Ahojte naničmamky, potrebujem poradiť. Sme štyria súrodenci - traja starší už bývame inde, v rodičovskom dome ostal už len najmladší brat, ktorý sa minulý rok oženil. Už rok pred svadbou si začal prerábať vrchné poschodie domu /rodičia bývajú na prízemí. Vtedy bolo povedané, že po svadbe nás ostatných troch z tej polovice domu vyplatí. No už prešlo vyše pol roka a o vyplatení akosi stále napadlo ani slovo, tak sme jemne naznačili, že by sme sa teda mali o tom nejak dohodnúť. Reakcia brata a švagrinej bola prekvapená a urazená, v štýle, že čo vlastne chceme a z čoho nám to oni majú dať, keď všetky peniaze zo stavebného sporenia minuli na prerábku a zariadenie...že si prerábajú a zariaďujú sa de facto nie na svojom to ich zjavne netrápi. Tak sa cítime podvedení a oklamaní - my všetci ostatní sme museli tvrdo makať a roky šetriť, kým sme mali to, čo mali oni už v deň svadby. Konkrétne ja s mojim mužom sme sa na vlastný byt zmohli až 9 rokov po svadbe - dovtedy sme bývali u našich v jednej izbe a neskôr v podnájme. Toto oni nikdy nebudú musieť zažiť. Už sa zhoršili aj vzťahy medzi našimi a mladými, pretože naši im nechcú tú polovicu domu napísať dovtedy, kým nás nevyplatia - ale tak to predsa bolo dohodnuté, len oni sa tvária ukrivdene, akože celý svet je proti nim, chudiatkam. Neviem, čo si mysleli, že si proste prerobia a my budeme držať hubu? Za to, že sme starší, musíme ustúpiť z cesty a nemáme na nič nárok? Zašlo to už tak ďaleko, že otec, ktorý je inak veľmi mierna povaha, sa pohádal so švagrinou, tá mu vykričala, že oni tam už investovali 400-tisíc...otec na to, áno, ale tie peniaze som synovi z väčšej časti našetril ja! Vraj ona tam teda nemusí byť, že ona pôjde domov ku sovjim rodičom! Otec na to - tak choď, nikto ťa tu nedrží! Švagrinku mám inak celkom rada, no teraz sa správa ako urazené decko - ospravedlňuje ju len to, že má len 22 rokov.
Tak mi poraďte, ako sa zachovať, aby aj vlk bol sýty a koza ostala celá...nechceme ustúpiť, pretože by to bolo voči nám všetkým nespravodlivé, ale trápia nás zhoršujúce sa vzťahy v rodine. Máte s tým skúsenosti? Ako by ste to riešili vy?
fantika, čo sa týka toho doopatrovania - je to zohľadnené, naši mu prepíšu celú polovicu domu a vyplácať nás bude už len z tej druhej polovice. A ide o to, že oni nás mohli vlastne vyplatiť najskôr z toho stavebného sporenia - a až potom si mohli pomaly budovať a zariaďovať, nemuseli mať všetko hneď, naraz a najlepšie - to nás na tom štve...to je to isté, akoby som si ja prerábala a zariaďovala byt, ktorý ešte nemám kúpený. My, keď sme chceli mať s rodinou strechu nad hlavou, museli sme si zobrať šialený úver, ktorý doteraz splácame - a nikto na nás ohľady nebral, či máme deti, či máme také alebo onaké zamestnanie. Doteraz ho splácame a to máme s mužom 40-ku na krku. Tiež nám to je nepríjemné na nich tlačiť, ale naozaj bude treba dohodnúť sa aspoň na nejakom rozumnom časovom horizonte
elca, my s manželom sme tiež cca pred 7 rokmi opravovali dom /vlastne dvojdom/ po mojom nebohom svokrovi. Vrazili sme tam 500 000.-Sk. Môj manžel mal už vo vlastnícte 1/4 a 1/4 mala jeho setra a 1/2 domu mal svokor. Tú časť po svokrovi zdedelili oni dvaja. Môj manžel chcel, že jeho sestra mu daruje tú 1/2 a celý dom bude mať vo vlastníctve on, že ju postupne vyplatíme, ale ja som s tým nesúhlasila. Povedala som, keď budeme opravovať spolu, tak nech je to napísané na nás dvoch na každého v 1/2, s tým že sme so švagrinou urobili kúpno-predajnú zmluvu, že ona mi tú jej časť vlastne predala. Chcela 200 000 tisíc, podľa mňa to bolo veľa lebo dom bol naozaj v dezolátnom stave, vrazili sme tam spominanú sumu a pred dvomi rokmi sme dali ešte 90 000.-Sk za okná len na hornom poschodí, ktoré obývame. Dali sme jej 50 000.-Sk, zriekli sme sa dedičstva po starkej a ešte by sme jej mali dať 100 000.-Sk. Nie je dohoduté do kedy. Chcela som tým povedať, že by ste si mali sadnúť a dohodnúť sa, tiež si myslím, že prečo by mal mať všetko len tvoj brat, keď rodičia Vás vychovávali spoločne. A možno sa niekomu bude zdať čudné, že sa som si nárokovala na 1/2 domu aj na papieri, tak na vysvetlenie. Dom sme opravovali spolu za 10 mesiacov sme ho dali do "gala" robila som si VŠ , chodila od 16 mesačného dieťaťa do práce, tak preto som to tak chcela, lebo si mysllím, že som sa rovnakým spôsobom podieľaľa na oprave domu. A v dnešnej dobe vieš ako to chodí, manžel si môže nájsť inú známosť /iem o tom svoje, lebo robím v tejto oblasti/ a potom čo? Navrhla som môjmu manželovi, aby sme ho predali, ale môj manžel nechcel a iste by nám nikto zaň nevyplatil 400 000.-Sk. Tak Ti Elca držím place, aby to dobre dopadlo.
Ahoj Elca, tak asi necakas takuto reakciu, ale chapem ich - mladych. My sme boli v podobnej sitaucii, ked sme chceli prerabat u svokrovcov a skor nez sme sa do toho celeho pustili, sme mali doslova na krku surodencov, ktori chceli neuveritelnu sumu. A svokrovci otalali s prepisom domu na nas, ze to ma cas, tak sme sa na to aj vykaslali a byvame v podnajme. Z mojho hladiska vtedy - som si mala zobrat hypoteku a vyplatit surodencov na to, aby som si mohla zobrat druhu hypoteku a zacat prerabat? Alebo neprerabat nic a zostat v starom, ale s pocitom, ze chalupa je prepisana na nas, ale aj tak sa tam tlacime so svokrovcami? Ja som to chcela tak, ze si dame na seba prepisat len polovicu a z tej vyplatime surodencov a druha polovica sa akoby "odkupi" po smrti svokrovcov, ale dovtedy kazdy bude mat samostatnu jednotku v chalupe. Ale nie, oni chceli nech vyplatime cely a HNED. a z hladiska vasich mladych - ja by som to riesila tak, ze kym na nich chalupa nie je prepisana, nech prerabaju, ked prerobia, nech sa na nich prepise, a potom nech vas vyplatia. Inak sa chalupa na nich neprepise. Nech sa to nejako spise u notara. mozno oni nedostanu hypoteku ak to nebude na nich, ale to treba osetrit pravnicky skor nez sa to prepise. Aby neboli spory.
Dobrá vôľa všetko zdolá. Elca všetko je zatiaľ tak ako má byť.Takto ste to chceli podľa napísaného všetci,až na to,že ste ešte nedostali peniaze,ktoré vám boli sľúbené.Zbytočne vyhrocujete situáciu,lebo nikto nepovedal že ich/peniaze/ nedostanete/.Prejavte sa ako chápajúci súrodenci,ktorí vlastne tiež mohli byť na mieste vášho najmladšieho.V prvom rade nezáviďte.Najmladší by asi tiež radšej bol teraz na vašich pozíciách a čakal na peniažky,ktoré ste si vlastne nikto z vás ešte nezaslúžili.Ukľudnite sa a dohovorte si spoločné sedenie pri ktorom si navrhnite rozumné vysporiadanie,nie spravodlivo,lebo podľa spravodlivosti vám ani mne na tomto svete nič nepatrí.Aj život máme ako dar.Patrí nám vraj len okamih,ktorý práve prežívame.Vy spoločne všetci nie ste zlí,len tie peniaze- radi testujú charaktery ľudí.Nehnevajte sa na mladých,sú mladí a tak im vy starší pomôžte,poraďte a nedovoľte "POKUŠENIU" rozbiť vašu rodinu.Rodičia chcú byť spravodlivý voči všetkým deťom a ak dali súhlas k takémuto kroku,nech pridajú aj svoju lásku.Tá je pre vás všetkých najdôležitejšia.Píšem ti preto,že takto sme to riešili,v našej rodine.Láska,láska,láska.Verím tomu,že ak sa budete chcieť dohodnúť,tak prídete na spôsob ako to pôjde.
Stelinka 
...
Stelinka, pekne si to napísala, ja si tiež myslím Elca, že netreba naliehať na vyplatenie, veď Vám ani jednému súrodencovi nič neunikne, ved vás nik nevydedí- podľa zákona ste dedičmi vy všetci, teda všetci súrodenci. Ved ked si dom resp. jeho polovicu prerábajú, nech, každý z vás starších, ktorí by ste boli zostali doma ako najmladší, by ste to robili asi tiež tak. Neriešte to tak, že sa rozbije všetka láska a úcta medzi príbuznými. Už je to raz tak, že v jednom rodičovskom dome nemôže bývať všetkých 4-5 súrodencov s rodinami. Zo zákona ste všetci súrodenci dedičmi, o dedičstvo neprídete. Váš brat ak bude mať peniaze na vyplatenie, to urobí rád, pretože bude chcieť, aby tá polovica domu bola jeho aj na papieri. Ved keby sa Vaši rodičia pominuli, mal by z domu len 1/4 ako každý jeden z vás, tak ho nechajte, nech doprerába a sám bude chcieť mať všetko na poriadku, teda tu polovicu na seba aj na papieri resp. na liste vlastníctva.
keď som správne pochopila tak tvoji rodičia ešte žijú ELCA? A vy už rozdeľujete majetky? Toho by som sa teda ja nechcela dožiť.
Maka, rodičie ešte žijú a tešia sa chvalabohu dobrému zdraviu, no sami to chcú dať na poriadok ešte teraz - ver tomu, že čím neskôr tým horšie. Mám známych, ktorých rodičia to nechali tak - však keď nás nebude robte si čo chcete a po ich smrti sa súrodenci tak rozhádali, že sa doteraz súdia a nerozprávajú brat so sestrou. Tohoto by som sa nechcela dožiť zase ja. Mám rada všetkých svojich súrodencov a verím, že to vyriešime k všeobecnej spokojnosti. Na brata nikto netlačí, snažíme sa dohodnúť slušne, to skôr z ich strany je podráždená reakcia, napriek tomu, že to bolo dávno dohodnuté, no len ústne
Maka,ale ved tak to je podla mna správne.Nie potom po smrti rodičov sa súrodenci idú "pozabíjať" kvôli majetkom.Ked si to dajú rodičia "naporiadok" ešte za života - odpadajú vo velkej miere hádky po ich smrti.Aj u nás to tak bolo - rodičia sú už neni najmladší a majú už takéto veci dávno poriešené - rozdelovali spravodlivo,ale majú to vyriešené aj s ohladom na seba v budúcnosti a starobe...
tiež si myslím, že rodičai majú urobiť s majetkom poriadky za života a nenechávať to na deti.ani nie tak súrodenci, ale do toho sú už zamontovaní aj švagrovia a švagriné a väčšinou tí zvyknú narobiť najväčšie hriechy.mám osobnú skúsenosť, že súrodenci by sa aj vedeli dohodnúť, ale ich partneri ich hecujú.aj u nás to tak bolo, ale my sme sa vzdali.mužov brat, ktorý dostal na čestné slovo dom s tým, že matku dochová, ked zistil, že nie je med lízať starať sa o bezvládnu matku s parkinsonom, ju vyhodil.mali sme ju nechať v ústave? tak je u nás.ale domu sa samozrejme nevzdal.hoci najprv vravel, že ho predá a rozdelí peniaze, ale potom si to rozmyslel, samozrejme na naliehanie jeho ženy, že do domu sq nasťahuje.a čo sa máme teraz súdiť? my máme to, čo máme, a na dôvažok svokru, tak ju dochováme a každý ma svoje svedomie.som len chcela povedať, že svokra, pokiaľ bola v stave rozhodovať, mala to zariadiť tak, že ked ju nechcel, tak mala ona trvať na tom, že dar, ten dom, nech predá.ale ona chcela byť dobrá a hovorievala, že čo ona zmôže, že my sa máme dohodnúť.tak asi tak.
Tu je jasný príklad zo života...
Ďakujem za Vaše komantáre...máte pravdu, nikto nechce rozbíjať rodinu. To by mi bolo ľúto. Budeme sa musieť nejako rozumne dohodnúť, dúfam, že to pôjde bez emócií z obidvoch strán. A inak aby ste boli v obraze, ten dom ani zďaleka nie je v zlom stave, naši tam sami hodne investovali ešte predtým /plastové okná, nové kúrenie, atď/ A brat, aj keď bude splácať stavebné sporenie a zoberie si prípadne ďalší úver na naše vyplatenie /vôbec nežiadame horibilné sumy/ ešte stále sa vôbec nepriblíži k tomu, čo sme si museli zobrať na krk my, aby sme mali strechu nad hlavou.
elca a kedy sa mladyy brali?kolko majuu obaja rokov?majuu deti?pracujuu obaja?
brali sa minulý rok v lete, deti nemajú a obaja pracujú. Brat má 25, švagriná 22
takze nie suu svoji ani rok a je reaalna sanca ze v dohladnej dobe buduu mat dieta a svagrinaa ostane na materskej..z tohto suudiac si aj oni musia vykalkulovat ako vyjduu s peniazmi..zober si seba, piisala si ze 9 rokov ste byyvali s rodicmi az potom ste sa zmohli na vlastnee byyvanie pomocou uuveru,vies co tak dat tyym mladyym este trocha casu?ani po vaas nikto nechcel po roku manzelstva aby ste mali vlastnyy vyplatenyy byt...ja chaapem aj vaas aj ich...vy by ste mozno potrebovali peniazky,ale oni zas trocha pochopenia..ved sa snazia,peniaze neprehyyria ale vraazajuu do domu,to znacii ze nie suu lahkomyselnii,len majuu svoje predstavy a plaany...ja som za to aby ste im dali dostatok casu,dohodli sa na reaalnej sume,dali to vsetko na papier pred notaarom a tak to bude korektnee..my sme napriiklad ten naas dom vyplaacali po 3,5 roku co sme v nom uz byyvali...a tiez sme mali este babku ktoruu som doopatrovaavala...proste ten cas clovek potrebuje na vyriesenie si svojich vecii...
milá fantika, veď o nič iné nám ani nejde...aj ten čas im radi poskytneme, netrváme na tom teraz a hneď! Len sa treba dohodnúť
okej.len to troska tak vyznelo v tvojom blogu..tak to bude v poriadku,fakt sa treba len dohodnuut..drziim palce nech to vyjde co najlepsie..
dík fantika, snáď to ustojíme...mrzí ma, že to tak vyznelo. Asi už emócie pracujú aj u mňa. To nechcem - do kelu 
A ty mas aku zasluhu na tom dome,ze chces z neho peniaze?Brat doopatruje rodicov,tak by mal byt jeho.Chybu robia rodicia,rozostvavaju vas tym.Ja som tiez v rodicovskom dome.Rodicia ho dali hned prepisat na mna s tym,ze maju dozivotne pravo byvat v nom.Surodenci si postavili domy a rodicia im financne pomahali ako mohli.Manzel sa tiez vzdal,tako ako aj moji surodenci svojho podielu z domu v prospech svojej sestry bez financneho naroku.Vobec ziadne a hadky a nespokojnost...
pre mňa je to z tvojej strany ELCA jedine vypočítavosť. Myslím že kým rodičia sami nebudú v tom smere robiť kroky tak sa nemáš k tomu čo vyjadrovať a ísť riešiť vlastníctvo k domu ktorý ti ani nepatrí. Ak zdedíš časť domu tak prosím, predaj, daruj, alebo rob s tým čo chceš, ale zatiaľ nemáš nič. Za čo chceš byť vyplatená? Za robotu tvojich rodičov? Za ich úspory ktoré dali do domu?
Keby toto mi prišla domov riešiť moja dcéra tak jej vystavím účet za roky čo v ňom bývala. Veď aj ty si s manželom bývala u nich a platila si nájom ako v prenájme u cudzích ľudí? Dala si ti do toho domu nejaké peniaze?
Ako sa k tomu stavajú rodičia?
Co je vypočítavosť,že jeden dostane všetko a druhý nič???
Tiez to vidim ako ty, maka.
Moj otec zomrel, mama zije u sestry na striedacku dom- bytovka. Ani vo sne ma nenapadlo ziadat niekoho o vyplatenie z maminho domu (aj ked v nom mam po tatovi nejaku ciastku- a co?)
samozrejme, treba zvážiť pri vyplácaní všetky okolnosti.je rozdiel žiadať vyplatenie, ak v starom dome po rodičoch bývajú mladí, ktorí sa starajú o nevládnych rodičov, a ešte ked jeden z mladých kvôli opatere nemôže ísť do zamestnania a tak od takých by som určite nič nežiadala. ale pokiaľ rodičia ešte pomáhajú, pracujú, alebo sú sebestační, tak tí mladí majú moižnosť výberu.bud ostanú v dome a vyplatia súrodencov, alebo si hľadajú iné bývanie.nie sú tam kvôli rodičom.ja by som to nebrala, radšej by som išla do svojho a nového, aj tak s rodičmi( svokrovcami ) nebudú mladí samí, a už aj to je mínus spolužitia.najlepšie je byť samým.
no, maka, ale ja by som chcela byť spravodlivá ku všetkým svojim deťom!a rovnako ich podeliť! mám dvoch synov, tretie sa narodí o chvíľu, ale žeby som si najmladšie nechala a ostatných poslala preč, tak toto by som neurobila.ja šetrím peniaze pre všetky svoje deti, chcem, aby sa mali rovnako dobre.
Gloria ...
prečo "jeden všetko a druhý nič" - veď rodičia ešte dom na nikoho neprepísali. A keď tam mohla bývať ELCA tak tam môže bývať aj jej brat. Čo je na tom nespravodlivé? Aj ELCA tam bývala s manželom tak ako jej brat. Pýtal vtedy jej brat od nej peniaze?
Ale brat vedel že Elca tam nezostane bývať navždy,a ten komu zostane dom by mal byť natolko rozumný aby vedel že ked prišiel k "hotovému" mal by vyplatiť ostatných súrodencov - kedy,to záleží na dohode...A rodičia by sa vyhli problémom /po ich smrti/ medzi súrodencami,keby si to dali už teraz naporiadok...
presne sonia - vedeli o tom vopred, ak s tým nesúhlasili, mohli si zobrať úver a ísť inde - tak isto ako my ostatní
milá maka, my sme na rozdiel od brata nabývali v polovici domu, ale tlačili sme sa v jednej izbe s dvoma deťmi...toto oni nikdy nebudú musieť zažiť - práve vďaka tomu, že sme im my starší "vyklidili prostor"
Elca, toto je smutné, čo píšeš 
Rodičia nie sú povinní svojim dospelým deťom poskytnúť bývanie vo svojom dome. Mala by si sa tešiť, že brat začína život s "lepšími podmienkami" ako Ty, dožičiť mu to a nie žiadať vďaku, že ste im "vyklidili prostor" a za tú vďaku teraz čakať peniaze. Rodičia môžu predať(darovať) svoj dom hocikomu a deti nemajú právo rozhodovať o ich majetku.
Kimka -ale veď práve o to ide, že to bolo rozhodnutie našich rodičov, poskytli bratovi bývanie s tou podmienkou, že nás ostatných vyplatí,opakujem nie z celého domu a rozhodnie nie z toho, čo si tam on sám urobil, to by od neho nikto z nás nechcel, hádam ste si nemysleli, že áno?! Čiže, rozhodli o tom rodičia, všetci vrátane brata a švagrinej o tom vopred vedeli, takže sa mohli slobodne rozhodnúť, či do toho idú alebo nie. Ak sa im to nepáčilo, nikto by im nebránil hľadať iné riešenie. Naši sa snažia byť spravodliví a to čo nadobudli, chcú rozdeliť medzi všetky svoje deti približne rovnako
v tom pripade by to mali riesit rodicia a nie ty zrejme
a ja som si v svojej naivite myslela, že keď rodičia dajú pol domu jednému z detí potom by mali tým istým dielom odškodniť aj ostatných. bože ja som sprostá...ste mi doplnili chýbajúce informácie...ďakujem
Tak ja este stale nechapem, ja zijem v rodicovskom dome, po otcovi som zdedila 1/3 z polovice domu aj moj brat a obaja sme ten podiel vratili mame. Hoci aj ja do domu investujem brat neziada aby som ho vyplatila a vobec neriesi ci tu ostanem byvat alebo nie. Je to rodicovsky dom a jediny kto bude ma podla mna pravo rozhodnut sa co s tym domom urobi je moja mama. Ak sa rozhodne ze cely dom daruje bratovi tak to urobi ved je to jej....a aby som sa s bratom natahovala este teraz kym mamina zije to mi pride divne. Ja tomuto svetu nerozumiem.
Ved to je správne Mikve,je to len a len na rodičoch čo urobia so svojím majetkom...,či to dajú tomu alebo tomu - potom je len na nom ako sa k tomu postaví...
Mikve, ja to aj rozumiem. Mnoho rodičov sa snaží vysporiadať majetok ešte za života kvôli dedičským poplatkom.
Iná vec je nedodržanie dohody, ktorú brat s ostatnými súrodencami ústne urobil a nedodržal. Iná otázka je, prečo súrodenci naňho tak tlačia, aby ich vyplatil už teraz. Myslím si, že by sa to dalo riešiť aj iným spôsobom.
Kimka, keby si si pozornejšie prečítala, čo bolo písané vyššie, vedela by si, že naňho nikto netlačí, sme ochotní akceptovať dohodu a nejaký čas počkať...keby povedal - takto a takto, teraz nemáme, ale plánujeme to riešiť tak a tak - OK, nás len zarazila ich urazená reakcia
Elca, myslím si, že brat určite neplánuje vás nevyplatiť z tej polovice domu, veď by išiel sám proti sebe, na druhej strane aj keby mal peniaze (čo si myslím, že veľmi nemá, je mladý a investuje do opravy domu)tak podľa mňa vás bude vyplácať, až bude mať polovicu domu prepísanú na seba. To že by išiel sám proti sebe - to myslím, že ked investuje do domu, rodičia by mu tu polovicu za života neprepísali, tak po smrti vašich rodičov by sa delilo medzi vami rovnakým dielom a v tom prípade by bol brat v nevýhode, jeho by bola len 1/4 domu a ešte by bola vypočítavaná z ceny domu, do ktorej on teraz investuje. Vždy je lepšie mať všetko na papieri, lebo ústne dohody akosi potom po smrti rodičov "neplatia" a často, veľmi často sú spory.
Elca, ja Tvojmu bratovi vôbec, ale vôbec nezávidím, bývať s rodičmi v jednom dome, hoci sú neviem akí dobrí je dosť ťažké pre obidve strany a nakoniec ich aj doopatrovať, myslím si, že sa to nedá spočítať vôbec peniazmi. Chcela by si sa s ním vymeniť? Ty máš už svoje hniezdo, kde sa Ti nikto z rodičov nemieša a rozhoduješ iba Ty s Tvojím manželom o všetkom. Ak to berieš podľa zákona, máš pravdu, ak to budeš brať z ľudskej stránky, necháš svojho brata a nebudeš sa spoliehať na peniaze, ktoré Ti má vyplatiť. Majetky už rozhádali nejednu rodinu a potom sa môže stať niečo, napr. môžeš aj o niekoho z rodiny prísť a už Ti to zrazu netreba. Mám jednu kamarátku, ktorá žije s manželom u jeho rodičov. Tiež si poprerábali vrchné poschodie, ale ona stále túži po tom, aby boli vo svojom, svokra aj švagriná sa im stále montujú do života. Takže si myslím, aby si to nechala tak, Tvoj brat s manželkou to určite nebudú mať ľahké aj pri všetkej úcte k rodičom. Ja by som mu priala, nech sa má dobre, určite sa Ti to vráti, aj keď to teraz tak nevidíš.
Elca... no ja neviem, vo vašom prípade ma napadá: čím menej Tvoji rodičia majú, tým lepšie. To sa idete do krvi rozhádať kvôli domu? A čo by ste robili, keby ste si mali deliť podnik, alebo nebodaj ešte väčšie majetky? Súhlasím s názorom, že by ste mali byť zhovievavejší, z Tvojich slov cítiť závisť a neprajnosť voči Tvojmu bratovi - lebo on to má ľahšie. Na druhej strane: o čo to je ľahšie? Doopatrovať rodičov nie je sranda, k tomu sa nikto z vás nevyjadruje. Z toho čo píšeš mám pocit, že Tvoj brat sa v dome rozhodol ostať nie kvôli domu, ale kvôli tomu, že ako jediný "bez záväzkov" (t.j. svojej rodiny a svojho bývania) ostal na doopatrovanie rodičov. Pozri sa na to z druhej strany a trošku počkaj s tými peniazmi. Veď sa to dá vyriešiť vecne a v kľude. Ak ste doteraz mali dohodu len ústnu, dajte ju na papier, spravte zmluvu s odkladom a hotovo. A druhá polovica sa prepíše na brata keď vás vyplatí - nevidím v tom problém. Alebo máš problém Ty s tou polovicou, ktorú už dostal? Nuž ale tú si podľa mňa zaslúži za to doopatrovanie (ak nie rovno celý dom).
Viem, že jedného dňa budem riešiť, koľko ktorej sa vyplatí z dedičstva mojich rodičov - a pôjde o väčšie sumy. Lenže je mi jasné, že ani ja, ani moja sestra sa naťahovať nebudeme. Lebo sme tak boli vychované. Nepozerám sa na to ako na "MOJE" peniaze, ja som si ich nezarobila, takže keď sa naši rozhodnú, že to dajú všetko mojej sestre - nepoviem ani pol slova. A keď ich už nebude a moja sestra to všetko bude chcieť, tak síce so sklamaním (v charakter mojej sestry), ale bez slova jej to dám. Lebo...žiadne peniaze nestoja za rozpad rodiny. A ja viem, že moja sestra by to v živote nespravila.
Ak ste doteraz mali dohodu len ústnu, dajte ju na papier, spravte zmluvu s odkladom a hotovo. A druhá polovica sa prepíše na brata keď vás vyplatí - nevidím v tom problém.
- presne loulou, v tomto ja tiež problém nevidím, presne o toto mi ide. A s tou polovicou, ktorú už dostal problém rozhodne nemám, ani mať nebudem
No? A brat s tým problém má? Prečo, veď ste sa tak dohodli nie? Vieš ako sa hovorí:Clara pacta - boni amici (jasné dohody - dobrí priatelia). U nás sa uzatvárajú zmluvy bežne, dokonca aj v rámci rodiny. Nie preto, že by jeden druhému neveril. Ale takto nemôžu vznikať presne takéto pochybnosti, ktoré riešiš Ty.
Potom tomu nerozumiem....Veď ak to chcú takto uzavrieť Tvoji rodičia, nech pripravia zmluvu. Ak ju budú chcieť Tvoj brat s manželkou upraviť, dá sa jednať. Ak ju nebudú chcieť apriori podpísať, tak v tom fakt nevidím problém - polovica domu ostáva Tvojich rodičov a po ich smrti bude predmetom dedičského konania. Vy nestratíte tak či tak (aj keď v tomto prípade o strácaní mi je ťažko hovoriť, keďže to nie sú vaše peniaze). Takže ešte raz: kde je problém?
napisem len svoj nazor na delenie a dedenie majetku-ak rodicia postavia dom-sami dvaja!deti do toho nedaju ani korunu je ich vec co urobia s domom.PODOTYKAM sama vlastnim polovicu domu a ak by so to dala hoci aj charite a detom nic je to moja vec!S detmi vychadzam dobre!Ved s muzom sme sa trapili sami kym sme postavili a ako s tym nalozime je na nas-pokial zijeme!a deti tiez mozu zacat tak ako my-s pozickou a zdravymi rukami!A este-pred20r.- ked mi zomrel otec a mama dala prepisat dom na brata a my so sestrou sme dostali jedna 10 000sk druha staru skodovku zobrali sme to ako samozrejmost ved dom stavala mama s otcom my sme tam len byvali!financne neprispievali!a ako sa mama rozhodla respektovali sme to,nemame spory,navstevujeme sa.V tom case my s muzom sme uz byvali rok vo svojom a sestra zacinala stavat od rodicov sme financnu pomoc nemali takze v tom case sme mali tiez pozicky. dnes ked pocujem ako za zivota rodicov uz deti uvazuju ako budu dedit na co maju narok a pod.ako ich maju surodenci povyplacat je mi viac ako smutno.Lebo nepoznam ani jednu rodinu kde prislo k takej situaciiako sa maju povyplacat-vztahy ak aj ostali tak su chladne!a ak zije aspon jeden rodic tak trpi!ako sa jeho deti medzi sebou nenavidia-pre majetok!
Jamama a čo v tom prípade ked rodičia tak urobia za účelom aby mali tieto veci po smrti "na poriadku".Nechcú aby sa ich deti hádali po ich smrti o majetok tak radšej predvídavo /aj s ohladom na svoje dožitie a starobu/ tak učinia počas života a podla vlastného rozhodnutia a uváženia...Vo väčšine prípadov z môjho okolia to tak rodičia robia s tým že ako dodatok dávajú /v zmluve podpísané notárom/ doopatrovanie a dožitie...Nikto nikoho nenúti,konajú rozumne a spravodlivo...
"Jamama a čo v tom prípade ked rodičia tak urobia za účelom aby mali tieto veci po smrti "na poriadku".Nechcú aby sa ich deti hádali po ich smrti o majetok tak radšej predvídavo /aj s ohladom na svoje dožitie a starobu/ tak učinia počas života a podla vlastného rozhodnutia a uváženia..."
Tak to vyriešia sami a neťahajú do toho deti. Toto nie je ten prípad, tu sa do toho pletie celá rodina nakomplet.
moja známa zdedili ako 4 súrodenci pred rokmi rodičovský dom takú drevenicu,3 z nich boli ako sa povie na poriadku 1 bol nezaopatrené dieťa ,preto sa najstarší 2 rozhodli zriecť svojej čiastky v prospech sestry ktorá sa o neho starala,takže právne podľa papierov sú už len oni 2 majitelia ale aj tak spoločne sa rozhodli nepredať drevenicu a chodili tam všetci 4 +ich rodiny ako na chatu,doteraz všetko klapalo ale práve tá sestra ktorá sa starala o maloletého súrodenca sa dostala do ťažkostí a súrne potrebuje peniaze tak sa s bratom dohodli,že drevenicu predajú.tak to by ste mali vidieť ten cirkus,odrazu chcú aj tí čo sa zriekli výplatok z domu,drevenice teraz letia takže ide o dosť eur,tí starší dvaja si robia odrazu morálny nárok na ňu,len škoda,že pred rokmi sa nechceli starať o brata.
Skuste si so surodencami aj s rodicmi spolu sadnut.Ale nekladte si otazku:Kedy dostaneme peniaze?,ale skuste sa spytat:Kto sa postara o rodicov,ked budu na tom zle?Budete sa trhat o doopatrovanie rodicov,alebo to automaticky nechate na najmladsieho brata?A mali by to riesit hlavne rodicia,lebo zdravie je velmi vrtkave.viem co hovorim.Moja mama sa z jedneho dna na druhy zmenila na dezorientovanu kopku o ktoru sa staram.Ale poviem Ti,neraz by som radsej byvala vo svojom a platila pozicku ako Ty!nechcem Ta sudit,len Ti podavam nazor z tej druhej strany.Inak drzim paste,aby ste vsetko vyriesili k spokojnosti kazdeho!
elci, toto si napisala:
Vložil(a) elca, 16. Február 2010 - 13:44
Kimka -ale veď práve o to ide, že to bolo rozhodnutie našich rodičov, poskytli bratovi bývanie s tou podmienkou, že nás ostatných vyplatí,opakujem nie z celého domu a rozhodnie nie z toho, čo si tam on sám urobil, to by od neho nikto z nás nechcel, hádam ste si nemysleli, že áno?!
Čiže, rozhodli o tom rodičia,
všetci vrátane brata a švagrinej o tom vopred vedeli, takže sa mohli slobodne rozhodnúť, či do toho idú alebo nie. Ak sa im to nepáčilo, nikto by im nebránil hľadať iné riešenie. Naši sa snažia byť spravodliví a to čo nadobudli, chcú rozdeliť medzi všetky svoje deti približne rovnako
... podľa mňa na to idete dobre, ale je to v rodičoch. Rozpravaj s nimi, vyhnite sa sporom medzi surodencami navzajom, ešte sa budete v živote potrebovať...
Crystall ...
to je jasné, rozhodne sa nechcem so súrodencami rozhádať, to mi za to nestojí, vždy sme spolu vychádzali dobre, takže verím, že aj teraz sa dohodneme. A čo sa týka toho doopatrovania rodičov, ako písali baby vyššie, nechceme to nechať len na najmladšieho brata, aj keď keďže žijú s nimi, zrejme bude najväčšia časť starostlivosti na nich. No druhý brat býva s rodinou hneď vedľa a ja tiež nie som ďaleko - v prípade potreby sa budem podieľať, nechcem od toho dávať ruky preč, to by mi ani srdce nedovolilo, rodičov mám rada...sestra žije v Prahe, takže tá je priďaleko
dedicstvo v nasej rodine narobilo velke zlo..mama ked zila,zomrela 2008 november, tak povedala ,ze najmladsia sestra ich doopatruje a daju jej napisat polku domu,ja a dalsia sestra sme tlacili na matku,nech to uz da do poriadku,tak sa dala naviest a zavolala notarku,lenze brat sa to dozvedel,hoci uz sme mali vystup on trval na tom ,ze ked budu potrebovat rodicia opateru tak zavolame nejaku opatrovatelku a tu budeme platit,ja som nesuhlasila,ja som nechcela aby ich opatrili cudzi a lepsie ked bude niekto s nimi..no brat narobil taky rajbal to pekne pisem,reval na matku,ze preco to chce dat sestre ,ze ci on nema deti,vyhrazal sa ze podminuje dom podpali a ze sestra polku domu nedostane,moja mama ochorela depresia, pridalo sa srdiecko a za 4 mesiace zomrela,je to strasne ,ale moj brat nesie vinu na smrti mami..
mama za zivota stihla notarku ,bolo to vo vybavovani,zomrela s tym,ze to je uz u notara,ale mame taku sikovnu notarku, ta sa pomilila v rodnom cisle tak vsetko bolo na nic,tak vsetci dedime polku domu po mame,ale otec spravil testament tak polka domu uz dostane sestra,som rada lebo ona sa stara o otca.
ja som za to kto sa postara ma narok, svagrina sa stara o svokru tak sa jej napisal cely dom,stary dom,co musela cast zburat a postavit novy..
nas dom je velky poschodovy,na vrchu troj izbovy dole ,dvojizb.tam byva otec ona hore,keb sa pominie,{len nech nam dlho zije}otec ,bude musiet predat ten dom a vyplatit nas..
tvoj brat to maju tazke ,lebo maju pozicku a ako teraz vas vyplatia,zachvilu mozu prijst deti,maju to tazke...
Som toho nazoru, ze kym ziju obaja rodicia, je rodina po kope.Ked zomrie jeden z nich, moze sa to trochu skomplikovat, najma ked su starsi a maju zdravotne problemy.Tak to bolo aj u nas, na zive zostala mama, a zacala sa u nej alzhajmerova choroba.Bolo nas 6 surodencov, mala som piatich bratov, z ktorych najstarsi uz bol vdovec,druhy brat byval s jeho dcerou-ta mala 3 malicke deti a v tom case stavali dom.Dalsi dvaja bratia boli slobodni [stari mladenci-byvali spolu s mamou], potom ja vydata s manzelom a stvorrocnou dcerkou a najmladsi brat rozvedeny-pracoval v bani,takze domov chodil podla toho ako mal volno.Kym nasa mama zila, vzdy hovorila : "ja mam rada prveho az siesteho,to su moje deti". No Alzhajmer zacal postupovat a bolo jej treba pomoct viac a viac.Tak kazdy robil, co a ako mohol.Ked zacala utekavat z domu, rozhodli sme sa, ze pojde byvat ku mne.Neraz som plakala,preco sa na nu prilepila tato kruta choroba, ved ona si to nezasluzila, ved bola najlepsia mama na svete.Opatrovala som ju 5 rokov,{ked bolo treba nieco vybavit, bratia pomohli} a ani mne to na zdravi nepridalo, moje srdiecko uz nevladalo {to kupanie,obliekanie ,krmenie a vsetko ostatne} bolo len na mne .Manzel pracoval na dvojtyzdnovky, a prave v ten den prisiel domov a asi za tristvrte hodiny ma vraj uz brala zachranka,pretoze som odpadla a zapadol mi jazyk. Na stastie ma prebral,ale ja si nic nepamatam, co sa so mnou dialo.Ze som este na tomto svete som si uvedomila az po troch hodinach v nemocnici s kapackami na rukach.Po 10-ich dnoch som sa z nemocnice vratila domov a opatrovanie mamy trvalo este dva roky a po tichucky nam nasa mama odisla do druheho sveta...Dohoda so surodencami bola:V dome zostanu byvat slobodni bratia, ved kde by isli? A uz sa zial stalo, ze za mamou odisiel aj jeden zo "slobodnych". Takze, som strasne rada, ze mam takychto bratov, ze nas rodicia naucili byt oporou jeden druhemu, navzajom si pomahat a neviem si predstavit, ze by sa dom prepisal iba na jedneho z nas.Ved tam sme vsetci "DOMA", Drzim palce, aby ste sa vedeli s bratom dohodnut-urcite to ma velmi tazke, ked ste rodina drzte po kope,na druhy svet si nikto nic nevezme a po nas zdedia nase deti! P.S. Radsej budme chudobni, ale budme bohati srdcom!{Verim, ze v nasej rodine , co sa tyka nas surodencov to tak zostane!}
Este chcem dodat, ze aj ja s manzelom sme si kupili starsi dom ked sme sa zosobasili, nam rodicia nemali z coho financne pomoct, mali sme stastie, ze sme isli pracovat do byvaleho ZSSR - obaja ako robotnici{hoci mam SES, ale potrebovali sme peniaze na dom a v rodicovskom sme sme ani byvat dlho nemohli, pretoze nas tam bolo ako havranov...} a tiez sme si vzali este aj pozicku to bol rok 1990. Teraz zijeme zo dna na den, od vyplaty k vyplate,na PN som uz viac ako 1o mesiacov a co bude dalej? Tak este raz drzim palce!
ďakujem Zitka a prajem hlavne veľa zdravia
AHojte, prave prisli moji rodicia z takehoto jednania, a moja mama je z toho vsetkeho uplne mimo. Tiez su styria surodenci, kde moja mama je nieje ani najstarsia a ani najmladsia, cim som chcel povedat, ze toto tu nehra ziadnu ulohu. Vasetko zacalo nasledovne. Ak umrel nas stary otec, tak stara mama to zacala zle znasat a po kratkom case uz bola na lozku a potrebovala starostilovat. Stara mama to vsetko chcela prepisat na nasjtarsieho syna, tak dala ohodnotit doma tak, aby sa mohlo vypracovat dedictvo. Ale kedze mamin brat nemal zaujem o dohovanie mami, dalsia sestra povedala, ze dochova, ale chce cely dom, tak sa nato dala moja mamina, kde sa dohodli nasledovne. Za dochovanie starej mami moja mama dostane jej 1/2 domu + este jej jednu diastku. Takze aby som to uviedol na spravnu mieru, tak moja mama ma 7/10 z domu a 3/10 musime vyplatit. Dom sme este nedali ohodnotit, ale sme si len pre nas zavolali odhadcu, aby nas cca povedal, co by bola relana cena cca. On nam povedal, ze cenu by stanovil na 1,5mil SKK. To by znamenalo, ze ak by sme mali vyplatit maminych surodencov, tak by sme im mali dat po 150tis SKK. Lenze po dnesnom stretnuti surodenci chcu po 300tis SKK a strasne tlacia na mamu, hlavne psychicky, ze ked to nezaplatime, tak sa tam nastahuju a ze ak to dame ohodnotit odhadcovi, tak potom nas daju na sud a ze z potom sa dom rozdeli na 1/4 ciastky z domu. Vedeli by ste nam poradit, co mame v tomto pripade robit?? Rodina je uz rozhadana, takze po dobrotky to uz asi nepojde, pretoze oni chcu raz tolko ako by bolo podla odhadu. A co je natom najlepsie, ze oni nechcu spravit odhad domu, aby sa podla toho nemuselo vyplacat, lebo by dostali cca 150tis SKK, co je pre nich malo. Ja osobne by som dal dom ohodnotit a podla odhadu vyplatit 3/10 z domu(celkom 450tis). Lenze kedze viem, ze nebudu suhlasit z ciastkou, tak neviem ako dalej. A mate pravdu, jedna svagrova to vsetko inak hecuje, mamin brat by aj suhlasil, ale ona chce vyplatit podla podla toho, ze videla podobny dom za 3mil. Ale mozem vam povedat, ze za 3mil v okrese Prievidza by som vedel kupit pozemok za 1,5mil a za zvysnych 1,5mil postavit dom. Dakujem za vasu radu. Pekny vecer.
Akikus, nenechajte sa tlačiť od súrodencov, vydierajú Tvoju mamu. Dajte si spraviť oficiálny odhad, a podľa toho navrhnite vyrovnanie, ak nebudú súhlasiť, riešte to súdnou cestou. Aj keď sa to bude potom asi vliecť, hlavne sa nenechajte tlačiť do kúta. A ešte som nepochopila...Tvoja stará mama už nežije? Alebo sa toto všetko deje počas jej života???
A ešte k tomu nasťahovaniu: nech sa páči, užívať môžu 3/10 domu (predpokladám, že aj pri veľkom dome to je tak... 1-2 izby).
Dakujem za radu a budem sa jej drzat. Stara mama uz nezije, takze preto sa toto vsetko deje. Uz som si dohodol stretnutie s pravnikom, aby sme si presli presne bod po bode dedicke konanie a vsetci listiny s tym spojeme. Mam este jednu otazku. Moze sa stat, ze by napadli dedicke konanie a dom sa bude nakoniec delit na 4 casty(kedze spolu su styria)? je nieco taketo mozene? lebo co mi nasi tvrdia, tak ich tymto tlacili do kuta, ze ak sa nedohodneme, tak to napadnu a bude sa to nakoniec takto delit. Dakujem.
akikuš nie som právnik, takže k tomuto sa zodpovedne vyjadriť neviem. Určite sa spýtaj právnika na stretnutí, a možnože Ti tu poradia ostatné naničmamky.
Ahojte maminy, my sme v podobnej situacii s tym, ze sme ta druha strana. Mamina bezdetna teta prepisala dom na moju mamu a jej brata. Tetuska este stale zije a byva u svojej sestry, ale suhlasila, aby som si dom opravila a nastahovala sa tam, rovnako suhlasil aj moj ujo, ktory si za svoju polovicu vypytal 400 000 tisic. Za 2- izbovy vyse 100 rocny domcek, bez socialneho zariadenia, bez kupelky, opravovany naposledy pred 40 rokmi, cely navlhnuty, stare okna, strecha na spadnutie... Mne osobne sa to zda vela, pretoze polovicu domceka mi vlastne darovala mamka. No suhlasili sme, lebo to bolo mojim snom, aby domcek ostal v rodine a myslim, ze aj teta je rada. Lenze sme mlada rodinka, rocny syn, ja na MD, muz statny zamestnanec a nedari sa nam vybavit pozicku, lebo domcek opravujeme a potebujeme viac ako tych 400 tisic. Domcek bol na mna prepisany skoro pred dvomi rokmi, takze mame len ustnu dohodu. Odkedy sme sa sem prestahovali, rodinne vztahy sa zmenili. Ujovi sme peniaze este nevyplatili, niekolkokrat som ho k nam pozyvala, ale vzdy bolo nieco a neprisiel, v podstate ho ani nezaujimalo ako si prerabame. Teraz som sa dozvedela, ze sesternice sa citia ukrivdene, ze ja mam majetok a oni nie . Je mi z toho smutno a najviac to trapi moju mamku. Viem, ze som mal za ujom zajst a povedat mu v akej sme situacii, ale ked vidim ako sa tvaria, nemam chut. Co mi radite? Ako to napravit? Keby som mohla, peniaze im vyplatim hned, ale zatial niet z coho .
Tangy, radšej si založ vlastný blog. Keď sa len takto "prilepíš" do nejakého staršieho, moc odpovedí nedostaneš.
To nevadi Georgina, ja som si to tu len tak citala a potrebovala som sa "vyrozpravat" 
. V podstate viem na com som.
Nuž, na konci komentára vyššie si sa pýtala, čo ti poradíme a ako to napraviť - preto som ti radila vlastný blog .
Aha, no ber to teda ako rečnícku otázku .
Ako povieš 
.
Ahoj ja mam taký podobný problém: sme traja bratia, dvaja bývajú v rodičovskom dome aj s mamou a ja som si musel kúpiť 2-izbový byt za 900.OOO Sk. Môj oco tragicky zahynul pred 3 rokmi a žiaľ teraz potrebujem peniaze, ale od bratov počujem, že sa vypláca až po 15 rokov. Mám 33 rokov a peniaze potrebujem teraz, lebo mám veľkú pôžičku, ale oni to asi nechápu. Chcem im môj podiel prepísať a zostane im chalupa. Je veľká a bola dostavaná 1986 ma podľa mňa cenu okolo 100 000 eur ja mám predstavu takú, že by mi mali vyplatiť 1/4 z polovice keďže mama ešte žije, ale neviem ako ďalej a hlavne vidím, že nič nešetria len míňajú ....nové AUTO za ktoré platia pôžičku a podobne... poraďte mi, ako ďalej. Ďakujem.
Stenli, radšej si založ vlastný blog. Na zelenej lište hore klikni na "Pridaj obsah". Otvorí sa ti ponuka, z ktorej si vyberieš "Príspevok blogu." Klikneš a otvorí sa ti okno, kde už priamo píšeš svoj blog - nadpis, text, odošleš...
Keď pridáš svoj problém do cudzieho blogu, je to neprehľadné. Okrem toho staršie blogy mnohí už nečítajú a tak veľa odpovedí nedostaneš.
Stenli,Georgina ti radí dobre - založ si vlastný blog - určite by ti tak poradili viacerí.Co sa týka tvojho "problému",tam by mala asi rozhodnúť vaša mama - predpokladám teda že je zatial ona jediná majitelka domu.Vlastník môže nakladať so svojím majetkom ako chce,tak ak sa rozhodne že dom dá tvojim bratom - ty s tým neurobíš nič.Ak sa ale rozhodne že dom dá bratom pod podmienkou že teba musia vyplatiť - tak tak musia urobiť - samozrejme,že najlepšie je sa dohodnúť na podmienkach a časovom horizonte...
a na papieri...
To samozrejme ,a zvlášť v dnešnej dobe ...
ahoj elca, mladá nechápe... otec postupuje správne a vy ostatní to cítite správne. nebojte sa toho že sa mladí urážajú, to neni zaujímavé, držte sa svojich požiadaviek. ich urazenie vas nemôže odradiť, to je take priesvitné aby ste sa vy cítili blbo a nie oni, ale pokial vaši rodičia neprepísali polovičku na mladých, do vtedy budte v klude. ja na vašom mieste by som mladým vysvetlila že je LEN V ICH ZAUJME vybaviť všetko čo sa dá aby vás vyplatili, pretože vlastne oni zveladili dedičstvo a že potom budu musieť vyplacať z väčšej sumy dedičstvo, ak rodičia " odídu " na onen svet... že mohli počkať, urobiť ohliadnutie domu pred rekonštrukciou, zistiť hodnotu domu, potom ju rozdeliť na rovné diely a zistiť si možnosti vyplatenia... a aj najmladší má nárok na časť a tú by si odrátal...
pokial sa tak nestalo, nech mladým navrhnú ísť si hladať podnájom. vtedy mladí pochopia že si nemôžu vyskakovať a to že váš otec postupuje spravodlivo ku vám všetkým bez rozdielu pochopí až neskôr..
elca my toto maame uz za sebou..riesili sme to minulyy rok,ale my sme boli taa druhaa strana ktoraa vyplaacala..naam tiez nepadlo dobre ked na naas suurodenci tlacili,pretoze manzel vtedy menil robotu a uuver by mu nedali a ja som kvoli babke nemohla pracovat,tak sme boli dost nastvanyy ze vobec neberuu ohlad na okolnosti..ale clovek to predyycha a potom sme si sadli,dohodli sumu a daatum dokedy to maame vyriesit,a vyplatit..dali sme to vsetko na papier a podpiisali,siice my len tak medzi sebou.ale odporucujem radsej u notaara,pretoze co nie je na papieri to sa potom tazko riesi..a do toho daatumu sme potom vyriesili uuver a vyplatili,predtyym sme si dali urobit kuupno predajnee zmluvy a naavrh do katastra a podpiisalo sa to tiez u notaara a slo sa do banky,vykonal sa prevod na uucty a hotovo..ale je to super pocit,ze to je nase,ze to je vyplatenee,nikomu nic nedlziime..
co sa tyyka vasho rodicovskeeho domu..maam paar pripomienok..je okej ze vy chcete svoje peniazky,ale zas realne zvaazte,ci suu oni teraz schopnyy vyplaacat 2 uuvery-jedno stavebnee a druhyy uuver a ci im vobec dajuu,pretoze spomiinas vek svagrinky a taa ked maa 22 tak je dost mladaa..neviem akee majuu zamestnania,ci by to bolo reaalne..odporuucala by som si sadnuut,dohodnuut sumu ktoraa bude kompromisom oboch straan a dat si jeden termiin..rok ci dva dokedy to musia vyriesit..ale tiez mozte zakalkulovat do toho aj to,ze ked suu v rodicovskom dome,tak to buduu pravdepodobne oni co doopatrujuu rodicov,takze aj to sa daa pri vyplaacanii zohladnit..nech je to z kazdej straanky spravodlivee..
neviem ci som ti poradila,len zelaam aby to dopadlo k spokojnosti vsetkyych straan,aj ked tieto veci suu vzdy dost chuulostivee a nepriijemnee..