poziadanie aj postrazi deti.

Mozno som chodila na prax do zazracneho zariadenia, ale je to moja priama skusenost

Ak začneš s liekmi, ľako s nimi neskončíš. a nie si sama, máš synčeka, ktorý, aj ked nie je najposlušnejší, bud rada, že je zdravý :) je tvoj :) a aj ked robí naprieky, veľmi ťa ľúbi :) také sú tie deťúrence
Môj názor je ten, že čím dlhšie tam budeš ostávať, tým viac času a zrejme aj peňazí stratíš. S domovmi pre osamelé matky skúsenosti (našťastie) nemám, ale viem, že existujú preto, aby pomáhali. AJ to je krajné riešenie. Môžeš odísť do jednoizbového bytíku, kým si našetríš, môžeš pracovať, kedže drobček ide do škôlky. Manžel, ak chce, nech ide s tebou, ak nie, nech tam ostane. Ak budeš robiť voči nemu ústupky, vždy bude vedieť, že iba "strašíš" a že aj tak sa vrátiš.
Život je celý o kompromisoch, no ked to nejde, tak to nejde...ň
Držím palce, nech sa dobre rozhodneš a nech ti je fajn :)

To ze zacnes s liekmi je ta najhorsia vec co by si urobila.
Je to asi ta najhorsia zavislost, ktoru si clovek velakrat neprizna.
Ja viem, inym sa to strasne lahko hovori, ale je fakt pravda ze kazdy problem sa da vyriesit, len treba naozaj chciet.
Tvoja situacia nie je az taka bezvychodiskova.
Urcite by som odisla, mopzno to ty este zvladas, ale tvoje deti aj ked sa to teraz vobec nemusi prejavit, to psychicky velmi vnimaju. detska dusicka je komplikovana, casto ma potom dieta v dospelosti nejaku traumu ( ja napr. neverim ziadnemu chlapovi ze odomna jedneho pekneho dna neodide za inou )
Ak mas moznost najst si nejaku tu pracu, podnajom, tak to jednoznacne urob.
Baby maju pravdu, ak ta ma manzel rad, pride za tebou, ak nie, je to lepsie zistit cim skor ako potom lutivat tie premarnene roky.
Ak tam ostavas zo strachu o deti, tak ver ze tie budu ovela radsej v malom bytiku s milujucou atmosferou a nevystresovanou matkou ako v takomto prostredi.

Straaasne ti srzim palce nech ti vsetko vyjde a si spokojna a stastna

Gabriela
veľmi dobre viem pochopiť o čom píšeš,
a radím ti preč,preč odtial neobzeraj sa a choď, a zober prácu aj najlepšie mimo toho mesta, lebo to čo tam máš bude len a len horšie.

Ja som tu nietak dávno písala o svojom probléme s priateľom a včera sa u nás stalo niečo čo mi doslova tak otvorilo oči ako za celý čas pred tým nie, nieje to síce tak ako máš ty ale je to tak , že keby som nemala dcéru asi skončím zo životom a bol by pokoj a veľmi by som potrebovala aj ja počuť názor ale myslím, že viem aká by bola odpoved od každej zdravo rozmýšlajúcej ženy.

Gabriela
máš syna to je to najviac čo môžeš mať, a zdravie, ostatné v skromnosti si urobíte, nájdi si čím skôr prácu, prídeš aj do kolektívu a dieťa potrebuje doma kľud a pohodu a určitý vzor správania, takto napriek láske vás nič dobré tam nečaká, urob posledný rozhovor kde zhrnieš manželovi čo áno a čo nie, skús nájsť ešte v ten deň riešení bud s ním alebo bez neho. Nieje to ľahké viem a bude to bolieť a bude to ťažké ale to čo vás čaká potom je 100 a 1 a potom uvidíš s odstupom času budeš na to pozerať úplne inak.

želám veľa šťastia, a ak by si chcela môžem ti zaslať nejaké hračky pre malého a nejaké pekné veci pre teba na oblečnie zadarmo ak by ti to aspoň trošku pomohlo.

Gabriela, píšeš, že tvoj synček je veľmi neposlušný a ani sa mu nečuduješ...Myslíš si, že keď ostane v tomto prostredí, že sa to zmení? Čakáš, že s vekom dostane rozum a bude hodnotiť, čo je dobré a čo nie? Dúfam, že na toto sa nespoliehaš, lebo budeš, myslím si, veľmi sklamaná. To, že si siahla na lieky problém nerieši, to ho len ty obchádzaš a čakáš, že niekto túto situáciu porieši za teba, čo je v určitej fáze pochopiteľné. Ale v živote to takto nefunguje. Len v rozprávke a tú nežijeme. Ja by som ti poradila, aby si sa porozprávala so sestrou, zašla za nejakým psychológom, lebo ako píšu dievčatá závislosť na liekoch je ťažká. Nemysli si, že ak si sem tam dáš tabletku, že sa ti nič nemôže stať. Tvoj syn je pre teba veľmi dôležitý a miluješ ho, tak načo kráčať po tenkom ľade. A keď to zo seba dostaneš von, všetky tie boliestky a trápenia, ukáže sa ti veľa riešení, z ktorých si vyberieš to najlepšie. Verím tomu.

Gabriela,

drzim ti palce, aby si nasla odvahu zmenit svoj zivot. Ked nie kvoli sbe, tak kvoli synovi.

Ved keby mi vyčítal,čo som to urobila,odpovedala by som mu,že ak sa mu nepáči,môže sa vrátiť ku mamičke.Ja ho pri nás nedržím.Raz mi to vytkol.Odvtedy je ticho.Mamičku by musel stále poslúchať.A vo vlastnej rodine má rovnoprávnosť.Ja mu nebránim v rozhodnutiach.Skôr ho podporím.A pri mamičke len plnil príkazy.A kedže neuteká,nesťažuje sa,tak je vo svojej rodine asi spokojný.