Kde bolo, tam bolo - 4.časť

„Riči, Riči“ – zámerne ho oslovil tak, ako ho volali kamaráti v parte – „zabudol si, že „môj boss“ vie všetko?“
Usmial sa popod rašiace fúzy.
„ Noo, možno všetko vie, ale dôležité je, ako často mávate pracovné mítingy a ako informuje vykonávateľov svojej moci.“
Farárovi povyletelo obočie.
„ Trochu trúfalé, nemyslíš? Takto sa rúhať a predo mnou. Asi budem musieť zapracovať na svojej autorite.“
„ V pohode, pán farár. Vy ste autorita sám o sebe. Na ničom nemusíte pracovať. Fakt. Však kuknite, ako vás pol dediny žere. Takú účasť v nedeľu nemal veru ten predchádzajúci ani spolovice.“
´No, naozaj budem musieť niečo s tou autoritou u mladých urobiť. Však tento sopliak sa mi do očú vysmieva. A to skončil len teraz základku. Čo potom chlapi v krčme?!´ pomyslel si farár.
Rišo si utrhol po ceste steblo trávy a vopchal do úst.
„ Tak čo ste chceli vlastne prebrať so mnou? Asi to nebol ten nedeľný zápas so susednou dedinou. Inak, už sme s chalanmi trénovali. Poviem vám, takú im naložíme že sa po... nestihnú čudovať.“ Zarazil sa v prostred vety. Práve míňali miestne pohostinstvo, kde sa z okna vykláňala Sandra.
„ Jeeeeej, dobrý deň, pán farár. Poďte na jedno malé čapované. V tej páľave vám padne vhod. A Ričimu natočím kofolu.“
„ Dnes nie, Sandra, ďakujem vám.“ Slušne sa ju snažil odbiť.
„ Ale len poďte,“ nedala sa a vyklonila sa ešte viac, lákajúc úsmevom a pohľadom gratis.
Rišo lačno preglgol.
„ No, ja by som si veru dal ... kofolu teda.“ Upresnil, keď naň farár uprel káravý pohľad.
„ Tak poď, aj tak toto bude na dlhšiu debatu.“
Len čo si sadli k oknu, pristáli pred nimi dva poháre.
„ Tak spusti, čo o tom zmiznutí vieš.“
Riči si odpil a nacvičeným gestom, však sledoval dávno tatka ako sa profesionálne pena z fúzov utiera, zotrel farebný mok z vrchnej pery.
Získal tým nielen čas na rozmyslenie, ale aj úsmev od Sandry.
„ Nič pán farár. Absolútne nič. Bola to pre mňa totálna haluz, keď s tým chalani prišli. Keby niekto sa ulakomil na nejaké relikvie, obraz, OK, ale brať kosti čo ani nedržia pokope... Však s tým by sa dalo aspoň baby pri kúpaní strašiť. No ale toto, to musel byť nejaký magor, čo toto urobil. Ja s tým tentokrát nemám nič.“
„ Tentokrát?“ dvihol farár obočie. Riči bol totiž známa firma a za každou lotrovinou bolo možné jeho hľadať. Keď nie priamo, tak minimálne informácie mal.
„ A chalani?“ odpil si z piva farár, ale ústa neutrel o rukáv, len do dlane.
„ Ani tí. Boli doslova vyhúkaní jak tetka Stopková, keď ju obvoďák na gyndu poslal po jej 70tke.“ Uchechtol sa na účet susedky, s ktorou sa práve nemusel.
Chvíľu sedeli len tak a pozorovali Sandru ako leští poháre. Tvár sa jej usmievala, striedavo pozerala raz na jedného, raz na druhého. Dobre jej bolo. Štamgastov bolo tak akurát a všetci z kaštieľa sa hrnuli priamo k nej a ona mala novinky ako na tácke a ešte k tomu tringelty inkasovala. Dnes si dala našťastie tričko s najväčším výstrihom. Však ona dobre vetrila, že sa niečo zomelie. A večer, večer bude plno. Zaľúbene pozrela proti svetlu na pohár, či na ňom ani čmuha neni. Do zorného uhla sa jej dostalo auto s políciou.
Len keby tí sa chceli dojsť sem poradiť. Ale čo, komisár Malík určite večer príde na jedno točené.
Len musí byť trpezlivá.
„ Dobre, verím ti.“ Prerušil mlčanie farár a postavil dopitý pohár na stôl.
„ Dám ti úlohu. Trochu pomôžeme polícií. Prezisti na facebooku, či niekto nedal nejakú informáciu, ktorá by nás niekam zaviedla. A popozeraj aj na nete o tom viac. Však ty sa vyznáš.“
„ Ale pán farár, ja nemám doma pripojenie. A knižnica je zavretá.“
„ A to je pre teba problém? Však ja viem, kto chodí zadným okienkom na záchode do knižnice po nociach a surfuje tam. Len si ma neželaj, až sa zas prihlásiš cez moje heslo alebo pod mojim menom na nejakých hambatých stránkach! Minule som mal čo vysvetľovať svojim nadriadeným...“
Ričimu zabehol posledný hlt. Myslel, že farár na tento jeho kúsok ešte neprišiel, ale zdalo sa mu veru čudné, že sa nemôže pripojiť na svoje obľúbené stránky.
Škoda, že nebol pri tom výsluchu.
„ Ale pán farár, však ste hovorili, že váš boss vie všetko. Tak aj to, že to nie vy ste hrešili.“

" Tak a teraz mi to prečítajte na čo sme prišli ešte raz a pekne oné ... za sebou, jak sa to .... oné ... chronologicky." Sadol si za stôl v úrade komisár Malík.
Poručíčka Oriešková sa zhlboka nadýchla a spustila.
" Takže zistili sme, že..."